Dzurinda: Kritici nášho členstva v NATO sú dopletení ruskou propagandou, tá má dnes obludné rozmery

Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie (NATO), rozhovor s bývalým predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom. V rozhovore sa dozviete ako hodnotí uplynulé dve dekády, ako vidí budúcnosť Aliancie v kontexte rusko-ukrajinskej vojny.

29. marca si pripomíname 20. výročie vstupu Slovenska do NATO. Čo to vtedy pre našu krajinu znamenalo?

Znamenalo to veľkú úľavu. Táto úľava pramenila z poznania, že odteraz je Slovensko chránené najlepším a najsilnejším možným spôsobom.

Ako vtedajší premiér ako si spomínate na toto obdobie? Vraj išlo o komplikovanú cestu Slovenska do Severoatlantickej aliancie.

Áno, bola to veľmi komplikovaná cesta. Ale aj veľmi dynamická a zmysluplná. Východiskovú pozíciu definuje november 1999, keď mi prezident USA Bill Clinton na moju žiadosť o členstvo v NATO povedal: “Je mi ľúto, ale zmeškali ste vlak.”

O necelých päť rokov sme finišovali ceremóniou v Bielom dome, kde som po prezidentovi Bushovi prehovoril v mene nových siedmych štátov Aliancie ja. Nielenže sme splnili podmienky členstva, ale boli sme aj ťahúňmi celej tejto vetvy rozšírenia NATO.

Ako hodnotíte uplynulé dve dekády nášho členstva v NATO?

Hodnotím ich pozitívne. Boli sme platnou súčasťou toho spoločenstva. Po každej stránke. Vrátane nášho príspevku do vojenských mierových misií.

Na Slovensku sa v ostatné obdobie stále viac objavuje skepticizmu voči členstvu Slovenska v NATO. Ako vnímate tieto kritiky? Vyčíta sa napríklad, že aj keď sme v NATO, na Slovensku sa za tie roky neudiala modernizácia obrany a aktuálne len konflikt na Ukrajine inicioval nákup vojenskej techniky a investície do vlastnej bezpečnosti.

Kritici nášho členstva v NATO sú spravidla dopletení ruskou propagandou. Tá má dnes obludné rozmery. A nielen na Slovensku. Politickí lídri za ostatné roky zanedbali prácu s verejnosťou, niektorí začali proti Aliancii vyslovene štvať. V nádeji, že na kvázi “mierovej” rétorike budú získavať politické body. To, že fatálne škodia Slovensku, treba ľuďom vysvetľovať. K technickému stavu Armády SR sa vyjadriť neviem, lebo mimo výkonnej slovenskej politiky sa pohybujem už viac, ako desať rokov.

Ako vidíte budúcnosť Aliancie v kontexte rusko-ukrajinskej vojny. Stále viac sa spomína vyslanie spojeneckých vojsk na Ukrajinu, čo viaceré štáty EÚ rázne odmietli, no napriek tomu téma naďalej neutíchla a ľudia sa obávajú priameho zapojenia sa NATO do vojny na Ukrajine.

Nemyslím si, že NATO sa priamo zapojí do vojny. Skôr si myslím, že krajiny Aliancie, ale aj ďalšie štáty západného demokratického spoločenstva budú podporovať Ukrajinu do takej miery, aby Ukrajina Rusku nepodľahla. Nikto nechce útočiť na Rusko. Ale Západ nedovolí Rusku, aby premohlo Ukrajinu.

Aké zmeny môžeme v NATO očakávať po amerických voľbách, ak by sa prezidentom stal Donald Trump, ktorý otvorene hovorí o vystúpení USA zo Severoatlantickej aliancie.

V politike to už tak býva, že kandidáti neraz hovoria to, čo im umožní zvíťaziť. Po víťazstve však nastupuje zodpovedný výkon úradu. Presne toto očakávam aj od USA po nadchádzajúcich prezidentských voľbách.

Naviac USA sú krajinou silných demokratických inštitúcií. Nie je v silách samotného amerického prezidenta vytlačiť USA z NATO. Som však presvedčený, že Donald Trump vytlačiť USA z NATO nechce. Európa potrebuje Ameriku, ale platí to aj naopak.

Čo však od pána Trumpa v prípade jeho zvolenia čakať môžme, je jeho zvýšený tlak na EÚ, aby posilnila svoje vojenské kapacity a spôsobilosti a výraznejšie prispievala ku svojej vlastnej bezpečnosti. Ale s tým ja súhlasím. Je to v našom vlastnom záujme, aby tomu tak bolo.

Zdroj: sita.sk