Bratislava, 22. októbra 2026 – Dekubity alebo preležaniny dlhodobo na Slovensku predstavujú závažný problém. Okrem klinickej záťaže prinášajú aj významné ekonomické dôsledky. Liečba dekubitov v počiatočných štádiách totiž môže byť päť až 10-krát menej nákladná než liečba pokročilých prípadov. Vyplýva to z novej analýzy Inštitútu zdravotných analýz (IZA). Pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa prevencie preležanín (19.11.) odborníci upozorňujú, že bez včasného vyhľadávania rizikových pacientov a ich správneho manažmentu sa budú ďalej zvyšovať náklady na zdravotnú starostlivosť.
Analýza poukazuje na to, že dekubity nie sú zdravotným problémom, ktorý by postupne ustupoval. Na Slovensku žije s dekubitmi približne 11 až 12-tisíc pacientov a každoročne pribúda šesť až sedemtisíc nových prípadov. Dôležitým zistením sú aj výrazné regionálne rozdiely, ktoré môžu súvisieť aj so spôsobom vykazovania dekubitov. Celoslovenský priemer vekovo štandardizovanej incidencie (priemer rokov 2023–2024) dosahuje 183 prípadov na 100 000 obyvateľov a celoslovenský priemer prevalencie 292 prípadov na 100 000 obyvateľov.
„Z dát tiež vyplýva, že až 86 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazovalo dekubity ako vedľajšiu diagnózu u menej ako jedného percenta hospitalizácii pacientov vo veku nad 50 rokov. V porovnaní s medzinárodnými údajmi môže takýto nízky podiel signalizovať podhodnotenie skutočného výskytu dekubitov a údaje nemusia úplne ukazovať rozsah problému, ktorý na Slovensku reálne máme,“ doplnila riaditeľka odboru zdravotných analýz pri MZ SR Veronika Rybanská. V Európskej únii sa prevalencia dekubitov v nemocničnom prostredí pohybuje medzi 4,6 % a 27,2 %, s mediánom približne 10,8 %. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a OECD zostáva z dôvodu nejednotného vykazovania až približne 35 % dekubitov úplne nezaznamenaných.
Dekubity majú aj výrazné ekonomické dôsledky
Podľa analýzy môže byť liečba pokročilých a komplikovaných dekubitov päť až 10-krát nákladnejšia než liečba v počiatočných štádiách. Rozvinutý dekubit si môže vyžiadať dlhodobú liečbu, chirurgické zákroky, opakované hospitalizácie aj náročnú domácu alebo ústavnú starostlivosť. Odborná spoločnosť sa už dlhodobo usiluje o dostupnejšiu preventívnu starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia. V súčasnosti sa ošetrovacie materiály a krytie hradia až pri vzniku otvorených rán, teda nie preventívne. Pacienti sa tak k účinnej pomoci nemusia dostať včas.
Presun starostlivosti do domáceho prostredia
Dáta tiež ukazujú významný presun z nemocničnej do domácej starostlivosti. Na Slovensku sa počet realizovaných návštev zvýšil z 372-tisíc prípadov v roku 2015 na 585-tisíc prípadov v roku 2024. Návštevy poskytované v rámci agentúr domácej ošetrovateľskej služby (ADOS) tvorili takmer 90 % zo všetkých evidovaných návštev. Tieto návštevy zohrávajú zásadnú úlohu nielen v kontinuálnom hodnotení stavu dekubitov, ale aj v edukácii rodinných príslušníkov, ktorí často preberajú úlohu opatrovateľov pacienta.
„Ďalším dôležitým zistením je, že sa mení spôsob liečby dekubitov: postupne sa ustupuje od farmakologickej liečby a čoraz väčší význam nadobúda používanie zdravotníckych pomôcok,“ dodala Veronika Rybanská. To podľa analytičky dáva pri dekubitoch zmysel, keďže aj ich súčasná liečba je založená najmä na zmiernení tlaku, ktorý je na ranu vyvíjaný prostredníctvom rôznych cvičebných pomôcok a antidekubitných matracov, pričom lieky majú prevažne doplnkovú úlohu.
Liečba je spojená s prevenciou
Kľúčovou otázkou je, ako nastaviť systém, aby predchádzal komplikáciám. Odborníci upozorňujú, že pri liečbe dekubitov často chýba kontinuita starostlivosti. Prevencia a liečba si vyžaduje prepojenie nemocnice, domácej starostlivosti, sociálnych zariadení a rodiny pacienta. „V prvom rade je potrebné včas identifikovať pacientov ohrozených vznikom dekubitov, identifikovať rizikové faktory a dôsledne uplatňovať preventívne opatrenia. Ak už dekubit vznikne, liečba musí byť správne nastavená a kontinuálna. Naším hlavným cieľom by malo byť predchádzať utrpeniu pacientov. Bez kvalitných dát však nedokážeme efektívne plánovať ani správne nastaviť financovanie systému,“ uviedol doc. MUDr. Marek Čambal, PhD., MHA, MPH, prednosta I. chirurgickej kliniky LF UK a UNB a prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán.
Pacient často príde do nemocnice s dekubitom, ktorý vznikol alebo sa zhoršil v domácom prostredí. PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD., MPH zo Slovenskej spoločnosti pre ošetrovanie otvorených rán upozorňuje, že komplexná starostlivosť môže zabrániť vzniku preležanín približne v 90 % prípadov. Za dôležité súčasti prevencie označila okrem polohovania a antidekubitných pomôcok aj zvýšenú hygienu, výživu a hydratáciu pacienta. „V niektorých prípadoch sa dekubity objavujú aj napriek tomu, že sú dodržiavané všetky preventívne opatrenia. Ide o tzv. nepreventabilné dekubity, ktoré spôsobujú vnútorné faktory a nemožno im zabrániť,“ dodala.
Odporúčania zamerané na zlepšenie prevencie:
Poskytovatelia a zdravotnícki pracovníci:
– dôsledne vykazovať prípady dekubitov ako vedľajšej diagnózy počas hospitalizácií,
– implementácia systematických skríningových protokolov na identifikáciu rizikových pacientov,
– vzdelávať zdravotnícky personál a zaviesť multidisciplinárny prístup k starostlivosti o pacientov
Sestry a ošetrovateľský personál:
– pravidelne polohovať imobilných pacientov,
– kontrolovať stav kože a dokumentovať zmeny stavu pacienta,
– dbať na výživu, hydratáciu a používanie antidekubitných pomôcok (matrace, valčeky, podložky).
Pacienti a ich rodiny:
– pravidelne kontrolovať rizikové miesta na koži, najmä v rizikových oblastiach (krížová kosť, päty, lakte),
– dodržiavať odporúčania zdravotníckych pracovníkov,
– používať antidekubitné pomôcky pri domácej starostlivosti podľa odporúčaní lekára,
– nepodceňovať prvé príznaky a včas vyhľadať odbornú pomoc.
TS/redakcia PremiumNews
