Približne tretina detí a dospievajúcich v analýze Olympijského odznaku všestrannosti má nadváhu alebo obezitu. Medzi 15-ročnými nespĺňa odporúčanú úroveň kondície väčšina chlapcov a sedem z desiatich dievčat. Aj tieto údaje zazneli v prvom bloku konferencie Šport a spoločnosť 2026. Prezident SOŠV Anton Siekel, lekárka Daniela Doležalová a štátny tajomník Ministerstva cestovného ruchu a športu SR Štefan Engel otvorili debatu o tom, ako premeniť podporu športu na zdravšiu spoločnosť. Kľúčovú úlohu v nej majú tréneri.
Pri investíciách do športu sa zvyčajne pýtame, koľko bude stáť nová hala, ihrisko či podpora klubov. Anton Siekel obrátil pozornosť na účet, ktorý vzniká, keď potrebné kroky odkladáme.
„Koľko nás práve stojí nečinnosť?“ spýtal sa prezident Slovenského olympijského a športového výboru.
Odpoveď podľa neho treba hľadať aj v nákladoch na liečbu, práceneschopnosti a v zdravotnom stave ľudí, ktorí by mohli žiť aktívnejšie. Športové hnutie preto musí vedieť vysvetliť svoj prínos celej spoločnosti vrátane tých, ktorí šport vnímajú predovšetkým cez úspechy reprezentantov.
Štefan Engel v následnej diskusii odmietol predstavu, že by Slovensko mohlo prestať investovať do športu a pohybu. „Niektoré veci trvajú dlhšie, niektoré veci treba hľadať,“ pripustil. Ďalší posun si podľa neho vyžaduje jasnú víziu, konkrétne ciele a spoločnú prácu štátu so športovým prostredím.
Šport a spoločnosť 2026: Šport ako investícia do spoločnosti
Varovanie z takmer 91-tisíc meraní
Anton Siekel predostrel aj analýzu kardiorespiračnej zdatnosti 90 948 detí a dospievajúcich vo veku 11 až 15 rokov z posledných dvoch ročníkov Olympijského odznaku všestrannosti. Výsledky ukázali problém s nadváhou aj so samotnou kondíciou.
Približne každé tretie dieťa v analyzovanom súbore malo nadváhu alebo obezitu. Medzi pätnásťročnými odporúčanú úroveň kondície nedosahovala väčšina chlapcov a približne 70 percent dievčat. Pre prezidenta SOŠV je to upozornenie, že nestačí vzbudiť záujem o pohyb v mladšom veku. Rozhodujúce je udržať deti pri ňom aj počas dospievania.
Lekárka Daniela Doležalová na túto tému nadviazala pohľadom do budúcnosti. Dnešné deti budú o 20 či 30 rokov tvoriť ekonomicky aktívnu časť spoločnosti. Ich zdravotný stav ovplyvní, ako budú pracovať, akú starostlivosť budú potrebovať a aké náklady ponesie krajina. „Fyzická neaktivita sa nám často prejaví až po rokoch,“ upozornila.
Vo svojej prezentácii pripomenula aj celosvetový rozmer problému: viac ako 80 percent adolescentov nemá dostatok pohybu. Dôsledky pritom presahujú telesnú hmotnosť. Hovorila o rizikách chronických ochorení, ale aj o spánku, psychickej pohode a kvalite života.
Halu postavíme, trénera musíme vychovať
Anton Siekel ocenil zmeny, ktoré sa v podpore slovenského športu podarili. Pripomenul vznik samostatného ministerstva, lepší dialóg so štátom aj Fond na podporu športu, ktorého rozpočet podľa jeho prezentácie vzrástol z 20 na 60 miliónov eur. Rezortu a štátnemu tajomníkovi poďakoval za spoluprácu. Väčšie investície však podľa neho otvárajú ďalšiu úlohu: zabezpečiť, aby športoviská mali kto využívať a kto v nich ľudí viesť.
Priblížil to porovnaním výstavby haly, ktorú možno zvládnuť približne za 18 mesiacov, s prípravou kvalitného trénera. Tá vyžaduje dlhodobé vzdelávanie a skúsenosti. Odborník musí vedieť človeka zaujať, bezpečne viesť a pomôcť mu vydržať aj vtedy, keď počiatočné nadšenie opadne. „A to musí byť aj odmenené,“ zdôraznil Siekel.
Ocenenie má podľa neho zodpovedať spoločenskému prínosu tejto práce, a to aj finančne. Pod pojmom tréner pritom rozumie aj učiteľov, inštruktorov a vedúcich pohybových krúžkov, ktorí dokážu deti aj dospelých priviesť k pravidelnému pohybu.
Ako prvý systémový krok spomenul projekt Generácia OLYMP, na podporu trénerov by mali ísť 2 milióny eur. Zdôraznil však potrebu dlhodobosti. Rozvoj športu sa nemôže spoliehať na to, že nadšenci budú donekonečna viesť kluby popri zamestnaní a na úkor vlastných rodín.
Celú svoju prezentáciu zhrnul do myšlienky, ktorá prepojila celý prvý blok konferencie: športovisko vytvára príležitosť. Tréner či kvalifikovaný odborník vytvára zmenu.
Tréneri sú dôležití, na dobrého sa nezabúda
Daniela Doležalová si v diskusii spomenula na stretnutie so svojím niekdajším basketbalovým trénerom po tridsiatich rokoch. „Pre mňa to bola autorita, bol to človek, ktorý mi veľa dal,“ povedala. Spolu s ním sa jej vybavili kamarátky, tréningy a spoločné zážitky. Podobne Anton Siekel opisoval skúsenosť svojich dcér s džudom. Na víkendové súťaže sa tešili aj preto, že tam stretnú priateľov. Práve takéto väzby pomáhajú deťom zostať pri športe. Tréner vytvára prostredie, v ktorom námaha dáva zmysel a do ktorého sa chcú vracať. Samotná možnosť vstúpiť do telocvične takýto vzťah nezaručí.
Členka lekárskej komisie SOŠV to ilustrovala aj na firemnom benefite v podobe športovej karty. Jej dostupnosť ju sama osebe nemotivuje. Potrebuje aktivitu, ktorá ju baví, konkrétny cieľ alebo ľudí, s ktorými chce tráviť čas.
Odporúčanie z ambulancie potrebuje pokračovanie
„Verejné zdravie sa začína v rodine,“ povedala Daniela Doležalová. Dôležitú úlohu podľa nej zohráva aj škola a každodenné rozhodnutia: či človek pôjde pešo, koľko času presedí a čo urobí po návrate domov. Dôraz kládla na pravidelnosť. Pohyb nemá byť výnimočnou udalosťou ani trestom za pribratie.„To má byť niečo, čo nás baví,“ zdôraznila.
Tu sa jej pohľad spojil s témou trénerov, ktorú prezentoval prezident SOŠV. Všeobecné odporúčanie „viac sa hýbte“ podľa oboch často neprinesie zmenu. Človek potrebuje vedieť, kam môže ísť, aká aktivita je preňho vhodná a kto mu pomôže začať.
Daniela Doležalová preto hovorila o konkrétnejšom prepojení pediatrov a všeobecných lekárov s pohybovými aktivitami, trénermi a ďalšími odborníkmi. Anton Siekel vyzval na aktívnejšiu spoluprácu zdravotníctva a zdravotných poisťovní so športovým prostredím. „Veľmi radi budeme spolupracovať, veľmi radi budeme aj iniciátorom toho dialógu, ale nedokážeme to sami,“ povedal.
Telocvične potrebujú pravidlá, školy viac pohybu
Jedna z najkonkrétnejších tém diskusie sa týkala športovísk, ktoré už stoja. Školské a univerzitné priestory by mohli slúžiť verejnosti aj po vyučovaní, ich sprístupnenie však naráža na prevádzkové otázky. „Nikto nehovorí, že tie školy majú na to doplácať,“ zdôraznil Siekel.
Treba určiť, kto telocvičňu otvorí, kto ju uprace, zaplatí energie a prevezme zodpovednosť. Školy podľa neho potrebujú funkčný model, v ktorom prenajímanie priestorov nebude zbytočnou administratívnou záťažou.
Viac pohybu sa pritom dá dostať aj priamo do školského dňa. Prezentácia prezidenta SOŠV ponúkla príklady zo zahraničia: dodatočné pohybové hodiny vedené učiteľmi telesnej výchovy v Slovinsku, 15 minút každodenného behu alebo chôdze v Škótsku či aktívne prestávky a obmedzovanie sedenia vo Fínsku. Spoločným prvkom boli pravidelnosť, človek zodpovedný za aktivitu a sledovanie výsledkov.
Stratégia na dve desaťročia
Štefan Engel zasadil diskusiu do prípravy dlhodobej stratégie rozvoja športu. Jej ambíciou je podľa neho vytvoriť kontinuitu približne na dve desaťročia a presiahnuť jedno volebné obdobie. Dokument má zahŕňať financovanie a riadenie športu, reprezentáciu, školský šport, šport pre všetkých aj inklúziu. Engel zdôraznil, že príprava potrebuje kvalitné údaje a spoluprácu viacerých rezortov, športových organizácií, odborníkov a samospráv. „Chceme kvalitné vstupy a od kvalitných vstupov chceme očakávať aj kvalitné výsledky,“ uviedol.
Diskusia otvorila aj spornejšiu otázku motivácie. Anton Siekel a Daniela Doležalová uvažovali o finančnom zvýhodnení ľudí, ktorí sa aktívne starajú o zdravie, ale aj o vyšších odvodoch pre tých, ktorí dostupné možnosti dlhodobo ignorujú. Zostalo pri námetoch bez konkrétneho mechanizmu a bez vysvetlenia, ako by sa rozlišovala neochota od zdravotných či sociálnych prekážok. Engel zdôrazňoval najmä cielenú podporu rodín a dostupnosť pohybových aktivít.
Čo sa má zmeniť o päť rokov
Siekel chce výsledky podpory športu posudzovať aj podľa kondície detí, využitia športovísk a počtu pravidelne aktívnych ľudí. Pripomenul preto vznik komisie pre monitoring a analýzu pohybových schopností populácie, ktorá má prepájať odborníkov a údaje z viacerých oblastí.
Keď na záver dostali diskutujúci otázku, čo by chceli vidieť o päť rokov, odpovede smerovali k merateľnej zmene. Prezident SOŠV si želá zdatnejšie deti, menej obezity a viac rekreačných športovcov. Chce tiež vedieť ukázať, či sa investície do pohybu prejavili v nižších nákladoch na zdravotnú starostlivosť.
„Štát chce vidieť fungujúci systém, chce vidieť fungujúce financovanie a chce mať zdravú spoločnosť,“ povedal Štefan Engel.
Daniela Doležalová k zdravším ľuďom a nižším výdavkom pridala viac úsmevov a lepšiu náladu.
TS/redakcia PremiumNews
