Oľga Paštéková, absolventka VŠVU v Bratislave, vystavuje pravidelne doma i v zahraničí. Jej dlhodobou snahou je zobrazovanie civilizácie a jej stretu s prírodou – brutálny, postindustriálny envorinment s temnou podobou prírody a osamelosti. V tejto trochu pochmúrnej atmosfére sa postupne zjavujú tvory a stromy, ktoré predstavujú intuitívnu, divokú a nespútanú silu prírody, ale aj ľudskej povahy. Preto sa neustále objavujú vtáci, havrany, vlci, vlkolaci a lunatická moc tmavej noci. Prináša tak správu o narušenej rovnováhe v prírode, ľudskej agresii a nenásytnosti, ale aj o sile prírodných živlov a tvorov, čo sa zjavujú na plátnach a na prežiarených lampách. Všetko sa to odohráva v šerosvite čierno-bielych krajín, prípadne v modrom melancholickom tóne v mesačnom svite (Trauma – Träumen, Wolfsmond, Furred Night, From Dusk Till Dawn, všetko 2025 – 2026).

„Momentálne ma fascinuje priezračnosť farieb a práca so svetlom, preto vznikajú aj svetelné objekty,‟ povedala umelkyňa, ktorá svoju aktuálnu výstavu vníma veľmi osobne: „Pre mňa je výstava veľmi osobná, až intímna, najmä v atmosfére a napätí medzi civilizáciou a prírodou.‟ Hovorí umelkyňa, ktorá sa sama osobne zasadzuje za rešpektujúci vzťah s prírodou, za symbiózu človeka s ňou, za záchranu a ochranu toho, čo nás presahuje, ale čo je zároveň v niektorých svojich podobách tak krehké, že potrebuje našu aktívnu ochranu a uvedomelosť.

Ideálnym priestorom pre novú výstavu Oľgy Paštékovej sa stal Bunker Nitrianskej galérie. „Priestor Bunkra je podzemný, temný, s kľukatými chodbami. Moje svetlá v ňom lákajú do temnoty a môžu vás zmiasť alebo aj dať nádej,‟ vysvetľuje autorka. Je to v absolútnom súlade s názvom výstavy Bludičky, ktoré môžu viesť po možno správnej ceste, ale môžu zároveň človeka zviesť aj na iné chodníčky.

Oľga Paštéková sa tak s autorskou výstavou vracia na Slovensko po 2 rokoch, medzitým vystavovala v Rakúsku, Grécku, Poľsku i Česku. S výstavou Bludičky nadväzuje na predošlú výstavu Sweet Loneliness (2022) v bratislavskej Staromestskej galérii Zichyho paláca, ktorá mala mimoriadny úspech medzi – ale nie len – detskými návštevníkmi. Možno je to práve téma stretu civilizácie a prírody, ktorá z Paštékovej diel robí viacgeneračné zážitky.

Kurátorom Bludičiek je Vladimír Beskid, návštevníci môžu výstavu zažiť do konca mája v Nitrianskej galérii.

Oľga Paštéková (1984), žije a tvorí v Bratislave a vo Viedni. Absolventka VŠVU v Bratislave (2003-09) v ateliéri prof. Ivana Csudaia; 2008 – študijný pobyt na Akadémii umení vo Viedni (ateliér prof. Daniela Richtera). Realizovala niekoľko rezidenčných pobytov (Berlín, Porto, Sardínia, Budapešť).  V súčasnosti je pedagogičkou na ŠUP Bohumila Baču v Bratislave. Z aktuálnych samostatných výstav: 2026 – Die Nacht…, Kunstzelle Viedeň; 2025 – Whispering Waters, Intervention – Parallel Vienna, Viedeň; 2024 – Wolfsmond, Red Carpet Art Award, U3 Volkstheater, Viedeň; 2024 – Paralelné svety, NG Nitra; 2023 – ANIMA-L, Synagóga – Galéria Jána Koniarka, Trnava; 2023 – Blue Time, GJB Banská Štiavnica; 2022 – Sweet Loneliness, Staromestská galéria Zichy, Bratislava; 2022 – The Word In Between, Galerie Michael Bella, Viedeň; 2021 – Za rohom hory, na čistinke mesta, Oravská galéria, Dolný Kubín; viac info: https://www.olique.sk/?go=about

PR: Perla Žinčíková

redakcia PremiumNews

The post V Nitre môžete vidieť jedinečnú výstavu Bludičky Oľgy Paštékovej first appeared on Premium NEWS™.

Galéria SPP prináša výstavu pod názvom EMPATIA, ktorá predstaví najnovšiu tvorbu maliarskej dvojice Melita Gwerková a Marian Vida. Výber približne tridsiatich obrazov, ktoré umelci namaľovali v posledných dvoch rokoch, si budú môcť návštevníci pozrieť od 10. apríla do 29. mája 2026. 

„Výtvarníci Melita Gwerková a Marian Vida predstavia svoju najnovšiu tvorbu po 3 rokoch opäť v Galérii SPP. Aj keď je ich rukopis rozpoznateľný, ďalej sa odvažujú za hranice známeho. Ich diela rozprávajú stále nové pútavé príbehy, ktorými harmonizujú svoje okolie,“ hovorí kurátorka a zároveň dcéra vystavujúcich autorov Melita Fodor Gwerková.

Jeden ateliér, dva svety 

Melita Gwerková a Marian Vida sa umeniu venujú prakticky celý život. Ich prvé diela vznikli už v útlom detstve. Dnes, ako manželia, tvoria v spoločnom ateliéri, no každý z nich si počas rokov vybudoval vlastný výtvarný rukopis. 

Obrazy v Galérii SPP spája spoločné tvorivé prostredie, nie jednotná téma – každý obraz vzniká z inej inšpirácie a prináša vlastný príbeh. Aký – to už nechávajú na fantázii a interpretácii každého návštevníka.  „Empatia je dnes dôležitá v každej sfére života, a teda aj v umení. Práve cez vnútornú empatiu sa človek dokáže hlbšie ponoriť aj do obrazov,“ vysvetľuje kurátorka výstavy Melita Fodor Gwerková. Dodáva, že Marian Vida pracuje s charakteristickou farebnou škálou a kompozíciou na pomedzí abstrakcie a figúry, zatiaľ čo Melita Gwerková vytvára poetickejšie obrazy, v ktorých sa prelínajú symbolické a imaginatívne motívy.

Spoločný ateliér, v ktorom tvoria, znamená, že sú si navzájom prvými divákmi aj kritikmi. „Sme opracované monolity, ktoré jeden druhého neustále formujú,“ hovorí Marian Vida o ich vzájomnom tvorivom vzťahu.

Z minulosti do budúcnosti

Silným zdrojom inšpirácie je pre oboch história. Fascinujú ich staroveké kultúry, mystika gotiky či elegancia secesie a v ich knižnici by podľa kurátorky návštevníci našli množstvo kníh o rôznych historických obdobiach. Minulosť sa podľa nich prirodzene prelína so súčasnosťou, a preto sa v ich obrazoch objavujú aj témy smerujúce do budúcnosti. Na výstave sú to napríklad obrazy Matrix, alebo Metaforický tanec od Melity Gwerkovej.

Dôležitú úlohu pri tvorbe zohráva aj hudba. Najmä pre Melitu Gwerkovú je neoddeliteľnou súčasťou kreatívneho procesu – hudbu si púšťa od rána až do večera a vytvára si vlastné výbery skladieb, ktoré jej pomáhajú udržať energiu a koncentráciu pri maľovaní.

Umenie aj ako psychohygiena

Melita Gwerková spomína, že výtvarná tvorba bola bežnou súčasťou jej hier. Svoje prvé obrazy maľovala ako dieťa na ľadové kryhy v zamrznutých mlákach. Do rodiny Gwerkovcov, ktorá je spojená s významným maliarom slovenskej moderny Edmundom Gwerkom, sa vydala. Jeho tvorbu však poznala ešte predtým. „Obdivujem jeho hru s farbami a je pre mňa inšpiratívny ako osobnosť. Z jeho obrazov ide hĺbka, nielen formálna, ale aj farebná, ktorá ma fascinuje,“ dodáva Melita o Edmundovi Gwerkovi.

Marian Vida zas už ako malý chlapec modeloval a ako šestnásťročný tínedžer si do izby namaľoval kópiu Tizianovej nahej Venuše. Pre oboch autorov je pri tvorbe kľúčová duševná pohoda. Negatívnych podnetov je podľa nich v dnešnom svete viac než dosť, a preto sa snažia vytvárať obrazy, ktoré prinášajú pokoj a harmóniu. Ak návštevníci z výstavy odídu s dobrým pocitom a pokojnejšou mysľou, výstava podľa nich splnila svoj zmysel.

Výstava Empatia je pre verejnosť otvorená od 10. apríla do 29. mája 2026 v pracovné dni od 10.00 do 18.00 h. Vstup do galérie je voľný.

Melita Gwerková

(*1956, Banská Štiavnica) je slovenská výtvarníčka venujúca sa predovšetkým olejomaľbe a kombinovaným technikám. Vyštudovala dizajn na umelecko-priemyselnej škole a vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je členkou talianskeho umeleckého združenia pri dome Danteho Alighieriho vo Florencii. Ako prvá slovenská výtvarníčka získala bronzovú medailu talianskeho parlamentu (2011) za autorskú techniku „extender media“. Jej diela boli ocenené aj na viacerých medzinárodných súťažiach v Európe a USA.

Marian Vida

(*1949, Handlová) sa profesionálne venuje výtvarnému umeniu viac ako 35 rokov. Je autorom desiatok autorských výstav doma aj v zahraničí. Venuje sa najmä olejomaľbe a kombinovaným technikám. Jeho diela sú zastúpené aj v zbierke Stálej misie Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku a získali viaceré ocenenia na medzinárodných výtvarných súťažiach.

Galéria SPP bola založená v roku 2000. Nachádza sa na ulici Mlynské nivy 44/c v Bratislave, len niekoľko minút pešej chôdze od Nivy Tower či Pradiarne 1900, v bezprostrednej blízkosti BC Apollo II a je ľahko dostupná aj mestskou hromadnou dopravou (zastávka Novohradská alebo zastávka Košická). Galéria SPP je pre verejnosť otvorená v dňoch pondelok až piatok od 10.00 do 18.00 h. Vstup je bezplatný. Kontakt: galeria@spp.sk.

PR: Martin Dobiš

redakcia PremiumNews

The post Dvojica maliarov z jedného ateliéru: Melita Gwerková a Marian Vida vystavujú v Galérii SPP first appeared on Premium NEWS™.

Obohatená a upravená podoba výstavy je pripravená špeciálne pre Trenčín a kladie dôraz na jeho výnimočné postavenie v rímskej dobe, predovšetkým na slávny rímsky nápis na hradnej skale z roku 179 n. l. – unikátnu epigrafickú pamiatku európskeho významu. Práve v Trenčíne sa v minulosti stretli svety Ríma a barbarika, čo dáva tomuto mestu výnimočné postavenie v dejinách strednej Európy.

Výstava predstavuje dejiny územia dnešného Slovenska v 1. až 4. storočí, keď sa nachádzalo na hranici Rímskej ríše – ako priestor obchodných kontaktov, vojenských výprav, stretov kultúr aj diplomatických rokovaní. Návštevníci uvidia originálne archeologické nálezy – od vojenskej výzbroje, predmetov každodenného života až po mimoriadne nálezy z kniežacích hrobov – doplnené o najnovšie poznatky archeologického a historického výskumu.

Autorom námetu je Juraj Kucharík zo SNM – Historického múzea. Na výstave sa podieľalo 12 kurátorov zo šiestich odborných a pamäťových inštitúcií. Na doplnenej trenčianskej verzii spolupracuje Peter Schreiber, kurátor z Trenčianskeho múzea v Trenčíne. 

„Pre Trenčianske múzeum je cťou hostiť výstavu, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie archeologicko-historické projekty posledných rokov. Rimania a Slovensko prinášajú do Trenčína jedinečný príbeh nášho mesta v európskom kontexte a zároveň posilňujú jeho postavenie v roku Európskeho hlavného mesta kultúry,“ uviedol riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne Peter Martinisko.

Generálna riaditeľka Slovenského národného múzea Vieroslava Bernátová :

„Každá spolupráca, ktorá prepája odborné kapacity, regionálnu identitu a európsky kontext, má pre Slovenské národné múzeum veľký význam. Projekt Rimania a Slovensko potvrdzuje, že spoločnými silami vieme prinášať kvalitné výstavy, ktoré majú odbornú hĺbku a zároveň sú zrozumiteľné širokej verejnosti. Sme radi, že Slovenské národné múzeum sa týmto spôsobom stáva súčasťou programu Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026.“

Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutoční 5. mája 2026 o 17.00 hod. v priestoroch budovy kasární na Trenčianskom hrade. Výstava Rimania a Slovensko bude pre verejnosť sprístupnená od 6. mája 2026.

Bc. Barbora Zajačková

vedúca oddelenia marketingu a komunikácie

redakcia PremiumNews

The post RIMANIA A SLOVENSKO:
Jedinečná výstava spája Slovenské národné múzeum a Trenčianske múzeum v projekte s európskym presahom
first appeared on Premium NEWS™.

Galéria SPP prináša výstavu INTER GEMINOS ET ARIETEM / Medzi Blížencom a Baranom, ktorá predstavuje tvorbu maliarky a grafičky Miliny Zimkovej a sochára Norberta Kelecsényiho – dvoch výrazne rozdielnych tvorivých energií, ktoré spolu žijú, navzájom sa obohacujú a konfrontujú. Výstava potrvá do konca marca a vstup do galérie je voľný.

Prepojenie maľby, grafiky a sochy  vytvára spoločný výstavný koncept dvojice umelcov, ktorí sú zároveň životnými partnermi a manželmi. Názov výstavy, inšpirovaný symbolikou hviezdnych znamení  Blížencov a Barana, poukazuje na rozdielne umelecké prístupy aj  osobnostné nastavenia oboch autorov. Blíženci sú vnímaní ako intelektuálne založení, zvedaví a neustále hľadajúci nové podnety. Baran je naopak stelesnením sily, rozhodnosti, impulzívnej vášne a túžby konať. Napätie aj súzvuk týchto princípov sa na výstave stretávajú v jednom harmonickom celku.

Imaginatívny svet Miliny Zimkovej

Tvorba Miliny Zimkovej sa dlhodobo pohybuje v priestore imaginácie, symboliky a naratívnych obrazov. Odjakživa ju fascinovali záhadné príbehy, tajuplné ľudské postavy či magické bytosti s nadpozemskou aurou. Jej maľby a grafiky pracujú s motívmi mýtov, legiend, snových predstáv a archetypálnych postáv, v ktorých sa prirodzene prelína reálne s fantastickým a každé dielo otvára priestor na vlastný výklad či vnútorný dialóg diváka.

„Jedinečná obrazotvornosť a predstavivosť jej umožňujú putovať v čase i priestore, nahliadať do histórie i spomienok, obracať stránky literárnych príbehov a oživovať dávno zabudnuté legendy a mýty,“ približuje kurátorka výstavy Mária Horváthová. Umelkyňa vo svojej tvorbe čerpá z európskeho kultúrneho dedičstva ikonických diel výtvarného umenia, ale aj z ľudových tradícií. Opakovane sa vracia k motívom fašiangových sprievodov a maškár Vladimíra Kompánka, zakladajúceho člena Skupiny Mikuláša Galandu.  „Tu treba zdôrazniť, že práve v týchto súvislostiach sa prejavila autorkina schopnosť prepojiť vlastnú kreativitu a inšpiratívne podnety z ikonických umeleckých diel do novej podoby,“ dodáva kurátorka.

Milina Zimková maľuje akrylom, prípadne temperou a vo svojej tvorbe využíva  výrazovosť sýtych farieb aj efektné zlátenie. V grafike uprednostňuje najmä techniku leptu, ktorú často autorsky dotvára farebnými zásahmi, čím dodáva každému dielu jedinečný charakter.

Sochárska výpoveď Norberta Kelecsényiho

Norbert Kelecsényi sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje ľudskej figúre – najmä jej fragmentom a torzám, ktoré nesú výrazný metaforický odkaz. Od monumentálnych mužských postáv a atletických gest sa jeho sochársky jazyk postupne rozvinul do širšieho spektra výrazových polôh: od robustných, racionálne vystavaných foriem až po komorné, hravé a emotívne diela, často s jemným humorom.Využíva najmä kov – železo, bronz, hliník či kortén, ale pracuje aj s krehkejšími materiálmi, ako sú plast, sklo alebo epoxid. „Tvorba Norberta Kelecsényiho v priebehu rokov prešla značným vývinom, stále si však zachováva základné znaky, tvarovú veľkorysosť a  nezameniteľný rukopis,“ objasňuje kurátorka Horváthová. Súčasťou výstavy v Galérii SPP je aj monumentálna plastika „Ja“, ktorou si sochár splnil svoj detský sen. „Stvoril svojho hrdinu, muža týčiaceho sa k nebesiam, ktorý akoby sa práve vynoril z masívu kamennej hory. Už nie grécky ideál krásy, atlét s dokonalým telom, ale skôr muž zhrdzavený časom, poznačený životom, čo nesie na svojich pleciach celú ťarchu ľudských počinov,“ hovorí kurátorka Mária Horváthová.

Výstava INTER GEMINOS ET ARIETEM / Medzi Blížencom a Baranom je pre verejnosť otvorená do 31. marca 2026, v pracovné dni od 10.00 do 18.00 h. Vstup je bezplatný.

Milina Zimková

Milina Zimková (*1979, Bratislava) je maliarka a grafička. Vyštudovala grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, absolvovala štúdium v Grécku a viaceré študijné pobyty v Paríži a Antverpách; v roku 2012 získala Cenu Martina Benku za maliarsku tvorbu. Žije v Bratislave, venuje sa maľbe a voľnej grafike a pravidelne vystavuje doma i v zahraničí.

Norbert Kelecsényi

Norbert Kelecsényi (*1976, Šaľa) je sochár a maliar. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval viaceré študijné pobyty v Paríži a Antverpách. Žije v Bratislave, venuje sa komornej aj monumentálnej sochárskej tvorbe a absolvoval početné výstavy.

Galéria SPP bola založená v roku 2000. Nachádza sa na ulici Mlynské nivy 44/c v Bratislave, len niekoľko minút pešej chôdze od Nivy Tower či Pradiarne 1900, v bezprostrednej blízkosti BC Apollo II a je ľahko dostupná aj mestskou hromadnou dopravou (zastávka Novohradská alebo zastávka Košická). Galéria SPP je pre verejnosť otvorená v dňoch pondelok až piatok od 10.00 do 18.00 h. Vstup je bezplatný. Kontakt: galeria@spp.sk.

TS: Martin Dobiš

Zdroj: Galéria SPP

redakcia PremiumNews

The post Dvaja umelci, jeden život, dva živly: Galéria SPP otvára výstavu Medzi Blížencom a Baranom first appeared on Premium NEWS™.

Výstava plagátovej tvorby maliara, grafika, divadelného a filmového výtvarníka Josefa Vyleťala je poslednou, v poradí štvrtou výstavou celoročného cyklu Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 v Kine Lumière. Od marca tohto roka boli až doteraz na stenách kina umiestnené plagáty maliara a grafika Milana Grygara, grafického dizajnéra, architekta a typografa Zdeňka Zieglera a maliara, ilustrátora, grafika, scénografa a kostýmového výtvarníka Karla Vacu. Josef Vyleťal je ďalšou ikonickou postavou československého plagátu.

„Josef Vyleťal je svojím surreálnym výtvarným prejavom ďalšou ikonickou postavou československého plagátu. Jeho plagáty hýria fantáziou, sú plné snových motívov a zároveň v nich cituje slávne postavy svetového maliarstva, ako sú Max Ernst, Hieronymus Bosch či Salvador Dalí,“ hovorí Pavel Rajčan, kurátor výstavy v Kine Lumière a pražskej zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky, ktorý stojí za celoročným výstavným projektom Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Podľa jeho slov Vyleťala často označujú ako „československý Salvador Dalí“.

Josef Vyleťal sa narodil 18. júna 1940 v Brne a zomrel 3. februára 1989 v Prahe. Začiatky jeho vysokoškolského štúdia sú spojené s pobytom v Bratislave, kde študoval na Fakulte architektúry vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej, neskôr študoval na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe. Samostatne vystavoval od roku 1963, kolektívne od roku 1965. V roku 1962 sa Vyleťal stal scénickým výtvarníkom v pražskom Divadle na zábradlí, kde sa zoznámil s Václavom Havlom a Janom Němcom. Spolupracovať začal aj s filmovými tvorcami. V roku 1978 vytvoril scénu a kostýmy pre film Juraja Herza Panna a netvor a v roku 1979 pracoval s Františkom Vláčilom na filme Koncert na konci leta (1979). V rozmedzí rokov 1964 až 1988 vytvoril 126 plagátov pre vtedajšiu Ústrednú požičovňu filmov, jeho plagát k filmu Panna a netvor získal Striebornú plaketu na Medzinárodnom filmovom festivale v Chicagu v roku 1979.

Vystavená kolekcia v Kine Lumière predstaví tridsať Vyleťalových plagátov. Okrem oceneného plagátu  k filmu Panna a netvor bude vystavený aj plagát k filmu československej novej vlny O slavnosti a hostech (1966) Jana Němca. Taliansku kinematografiu zastúpia plagáty k filmom Amarcord (1973) Federica Felliniho či Evanjelium sv. Matúša (1964) Piera Paola Pasoliniho, z francúzskej klasiky výstava predstaví plagáty k filmom Žena je žena (1961) Jeana-Luca Godarda či Čierny tulipán (1964), ktorý nakrútil Christian-Jaque. Vyleťal vytvoril plagáty aj k mnohým svetovo presláveným filmom. Pavel Rajčan hovorí, že „snový, imaginatívny plagát navrhol v roku 1972 k Begmanovmu Mlčaniu a Hitchcockových Vtákov v roku 1963 naplnil skvelou hororovou atmosférou použitím výrezu z obrazu Obliekanie nevesty Maxa Ernsta z roku 1940. Zaujímavá historka sa viaže k navrhnutému plagátu kultového filmu Dennisa Hoppera Bezstarostná jazda z roku 1969. Ten sa do českých kín dostal až v roku 1971 a v tej dobe už nastupujúci normalizační cenzori donútili výtvarníka zamaľovať americkú vlajku na bunde jedného z hlavných protagonistov.“

Vernisáž výstavy plagátov Josefa Vyleťala sa uskutoční v utorok 16. decembra o 17.00 hod. vo foyeri Kina Lumière. Výstava potrvá do začiatku marca nasledujúceho roka a je otvorená pre širokú verejnosť. V deň vernisáže o 18.00 hod. sa v Kine Lumière premietne v cykle Príbehy umenia špeciál dokumentárny film Identita: Film o českom grafickom dizajne (2024) režisérskej dvojice Kateřina Mikulcová a Petr Smělík, mapujúci viac ako sto rokov českej vizuálnej kultúry. Sprievodcom filmu je svetoznámy dražobník a Američan s českými koreňmi Nicholas Lowry, ktorý priletí z New Yorku do Prahy, aby ako vášnivý zberateľ preskúmal, čo formovalo a čo definuje českú národnú identitu. Jeho putovanie po Česku ho zavedie na ikonické miesta grafického dizajnu. Vo filme vystupuje aj Pavel Rajčan, kurátor pražskej zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky i výstavného projektu Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 v Kine Lumière.

PR: Simona Nôtová

redakcia PremiumNews

The post Výstavný cyklus Československý filmový plagát v Kine Lumière uzavrie tvorba maliara a grafika Josefa Vyleťala first appeared on Premium NEWS™.

Silný umelecký dialóg v srdci SNM

Na vernisáži zaznela osobná výpoveď maliara Martina Šafárika, ktorý zdôraznil symboliku brány ako duchovného priestoru:

„Brána je miestom stretnutia – človeka s Bohom, tmy so svetlom, pochybnosti s nádejou.“

Akademický sochár a medailér Marián Polonský predstavil bronzové plastiky, ktoré svojím tichým tvaroslovím prinášajú pokoj a vnútornú stabilitu. Jeho práca potvrdzuje, že aj masívny materiál môže niesť jemnosť a duchovný rozmer.

Kurátorka výstavy Alena Piatrová zo SNM – Historického múzea uviedla, že výstava nie je len prezentáciou diel, ale „vizuálnym dialógom dvoch autorov, ktorí sa stretávajú na priesečníku viery a súčasného umenia“.

Slovo SNM a posolstvo neprítomnej generálnej riaditeľky

Výstavu za SNM uviedla Barbora Zajačková, vedúca oddelenia marketingu a komunikácie, ktorá zároveň moderovala celý program:

„Dovoľte mi začať jednou osobnou poznámkou. Na dnešnej vernisáži nemôže byť prítomná pani generálna riaditeľka Slovenského národného múzea Andrea Predajňová, ktorá sa z dôvodu zdravotných komplikácií ospravedlnila. Poprosila ma však, aby som vám tlmočila jej odkaz: Nech sa táto výstava stane chvíľou zastavenia v uponáhľanom svete a pripomenutím, že aj umenie je spôsobom, ako sa priblížiť k nádeji.“

Hudba, priestor, emócia

Atmosféru vernisáže dotvorila speváčka Andrea Zimányiová, ktorej vystúpenia prepojili výtvarný zážitok s hudobnou emóciou.

Výstava Homage Bergogliovi bude prístupná v sídelnej budove Slovenského národného múzea v Bratislave do 31. októbra 2025.
Od novembra 2025 poputuje do SNM – Múzea Červený Kameň, kde bude sprístupnená návštevníkom v historickom priestore hradu.

Barbora Zajačková

vedúca oddelenia marketingu a komunikácie

redakcia PremiumNews

The post Zastavte sa v SNM – výstava Homage Bergogliovi prináša silu ticha a nádeje first appeared on Premium NEWS™.

Výstava vznikla ako umelecká meditácia nad posolstvom Jubilea, ktoré pripomína otvorenie Svätých brán v Ríme.
„Brána je miestom stretnutia – človeka s Bohom, tmy so svetlom, pochybnosti s nádejou. Každé z mojich diel je pokusom zachytiť tento okamih zmeny, ktorý človek prežíva vo viere,“ hovorí autor a kňaz Martin Šafárik.

Jeho expresívne olejomaľby a asambláže dopĺňajú bronzové plastiky Mariána Polonského, v ktorých tvar a materiál stelesňujú ticho, rovnováhu a transcendentný rozmer. Kurátorka výstavy Alena Piatrová zdôrazňuje, že výstava prináša dialóg viery, tvorivosti a ľudskej nádeje v čase, keď spoločnosť hľadá vnútorné ukotvenie.

SNM ako priestor nádeje a dialógu

Slovenské národné múzeum dlhodobo rozvíja líniu výstav, ktoré reflektujú nielen kultúrnu a historickú pamäť, ale aj duchovné a spoločenské hodnoty.

„Takéto projekty ukazujú, že múzeum nie je len priestorom minulosti, ale aj miestom ticha, hľadania a dialógu. V Roku Nádeje hovoríme o témach, ktoré spájajú – o svetle, viere a sile človeka prekročiť prah každodennosti. Výstava zároveň od novembra 2025 poputuje z Bratislavy do SNM – Múzea Červený Kameň,“ uvádza Barbora Zajačková, vedúca oddelenia marketingu a komunikácie SNM.

Výstava Homage Bergogliovi tak symbolicky otvára v jesennom období nielen brány múzea, ale aj vnútorné priestory na zamyslenie – o nádeji, viere a ľudskej dôstojnosti.

Homage Bergogliovi

Martin Šafárik a Marián Polonský k Jubilejnému roku Nádeje ´25
Slovenské národné múzeum – Bratislava, Vajanského nábrežie 2, prízemie
Vernisáž: 9. októbra 2025
Trvanie výstavy: do 31. októbra 2025
Kurátorka: Alena Piatrová

Barbora Zajačková

vedúca oddelenia marketingu a komunikácie

redakcia PremiumNews

The post Brána nádeje sa otvára v SNM: Výstava Homage Bergogliovi spája vieru, umenie a človeka first appeared on Premium NEWS™.

Slávnostného okamihu sa zúčastnili aj ďalšie členky Československého leva – speváčka Marcella Molnárová a známa redaktorka Nora Krchňáková. Súčasťou podujatia bola aj vernisáž výtvarníkových diel, ktorá sa konala pri príležitosti jeho životného jubilea. Breza totiž nedávno oslávil 60. narodeniny.

Výstava je pre verejnosť sprístupnená priamo v hoteli a návštevníci si ju môžu pozrieť aj v nasledujúcich týždňoch. Oklamčák zdokumentoval vernisáž prostredníctvom videa, ktoré zdieľal na sociálnych sieťach.

Medzi hosťami výstavy nechýbal ani známy česko-slovenský režisér Dušan Rapoš, rodák z Čadce a dlhoročný Oklamčákov priateľ. Prezident zároveň naznačil, že práve Rapoš by sa mal v blízkej budúcnosti stať ďalším členom zoskupenia Československý lev.

Na záver svojho odkazu pridal Jozef Oklamčák prianie všetkým priaznivcom a priateľom: „Nech žije láska, priateľstvo, úsmev, úspech, zábava a nech žije Československý lev a jeho aktívni členovia.“

Exkluzívne video:

Zdroj: FB Jozef Oklamčák

redakcia PremiumNews

The post Výtvarník Igi Breza sa stal členom Československého leva. Oslávil 60 rokov výstavou v Jasnej | Showbiznis first appeared on Premium NEWS™.

Celoročný výstavný cyklus nazvaný Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 v Kine Lumière sa začal tento rok v marci a zatiaľ predstavil plagátovú tvorbu dvoch významných predstaviteľov plagátovej tvorby, a to maliara a grafika Milana Grygara a grafického dizajnéra, architekta a typografa Zdeňka Zieglera. V septembri cyklus pokračuje tvorbou ďalšieho zo štyroch autorov, steny foyeru Kina Lumière bude nasledujúce tri mesiace zdobiť výber tridsiatich filmových plagátov maliara, ilustrátora, grafika, scénografa a kostýmového výtvarníka Karla Vacu.

„Karel Vaca bol iniciačnou postavou plagátovej scény a spolu so Zdeňkom Zieglerom bol najvýraznejšou osobnosťou československej plagátovej školy. V tvorbe plagátov presadzoval moderný prístup, ako jeden z prvých začal v raných 60. rokoch využívať koláž a nahrádzal ňou popisnú maľbu a kresbu, ktorá v tom čase dominovala vo výtvarnom jazyku plagátov,“ približuje Vacovu plagátovú tvorbu Pavel Rajčan, kurátor výstavy v Kine Lumière. Podľa nebo bol „Vaca dlhoročný člen výberových komisií Ústrednej požičovne filmov a ako nekompromisný zástanca autorského, umeleckého plagátu sa podstatne zasadil o vznik československej plagátovej školy. K tvorbe filmových plagátov pritiahol  mnoho popredných československých výtvarníkov a na tomto poli užitého umenia dal príležitosť uplatniť sa aj celému radu mladých, talentovaných umelcov.“ 

Karel Vaca sa narodil 21. júla 1919 v Prostějove a zomrel 31. marca 1989 v Prahe. Študoval užitú a reklamnú grafiku v pražskom Ateliéri Rotter. Studio Rotter bolo jednou z najvýznamnejších československých reklamných agentúr s vlastnou súkromnou umeleckou školou, kde študovalo mnoho známych umelcov. Neskôr navštevoval Ateliér monumentálnej maľby u profesora Emila Fillu na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyslovej, jeho spolužiakom v ročníku bol Milan Grygar, ktorého plagátová tvorba otvárala výstavu československého filmového plagátu v Kine Lumière. S Ústrednou požičovňou filmov Praha spolupracoval Karel Vaca v rokoch 1958 – 1988, počas tohto obdobia vytvoril viac ako 337 plagátov. Podľa slov Pavla Rajčana spolu s Milanom Grygarom, Zdeňkom Zieglerom, Karlom Teissigom a Josefom Vyleťalom tvorili absolútnu špičku československých výtvarníkov, ktorí sa venovali navrhovaniu plagátov. 

Výstava v Kine Lumière predstaví kolekciu tridsiatich Vacových plagátov. Zlatý fond svetovej kinematografie budú zastupovať napríklad plagáty k filmom Úsmevy letnej noci (1955) Ingmara Bergmana, Nebo a peklo (1963) Akiru Kurosawu, Hádaj, kto príde na večeru (1967) Stanleyho Kramera, Vražda v Orient exprese (1974) Sidneyho Lumeta a podľa slov Pavla Rajčana „nebude chýbať ani ´najslávnejší´ československý plagát k Felliniho filmu Sladký život z roku 1962.“ Z československej kinematografie sú na výstave zastúpené napríklad Vacove plagáty k populárnym filmom Adéla ještě nevečeřela Oldřicha Lipského z roku 1978 alebo Na samotě u lesa Jiřího Menzla z roku 1976. Pavel Rajčan tiež pripomína, že Vaca „za svoju plagátovú tvorbu získal počas svojho života mnoho domácich aj zahraničných ocenení.“

Vernisáž výstavy v Kine Lumière, ktorá sa koná 23. septembra o 17.30 hod. bude spojená s prednáškou kurátora výstavy Pavla Rajčana o tvorbe Karla Vacu, výstava potrvá do 14. decembra. Rajčan je kurátor zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky, najväčšej súkromnej zbierky filmových plagátov v Českej republike, obsahujúcej 60 000 plagátov. Realizoval takmer sto výstav filmových plagátov v Českej republike i v zahraničí (USA, Japonsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Poľsko, Rakúsko, Bulharsko). Výstava Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 je celoročný cyklus, ktorý predstavuje štyroch tvorcov úspešnej domácej plagátovej éry, pričom tvorbe každého autora sú venované tri mesiace. Po tvorbe Milana Grygara, Zdeňka Zieglera a aktuálne vystavovaného Karla Vacu túto celoročnú výstavu uzavrie plagátová tvorba Josefa Vyleťala. 

Viac informácií o prednáške a výstave v Kine Lumière:

https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8409/film-807061

Zbierka plagátov Terryho ponožky online:

https://www.terryhoponozky.cz/plakaty

PR: Simona Nôtová

redakcia PremiumNews

The post Výstava Československý filmový plagát v Kine Lumière pokračuje tvorbou maliara a grafika Karla Vacu first appeared on Premium NEWS™.

Jeho obraz vlastní Madeleine Albrightová

Majiteľkou jedného z jeho diel je aj bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, ktorá z vlastnej iniciatívy osobne navštívila výstavu autora v hoteli Danube. Nakoľko si priamo z expozície obraz , o ktorý mala záujem, nemohla odniesť, autor jej ho po dlhých peripetiách prostredníctvom diplomatických služieb zaslal ako dar. Keďže ministerka nemôže len tak prijímať dary hodnotnejšie ako 35 dolárov a jeho obraz si cenila  na oveľa viac, zaslala mu šek a obraz vlastne od neho kúpila. Iný prípad bol dnes už nebohý mediány magnát Fedor Flašík, ktorý prišiel do spomínaného hotela a kúpil celú výstavu, ktorá tam bola inštalovaná. Výtvarník, akoby si z nás i celého bytia robil žarty, na ktoré sa však nikto nemôže uraziť. Dôraz kladie na kolor, jeho obrazy sú veselé, optimistické a pozitívne ladené. V takom duchu sa niesla i vernisáž, ktorú príhovorom otvoril starosta obce Dunajská Lužná – Ernest Németh. Autorovi daroval fľašu jablčnej šťavy z jabĺk, ktoré boli vypestované priamo v obci, nakoľko je známa krásnymi kvalitnými odrodami jabĺk a samozrejme produktami z nich. V príhovore netajil nadšenie, že pracovníčky knižnice sú aktívne nielen pri požičiavaní kníh, ale aj organizovaním podobných akcií. Akciu obohatil klavírnym vystúpením Alex Korenačka, ktorý okrem hrania, komponuje hudbu pre počítačové hry. Na vernisáži autora podporil svojou prítomnosťou i kamarát spisovateľ Dušan Dušek.

Text a foto: Anna Ölvecká

redakcia PremiumNews

The post Jaro Jelenek vystavuje obrazy v Dunajskej Lužnej | Z kultúry first appeared on Premium NEWS™.