Bratislava, 12. novembra 2026 – Umelá inteligencia sa postupne stáva aj súčasťou moderného zubného lekárstva. Dokáže analyzovať RTG snímky, upozorniť na podozrivé nálezy a pomáhať pri plánovaní komplikovaných zákrokov. V implantológii sa k nej postupne pridáva aj robotická asistencia. Skúsený implantológ Dr. Michal Repaši z kliniky Happydent však zdôrazňuje, že technológia má lekárovi pomáhať, nie nahrádzať jeho skúsenosti a rozhodovanie.
Predstava, že umelá inteligencia raz bude pomáhať aj pri ošetrení zubov, už nie je vzdialenou víziou. V niektorých stomatologických ambulanciách ju stomatológovia využívajú pri vyhodnocovaní röntgenových snímok, digitálnom navrhovaní zubných náhrad či plánovaní implantologických zákrokov. Jej úlohou je spracovať veľké množstvo údajov, upozorniť na možné problémy a poskytnúť lekárovi ďalší pohľad na zdravotný stav pacienta.
Jednou z oblastí, v ktorej môže byť táto technológia obzvlášť užitočná, je diagnostika. Špecializované systémy dokážu analyzovať panoramatické aj intraorálne RTG snímky a zvýrazniť miesta, ktoré si zaslúžia pozornosť. Môže ísť napríklad o medzizubné kazy, úbytok kostného tkaniva alebo zmeny v okolí koreňov zubov. Jej prínos potvrdzuje aj systematický prehľad a metaanalýza publikovaná v roku 2025 v odbornom časopise Head & Face Medicine. Výskumníci v nej analyzovali 21 štúdií, pričom do metaanalýzy zaradili 14 z nich. Presnosť AI systémov pri detekcii kazov sa v jednotlivých výskumoch pohybovala od 73,3 do 98,8 percenta. Výsledky zároveň ukázali, že úspešnosť závisí od použitej technológie, typu RTG snímky a ďalších faktorov. „Umelá inteligencia dokáže pri analýze RTG snímok upozorniť aj na nálezy, ktoré by lekár pri rýchlom hodnotení mohol prehliadnuť. Vnímam ju preto ako ďalší analytický nástroj, ktorý dopĺňa moje klinické skúsenosti. Konečná diagnóza však musí vždy vychádzať z komplexného vyšetrenia pacienta,“ vysvetľuje Dr. Michal Repaši, dentoalveolárny chirurg, implantológ a zakladateľ kliniky Happydent.
Implantáty plánujú ešte pred samotným zákrokom
Významný posun prinášajú digitálne technológie aj do implantológie. Lekári dnes môžu kombinovať CBCT vyšetrenie, ktoré poskytuje trojrozmerný obraz čeľuste, s intraorálnym skenovaním chrupu. Na základe týchto údajov vytvoria virtuálny model pacienta, na ktorom si vopred naplánujú polohu implantátu. Pri plánovaní zohľadňujú množstvo a kvalitu kostného tkaniva, polohu nervových štruktúr, anatomické pomery aj budúcu podobu zubnej náhrady. Vďaka tomu majú ešte pred operáciou lepšiu predstavu o tom, ako bude zákrok prebiehať a aký výsledok chcú dosiahnuť. Umelá inteligencia môže tento proces ďalej zrýchliť. Pri analýze CBCT vyšetrení a 3D skenov pomáha automatizovať segmentáciu anatomických štruktúr a prípravu implantologického či ortodontického plánu. Podľa dodaných technologických údajov môže v niektorých pracovných postupoch skrátiť čas potrebný na plánovanie o 70 až 80 percent, čo predstavuje úsporu približne 30 až 45 minút na pacienta. „Pri implantácii je dôležité nemyslieť iba na samotné zavedenie implantátu, ale aj na výslednú funkciu a estetiku chrupu. Digitálne plánovanie nám umožňuje pozerať sa na celý proces vopred. Vieme posúdiť anatomické pomery, zvoliť vhodnú polohu implantátu a pripraviť chirurgickú šablónu, ktorá nám pomáha preniesť plán do reality,“ približuje Dr. Repaši. Pre pacienta to môže znamenať predvídateľnejší priebeh liečby, menej nečakaných situácií počas operácie a v niektorých prípadoch aj kratší čas zákroku. Výhodou je tiež názorná komunikácia. Lekár dokáže pacientovi ukázať plánovanú liečbu na obrazovke a vysvetliť mu jednotlivé kroky ešte predtým, ako sa začne samotné ošetrenie.
Implantáty už pomáhajú zavádzať aj roboty
Ďalším stupňom technologického vývoja je robotická asistencia pri implantologických zákrokoch. Príkladom je systém Yomi, ktorý využíva digitálne plánovanie a počas operácie pomáha chirurgovi dodržať naplánovanú polohu, smer a hĺbku zavedenia implantátu. Nejde však o robota, ktorý by samostatne operoval pacienta. Chirurg naďalej ovláda nástroj, rozhoduje o jednotlivých krokoch a nesie zodpovednosť za celý zákrok. Robotická technológia mu poskytuje navigáciu a fyzické vedenie nástroja.
Presnosť robotickej asistencie skúmala aj systematická analýza publikovaná v odbornom časopise Medicina v roku 2024. Výskumníci porovnávali roboticky asistované zavádzanie implantátov s ďalšími počítačovo navigovanými metódami. Výsledky ukázali, že robotické systémy dosahovali v analyzovaných štúdiách v priemere o 1,22 stupňa menšiu uhlovú odchýlku. Priemerná odchýlka v mieste vstupu implantátu bola o 0,15 milimetra menšia a v oblasti jeho hrotu o 0,19 milimetra menšia. Autori však upozorňujú, že väčšina zahrnutých výskumov prebiehala na laboratórnych modeloch a na potvrdenie výsledkov v bežnej klinickej praxi sú potrebné ďalšie štúdie. „Robotiku v implantológii vnímam ako prirodzené pokračovanie digitálneho plánovania. Lekár si najskôr pripraví celý postup vo virtuálnom prostredí a robotický systém mu následne pomáha preniesť tento plán do operačného prostredia. Najdôležitejšie je, že technológia zvyšuje možnosti chirurga, ale nepreberá jeho úlohu,“ hovorí implantológ Dr. Repaši.
Ďalšie zmeny v zubných ambulanciách
Umelá inteligencia môže v najbližších rokoch ovplyvniť aj ďalšie oblasti stomatológie. V protetike pomáha pri digitálnom návrhu koruniek a mostíkov, v ortodoncii pri analýze postavenia zubov a plánovaní ich pohybu. Postupne sa rozvíjajú aj systémy, ktoré umožňujú sledovať priebeh ortodontickej liečby prostredníctvom fotografií chrupu zhotovených mobilným telefónom. Zaujímavý potenciál má aj personalizovaná prevencia. Kombinovaním údajov z vyšetrení, RTG snímok a ďalších informácií by technológie v budúcnosti mohli pomôcť presnejšie odhadovať riziko vzniku zubného kazu, parodontitídy či komplikácií pri implantátoch. Pacienti by tak mohli dostávať individuálnejšie odporúčania týkajúce sa prevencie a frekvencie kontrol.
Technológie pritom môžu priniesť aj výraznú úsporu času pri zhotovovaní zubných náhrad. Tradičný postup zhotovenia a nasadenia korunky zvyčajne vyžaduje dve samostatné návštevy. Pri niektorých plne automatizovaných CAD/CAM systémoch, ktoré kombinujú digitálny návrh a robotickú asistenciu, sa uvádza možnosť zvládnuť celý proces počas jednej návštevy, približne za 15 minút. V porovnaní s tradičným postupom, ktorý môže predstavovať približne 120 minút práce, by išlo až o osemnásobné zrýchlenie. Takýto čas však závisí od konkrétneho zariadenia, typu náhrady a zdravotného stavu pacienta, preto ho nemožno považovať za štandard pri každom ošetrení.
Napriek možnostiam, ktoré AI prináša, má svoje limity. Systém môže označiť zdravú štruktúru ako podozrivú alebo naopak prehliadnuť skutočný problém. Samotný RTG nález navyše nemusí stačiť na stanovenie diagnózy. Stomatológ musí zohľadniť aj klinický stav pacienta, jeho zdravotnú anamnézu a ďalšie výsledky vyšetrení. Rovnako ani digitálne plánovanie či robotická asistencia automaticky nezaručujú úspech každého zákroku. „Moderné prístroje a umelá inteligencia samy osebe nezaručujú kvalitnú liečbu. Rozhodujúce je, kto s nimi pracuje a či ich dokáže správne využiť v prospech pacienta. Budúcnosť stomatológie preto nevidím v nahradení lekárov technológiami, ale v ich spolupráci. Najlepšie výsledky dosiahneme vtedy, keď spojíme odborné vedomosti, manuálnu zručnosť a skúsenosti s možnosťami umelej inteligencie,“ uzatvára Dr. Michal Repaši.
TS/redakcia PremiumNews
