Pred 31 zomrel muž, ktorý prepísal slovenské dejiny

Od úmrtia slovenského politika a štátnika Alexandra Dubčeka uplynulo 7. novembra 31 rokov. Bol jednou z osobností moderných slovenských dejín, ku ktorej sa historici, ale aj širšia verejnosť neustále vracia.

Alexander Dubček, politik, ktorý po sebe zanechal sen o socializme s ľudskou tvárou a podľa českého spisovateľa Bohumila Hrabala – prvý ušľachtilý komunista – sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci.

Začiatkom 60. rokov 20. storočia už zastával funkciu tajomníka Ústredného výboru (ÚV) KSS. V roku 1963 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSS.

Osudovým rokom Alexandra Dubčeka bol rok 1968. V politickej kariére sa posunul na najvyšší stranícky post. Bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).

Z tejto pozície začal svoje úsilie – reformovať ekonomický aj politický (totalitný) systém v bývalom Československu. Svojím reformným úsilím, známym ako Pražská jar, sa nestal len najobľúbenejším politikom v Československej socialistickej republike, ale aj svetovo známou osobnosťou. Jeho reformné úsilie, nazývané tiež ako socializmus s ľudskou tvárou, ukončila augustová (1968) invázia vojsk vtedajšej Varšavskej zmluvy na čele so ZSSR do ČSSR.

Obhajoval právo občanov na reformu spoločnosti a vyzdvihol pozitíva demokracie a dodržiavania ľudských práv. Sacharovovou cenou za slobodu myslenia ocenil Dubčekovo reformné úsilie aj Európsky parlament (EP), ktorý mu túto cenu udelil v decembri 1989.

Počas Nežnej revolúcie sa zapojil do procesu politických zmien. V decembri 1989 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR a neskôr aj FZ Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V roku 1992 ho zvolili za predsedu Sociálno-demokratickej strany Slovenska.

Alexander Dubček zomrel na následky autonehody 7. novembra 1992 v nemocnici v Prahe niekoľko dní pred 71. narodeninami. Tragická nehoda sa odohrala na diaľnici Praha-Bratislava neďaleko Humpolca 1. septembra 1992.

Pohreb mal 14. novembra 1992 v Bratislave. Posledným miestom jeho odpočinku je bratislavský cintorín v Slávičom údolí.

V bratislavskom Horskom parku na budove Horárne mu 6. novembra 2003 odhalili pamätnú tabuľu pri príležitosti 15. výročia udelenia čestného doktorátu univerzitou v talianskej Bologni.

Zákon o mimoriadnej zásluhe Alexandra Dubčeka o demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva je účinný od 1. januára 2009. V januári 2011 mu odhalili bustu v talianskej metropole Rím.

Zdroj: Peter Berek