Bratislava, 5. október 2026: Bratislava počas uplynulého víkendu opäť patrila súčasnému umeniu. Biela noc napriek najnižšiemu rozpočtu vo svojej histórii priviedla do ulíc tvorcov z 13 krajín, predstavila domáce a svetové premiéry, diela vytvorené špeciálne pre mesto aj projekty, ktoré otvárali aktuálne spoločenské témy. Výsledkom bola rekordná návštevnosť, mesto plné ľudí, umenia a rozhovorov.
Tanec dronov, plné nábrežie a neutíchajúci potlesk
Jedným z najsilnejších zážitkov bola svetelná performance na oblohe z dielne LUMI SWAY, počas ktorej nad Dunajom vzlietlo 300 dronov. Nábrežie z oboch strán rieky aj najbližšie mosty zaplnili tisíce ľudí a záver choreografie sprevádzal spontánny potlesk. Performance otvorila aj otázku vzťahu technológií a prírody – tému, ktorá rezonovala viacerými dielami festivalu. Zaujímavosťou boli skupinky ľudí na pláži Lido, ktorí si drony vychutnávali v kruhu priateľov pri ohni.
Biela noc ako miesto stretnutí a rozhovorov
Veľký záujem vzbudili interaktívne diela, pri ktorých sa návštevníci nestávali iba divákmi. Nepretržitý nápor zažívala najmä inštalácia Veroniky Šmírovej, v ktorej si ľudia bez prestávky otláčali siluety v digitálnom daždi, zároveň návštevníci menili audiovizuálny svet Rotoskopu Mackoviča a Kindla a komunikovali s digitálnymi očami Cyrila Gfellera.
Dôležitou súčasťou festivalu boli aj samotné stretnutia s umelcami. Diskutovalo sa o umení, technológiách, prírode, umeleckych procesoch, ale aj o postavení kultúry a umelcov v dnešnej spoločnosti. Pri projekte Umenie nebude ticho! návštevníci skladali z hotelových uterákov labute a popri tom debatovali o aktuálnej situácii v slovenskej kultúre. Na svoju chvíľu pri „wellness“ inštalácii na nádvorí Mirbachovho paláca ochotne čakali v rade a porovnávali si zážitky z už videných diel na trase festivalu.
Keď umenie otvára otázky o prírode a čase
Téma vzťahu človeka k prírode sa výrazne objavila v monumentálnom diele Huso Huso od Dusts Institute. Obrovská ryba, ktorá kedysi obývala Dunaj, sa počas vystúpení tanečníka Gabriela Aimeho symbolicky vrátila do rieky a prilákala plné nábrežie divákov.
Na Bielej 6 vytvoril český umelec Jakub Nepraš poetickú krajinu, v ktorej sa stretávali prírodné a technologické procesy. V Charitnej záhrade zase TRYCHTÝŘ COLLECTIVE prostredníctvom Geofónie pozýval návštevníkov započúvať sa do zvukov ukrytých v kameni a premýšľať o ľudskom mieste v oveľa pomalšom geologickom čase.
Festival, ktorý spája generácie a podmaňuje fantáziu
Silnou súčasťou programu boli aj diela, ktoré dokázali spojiť generácie. Festivalom sa prechádzali početné rodiny s deťmi aj starými rodičmi a spoločne si študovali a čítali texty o jednotlivých dielach. Na workshope digitálnej kresby v Magenta Experience Center, kde sa neustále striedali zástupy záujemcov, deti aj dospelí sledovali, ako ich vlastné kresby ožívajú v spoločnej projekcii. Gigantické klíčky od britského dua Luker & Estrellas vyrástli z architektúry Vydrice a vzbudili taký záujem, že návštevníci opakovane navrhovali, aby v štvrti zostali natrvalo. Rovnako silné ohlasy na dokonalý dialóg diela a lokácie mali aj objekty Pavla Trubena, ktoré dominovali novozrekonštruovanému námestiu SNP, ľudia si dokonca pri nich spravili v nedeľu večer piknik spojený s oslavou narodenín.
Bratislava ako svetelná mapa zážitkov
K najfotografovanejším momentom patrila svetelná intervencia The Tower od Kvant Show Production a BN Label. Lúče z Kamzíka bolo možné sledovať z rôznych miest Bratislavy aj spoza hraníc a ľudia medzi sebou zdieľali fotografie a porovnávali jednotlivé perspektívy. Symbolicky tak podčiarkli nosnú myšlienku, s ktorou dielo pracovalo – silu a potrebu komunikácie vo všetkých jej podobách. The Tower ako pripomienka významných výročí z histórie rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku zároveň komunikovala s audiovizuálnou krajinou fluorescenčných signálnych vĺn od japonského tvorcu Yasuhiro Chida na Hlavnom námestí, ktoré bolo neustále plné zvedavých návštevníkov.
Silné vizuálne momenty priniesla aj pulzujúca premena domu na Palackého ulici od Lousyho Aubera, na ktorý sa prišla pozrieť aj samotná autorka stavby a ocenila tento netradičný počin. Dôležitou zastávkou sa stal aj mapping BN Label pri vstupe do Eurovea či projekcia Samuela Hagaru na Hoteli Kyjev ktorá v kombinácii s lúčmi z Kamzíka dotvárala silnú festivalovú atmosféru. Divácky obľúbenou sa stali aj svetelná inštalácia kolektívu H3 na Primaciálnom námestí či kinetické objekty štúdia NONOTAK v Starej tržnici, ktoré opäť ukázali nový pohľad na známy priestor.
Úspech, ktorý dáva kultúre energiu pokračovať
„Je nádherné vidieť plné mesto ľudí, ktorí v umení vidia viac než len príležitosť na fotku. Bratislava ukázala, že má otvorené a zvedavé publikum ochotné objavovať, aktívne sa zapájať, diskutovať a premýšľať. Ďakujeme každému návštevníkovi a návštevníčke za podporu. Ďalšie ročníky Bielej noci nie sú samozrejmosťou, preto je pre nás tento úspech výnimočným povzbudením,“ konštatuje riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková.
Festival po bratislavskom víkende pokračuje v Košiciach od 9. do 11. októbra. Predstaví 27 umeleckých zastávok, zahraničného hosťa z Taiwanu, domáce premiéry aj diela vytvorené špeciálne pre Košice.
Nespite, zažite – Biela noc pokračuje v Košiciach.
TS/redakcia PremiumNews
