Vianočný duch, majiteľka starožitníctva a jedna veľmi zvláštna úloha. B. K. Borison vo svojom románe Duch Vianoc premiešala romantiku, humor, trochu nadprirodzena a atmosféru Vianoc s príbehom o tom, čo sa stane, keď celý život žijete podľa predstáv iných ľudí.
Na prvý pohľad má Nolan Callahan jednoduchú prácu. Je duchom minulých Vianoc a už roky dostáva úlohy, pri ktorých navštevuje ľudí, ktorí sa potrebujú zastaviť, pozrieť späť a pochopiť, čo vo svojom živote pokazili. Potom sa vráti do svojho bezcieľneho duchovného života a čaká, čo bude ďalej. Tentoraz však dostane Harriet Yorkovú.
A to je problém. Harriet totiž nie je zatrpknutá boháčka ani človek, ktorý by ubližoval ostatným. Je dobrosrdečná, starostlivá a až príliš často sa snaží vyhovieť všetkým okolo seba. Prevádzkuje starožitníctvo, má rada svoj trochu výstredný svet a snaží sa žiť tak, aby nikoho nesklamala.
Nolan preto nechápe, prečo bol poslaný práve za ňou. A čím viac sa prehrabávajú v jej spomienkach, tým jasnejšie je, že Harriet možno vôbec nepotrebuje lekciu, ktorú jej mal priniesť. Práve naopak. Jej minulosť odhaľuje človeka, ktorý sa dlhé roky snažil zapadnúť do predstáv svojej rodiny a okolia.
Borison si požičala veľmi známu východiskovú situáciu Charlesa Dickensa, ale Duch Vianoc nie je jednoduchým prepisom Vianočnej koledy. Namiesto starého lakomca tu máme ženu, ktorá je možno až príliš dobrá. A namiesto troch duchov dostávame Nolana, ktorý má svoju prácu, vlastné pravidlá a predovšetkým vlastnú minulosť. Keď začne Harriet sprevádzať jej spomienkami, postupne sa objavujú zvláštne súvislosti medzi ich životmi. Z úlohy, ktorú chcel jednoducho dokončiť, sa tak stáva niečo osobné.
Najzaujímavejším paradoxom knihy je Nolan. On má pomáhať ľuďom vyrovnať sa s minulosťou. Sám však žije v stave, v ktorom nemá skutočnú budúcnosť. Je duchom. Jeho existencia má pravidlá, jeho úloha má termín a jeho stretnutie s Harriet nemôže trvať večne. Čím viac času však spolu trávia, tým viac sa mení aj Nolanov pohľad na vlastnú existenciu. Práve toto je krásna emocionálna rovina príbehu. Nejde iba o to, či sa duch zamiluje do živej ženy, ale aj o otázku, čo vlastne znamená „pohnúť sa ďalej“.
A samozrejme, medzi nimi začne fungovať chémia. Najprv je to skôr slovné doťahovanie, nepochopenie a zvláštna situácia, v ktorej sa obaja ocitli. Potom prichádza čoraz väčšia blízkosť. A napokon otázka, ktorú romantický príbeh musí skôr či neskôr položiť: Čo ak sa zamilujete do človeka, s ktorým jednoducho nemôžete zostať?
Ak teda hľadáte na jeseň a zimu romantiku, ktorá nebude iba ďalším príbehom o dvoch ľuďoch, ktorí sa stretnú pri varenom víne, Duch Vianoc ponúka trochu iný koncept. Má ducha minulých Vianoc, starožitníctvo, spomienky, humor, romantiku, trochu mágie a poriadne nepraktický problém s termínom, ktorý sa neúprosne blíži. A možno je na celej knihe najkrajšia práve myšlienka, ktorú si z nej môžete odniesť aj mimo Vianoc: Niekedy nepotrebujeme zmeniť svoju minulosť. Potrebujeme iba prestať podľa nej žiť.
TS/redakcia PremiumNews
