Divadlo Aréna uvedie poslednú premiéru divadelnej sezóny 2024/2025. Bude ňou inscenácia Najdúch – známa veselohra s ostrým satirickým podtónom. Príbeh Jonáša Záborského o Slovákoch a aktualizácia Jakuba Nvotu prinesie groteskný a absurdný obraz slovenskej spoločnosti, ktorý je až príliš reálny.
TVORCOVIA:
Autor: Jonáš ZÁBORSKÝ, Jakub NVOTA
Úprava: Jakub NVOTA
Dramaturgia: Saša SARVAŠOVÁ
Scéna: Matúš ĎURAN
Kostýmy: Katarína HOLLÁ
Hudba: Mario BUZZI
Réžia: Jakub NVOTA
Asistenti réžie: Aneta BOCKOVÁ (poslucháčka VŠMU), Katarína JUNGOVÁ (poslucháčka VŠMU)
HRAJÚ:
KOBOZY, starosta v Chujave – Juraj LOJ
VYBUBNOVANÁ, jeho manželka – Anikó VARGOVÁ
GEJZA, ich syn – Martin ŠALACHA
GACEK, správca kultúrneho domu – Richard AUTNER
CHREŇOVSKÝ, starosta v Hahure – Peter TRNÍK
SAJHA, jeho manželka – Eva SAKÁLOVÁ
KOZÁK, evanjelický farár – Kamil MIKULČÍK
ROJKOVIČKA, vdova – Agáta SPIŠÁKOVÁ
MAŇUŠA, jej dcéra – Eva MORES
PREMIÉRA: 13. júna 2025 o 19:00 hod. v Divadle Aréna
„Národný hriešnik“ Jonáš Záborský (*1812 – †1876), rodák zo Záboria, básnik, prozaik, historik, novinár, evanjelický farár a neskôr rímskokatolícky kňaz, teológ a tiež dramatik s ostrým perom, nabrúseným najmä do vlastných radov.
Vzdelanec, ktorý sa stretával s nepochopením rodiny, spoločnosti, politikov i národných buditeľov. Sklamal sa vo viere, v národe, prežil život plný krutých paradoxov a horúčkovitej snahy odhaliť svojím súčasníkom pravdu o nich samých. Vniesol do našej literatúry vysokú iróniu, sarkazmus vzdelanca a až groteskné obrazy. Nastavuje tak zrkadlo, ktoré nám aj po takmer dvesto rokoch stále ukazuje tú istú krivú tvár. Záborského klasické dramatické dielo Najdúch je príbehom o nás Slovákoch a na jeho pohľade na nás máločo zostarlo…
NAJDÚCH – VESELOHRA, KTORÁ NIELEN KRITIZUJE, ALE AJ POBAVÍ.
Politika, boj o moc, intrigy, honba za majetkami, obchody a peniaze – to sú priority jednej slovenskej dedinky, zvanej Chujava. Vplyvní manželia Kobozyovci, ich arogantný syn Gejza túžiaci stať sa starostom, utláčaný Chreňovský a vypočítavá Sajha, nešťastná vdova Rojkovička a jej mladučká dcéra Maňuša s nemanželským dieťaťom. Všetky tieto postavy nachádzame nielen v chalupách z devätnásteho storočia, ale aj v kultúrnom dome, ktorý prežil obdobie socializmu a stojí dodnes. Postavy akoby sa tu znova a znova objavovali už po generácie s rovnakým príbehom. Nedokážu ho prerušiť, pretože vo svojom vyvrcholení nesie zase len zárodok začiatku – akoby išlo o nezastaviteľné divadelné predstavenie, ktoré herci hrajú stále, až do skonania sveta.
V Chujave sa schyľuje k voľbe starostu. Otec Kobozy – doterajší viacnásobný starosta, chce, aby všetko prebral syn a tak sa ututlali jeho sprenevery z minulosti. Chýbajú mu však peniaze na poriadnu kampaň. Pôžičku od majetnej Sajhy komplikuje náhly príchod dievčaťa, ktoré so sebou prináša aj malé dieťa – Gejzovho nemanželského syna. Taký škandál si nemôže nikto dovoliť a preto treba vymyslieť, čo s deckom.
Obrovský konflikt tlmí farár Kozák, ktorý o celej veci spíše veselohru a navrhne, aby si ju dedinčania pre pobavenie zahrali. Ten jediný vidí skutočný obraz našej spoločnosti, komentuje dianie autentickými vyjadreniami autora Záborského a odhaľuje tak charaktery postáv tohto panoptika.
Záborského príbeh a Nvotova aktualizácia sú groteskou a smiešnou absurditou, ktorá je až príliš reálna.
SLOVO REŽISÉRA A AUTORA ÚPRAVY – JAKUBA NVOTU
„Možno si kladiete otázku ako veľmi sa naša hra približuje originálu, ktorý nám tu zanechal Záborský a nechce sa vám po ňom siahnuť.
Tu je teda aspoň malý prehľad. Všetky postavy v našej hre sú také ako ich vytvoril Záborský. Majú rovnaké mená a charaktery a rovnako sú posplietané vo vzťahoch. Akurát Gacek nie je správcom kultúrneho domu, ale správcom Kobozyho hospodárstva. Dej prvej časti sa u nás odohráva presne tak ako u Záborského. Základnou zápletkou sú voľby v Chujave, Gejzova kandidatúra, jeho nepriznané dieťa s Maňušou. Akurát Sajha zatvára svojho muža u Záborského do chlieva, u nás len do auta. Na konci prvej časti skutočne dôjde k rebélii občanov, ktorú vyvolá stará Rojkovičová a slová farára Kozáka sú autentické slová samotného Záborského.
Tými akoby hra vyvrcholila a v druhej časti nám autor predstavuje úplne iný dej – sledujeme ako sa Maňuša, s podporou cigánky, snaží dieťaťa zbaviť a podhodiť ho novým postavám, ktoré vstupujú do deja, aby nakoniec skončilo opäť v rodine Kobozyovcov. Touto cestou sme už so Záborským nešli a dokončili príbeh volieb v Chujave, ako sme ho rozohrali v prvej časti. Stáva sa z neho príbeh dedinského divadla, ako ho napísal farár Kozák, ktorý je tu našim Jonášom Záborským.“
PR: Ing. Ján Lukáč
redakcia PremiumNews
