Európa sa zobúdza z energetického sna: Brusel priznal veľkú chybu s jadrom!
Európska energetická politika prechádza nepríjemným momentom pravdy. To, o čom sa ešte pred pár rokmi hovorilo skôr potichu, dnes zaznieva priamo z najvyšších miest. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen otvorene priznala, že odklon Európy od jadrovej energie bol „strategickou chybou“.
Je to silné vyhlásenie, ktoré naznačuje, že európski lídri začínajú prehodnocovať smer, ktorým sa kontinent vydal v posledných desaťročiach. Európa totiž dnes stojí pred realitou, ktorú nemožno ignorovať – je vo veľkej miere závislá od dovozu fosílnych palív. A práve geopolitické napätie ukazuje, aké riskantné to môže byť.
Konflikt medzi Irán a Izrael, do ktorého sa zapojili aj Spojené štáty, opäť rozkolísal energetické trhy. Stačí pohľad na Hormuzský prieliv – jednu z najdôležitejších trás pre export ropy – a je jasné, že energetická bezpečnosť Európy môže byť v takýchto situáciách mimoriadne krehká.
Pred tridsiatimi rokmi pritom vyzerala energetická mapa Európy úplne inak. V roku 1990 pochádzala približne tretina elektriny z jadrových elektrární. Dnes je to len okolo pätnásť percent. Po haváriách a silnom tlaku verejnosti sa viaceré krajiny rozhodli jadro postupne opustiť. Najvýraznejším príkladom bolo Nemecko, ktoré po katastrofe vo Fukušime urýchlilo odstavenie svojich reaktorov.
Dnes sa však karta pomaly obracia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na jadrovom summite pri Paríži zdôraznil, že práve jadrová energia môže byť kľúčom k energetickej suverenite. Podľa neho umožňuje kombinovať dve veci, ktoré sa často zdajú byť v rozpore – nezávislosť od dovozu palív a zároveň znižovanie emisií uhlíka.
Európska únia už signalizuje, že chce jadrové technológie opäť podporiť. Plánuje poskytnúť finančné záruky na investície do inovatívnych reaktorov a nových technológií. Niektoré krajiny zároveň pripravujú výstavbu nových jadrových blokov alebo modernizáciu existujúcich elektrární.
Nejde však len o Európu. Podľa údajov Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu dnes vo svete funguje približne 450 jadrových reaktorov v asi tridsiatich krajinách a ďalšie štáty zvažujú vstup do jadrovej éry. Záujem rastie najmä v regiónoch, ktoré chcú znížiť závislosť od dovážaných energií a zároveň splniť klimatické ciele.
Otázka teda neznie, či sa o jadre bude hovoriť viac. Otázka je, či sa Európa dokáže poučiť zo svojich rozhodnutí minulosti a nájsť realistickú rovnováhu medzi obnoviteľnými zdrojmi, bezpečnosťou dodávok a technologickým pokrokom.
Jedno je však isté: energetika sa opäť stáva jednou z najdôležitejších tém geopolitiky. A tentoraz už ide nielen o ceny elektriny, ale aj o to, kto bude mať v budúcnosti skutočnú energetickú nezávislosť.
Zdroj: AFP
redakcia PremiumNews
Aj ja som z toho celkom znepokojený, ceny energie sa skutočne zdražujú.