V roku 2024 Slovenský filmový ústav aj v podmienkach zložitej ekonomickej situácie kontinuálne pokračoval v napĺňaní svojich činností. Vlani sa úspešne podarilo znovuobnoviť a sprevádzkovať Kino Lumière a digitalizačné pracovisko – obe postihnuté požiarom v roku 2022. Inštitúcia v roku 2024 zrealizovala množstvo aktivít s pozitívnym ohlasom diváckej i odbornej verejnosti a opäť sa jej podarilo dosiahnuť zlepšený hospodársky výsledok.
Inštitúcia dosiahla zlepšený hospodársky výsledok napriek zložitej situácii
SFÚ aj v období roka 2024 aktívne napĺňal poslanie a úlohy, ktoré mu vyplynuli zo zákona o audiovízii, z plánu činnosti a kontraktu so zriaďovateľom a zabezpečil vyrovnané čerpanie rozpočtu. Hospodárenie bolo rovnako ako v predchádzajúcich obdobiach pozitívne, inštitúcia dosiahla zlepšený hospodársky výsledok, a to aj napriek krátenému príspevku MK SR na jej činnosť a zvýšeným nákladom v súvislosti s vyplatením odstupného a odchodného zamestnancom z vlastných zdrojov, s ktorými musel SFÚ rozviazať pracovný pomer z dôvodu konsolidácie verejných financií.
Celkové náklady inštitúcie boli za rok 2024 v sume 7 651 744,21 eur a celkové výnosy vo výške 7 674 601,87 eur. Zlepšený hospodársky výsledok bol v sume 22 857,66 €, a to vďaka prekročeniu plánu tržieb z premietania v Kine Lumière, z licenciovania práv na šírenie slovenských filmov, ktoré copyrightovo spadajú pod SFÚ, a dôslednou realizáciou úsporných opatrení – Programu hospodárnosti. Zlepšený hospodársky výsledok sa inštitúcii darí dosahovať už štvrťstoročie od roku 2000.
Rozpočet Slovenského filmového ústavu ako štátnej príspevkovej organizácie aj v roku 2024 tvorili štyri základné zdroje: štátny príspevok, výnosy z vlastnej činnosti, príspevok Európskej únie na činnosť kancelárie Creative Europe Desk a dotácie Audiovizuálneho fondu (AVF), ktorého je SFÚ oprávneným žiadateľom od roku 2012. V priebehu roka 2024 bolo na AVF predložených 6 projektov, podporených bolo 5 projektov v sume 42 429 eur.
Na projektoch na záchranu a obnovu audiovizuálneho dedičstva sa pracuje nepretržite
Základnou činnosťou Slovenského filmového ústavu je uchovávanie, ochrana, obnova, zveľaďovanie a sprístupňovanie audiovizuálneho dedičstva ako neoddeliteľnej súčasti kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s cieľom uchovania audiovizuálnej tvorby ako formy kultúrneho vyjadrovania. Dlhodobým strategickým projektom SFÚ pre uchovávanie a konzervovanie audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky je projekt Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva a jeho sprístupňovanie. Realizovať sa začal v roku 2006 po schválení vládou Slovenskej republiky, aktuálne je schválený ako dlhodobý projekt s výhľadom do roku 2033. V roku 2024 boli v projekte na obnovu a ošetrenie zákonného depozitu vyexpedované filmové prvky k 878 titulom, kompletne sa v projekte ošetrilo 388 430 metrov filmových materiálov. Kompletnou obnovou vo filmových laboratóriách prešlo 69 titulov slovenských filmov, z toho 10 titulov dlhometrážnych filmov (9 hraných a 1 dokumentárny) a 59 krátkometrážnych a stredometrážnych filmov (prevažne dokumentárnych). V oblasti sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva bol vlani celkový počet výpožičiek z filmového archívu 638 audiovizuálií na rozličných typoch nosičov pre kiná, filmové festivaly, televíznych vysielateľov na Slovensku alebo v zahraničí.
Významným dlhodobým projektom inštitúcie je aj projekt SK CINEMA, ktorého cieľom je vytváranie Slovenskej národnej filmografie. SFÚ ho realizuje od roku 2002 na základe projektu schváleného MK SR. Všetky filmografické záznamy o slovenských audiovizuálnych dielach sú uložené v informačnom systéme SK CINEMA. Ide o zaznamenávanie celého kontextu informácií a poznatkov z audiovizuálnej kultúry a kinematografického umenia, ktoré sa viaže predovšetkým na Slovensko. Primárnym zdrojom pre vytváranie filmografických záznamov sú priamo slovenské audiovizuálne diela, ale aj sekundárne pramene z celého ich životného cyklu – od prípravy, výroby, distribúcie, reflexie a uchovávania. Aj všetky ďalšie archívne dokumenty a zbierkové predmety uchovávané v dokumentácii, archíve plagátov a letákov, fotoarchíve, archíve písomných prameňov či vo filmovom archíve sa spracúvajú v SK CINEMA. V minulom roku pokračovalo archívne spracovanie fondov Slovenská filmová tvorba Koliba (SFT) a archívneho fondu SFÚ, spracúvali sa aj osobné fondy Ivana Rumanovského, Gizely Mihálikovej, Damiána Vizára a Jána Šudu. Vďaka nepretržitému napĺňaniu informačného systému SK CINEMA vlani narástol počet nových záznamov o 29 679, takže v roku 2024 presiahol celkový počet záznamov hranicu 700 000. V informačnom systéme SK CINEMA sa realizuje aj spracovanie dokumentov získavaných z mediatéky a knižnice SFÚ, ktorá je jedinou verejnou špecializovanou knižnicou filmologickej literatúry na Slovensku. Vlani pribudlo do knižnice 606 nových prírastkov kníh a filmových scenárov a do mediatéky 220 nových prírastkov (DVD, BD, CD a gramoplatní).
Činnosť digitalizačného pracoviska bola obnovená v pilotnej prevádzke
K dôležitým činnostiam SFÚ patrí aj digitalizácia audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky. Inštitúcia túto činnosť zabezpečuje na digitalizačnom pracovisku vďaka národnému projektu Digitálna audiovízia, ktorý SFÚ realizoval od roku 2011 v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska. Digitalizačné pracovisko, ktoré bolo vybudované v roku 2013, tvorí významný komplexný funkčný a systémový celok na realizáciu digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva s priamymi väzbami na celý proces uchovávania a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva SR. V septembri 2022 vypukol na pracovisku požiar, ktorý mal devastačné následky, v nadväznosti naň bolo prerušené kontinuálne pokračovanie v digitalizácii audiovizuálneho dedičstva.
V roku 2024 bolo hlavným cieľom opätovné sprevádzkovanie digitalizačného pracoviska. Podarilo sa to vďaka poskytnutému finančnému plneniu zo strany poisťovne predovšetkým na znovuobnovenie priestorov i na obstaranie digitálnych technológií, ktoré boli poškodené požiarom. Digitalizačné pracovisko opätovne začalo s digitalizáciou slovenského audiovizuálneho dedičstva v pilotnej prevádzke v štvrtom štvrťroku minulého roka, zdigitalizovaných bolo 36 krátkometrážnych filmov. Dovtedy sa realizovala digitalizácia typovo príbuzných kultúrnych objektov, konkrétne diafilmov, ktoré vyrábala Slovenská filmová tvorba, vlani bolo zdigitalizovaných 188 diafilmov. Vykonávala sa aj digitálna retuš vybraných zdigitalizovaných filmových fotografií a diafilmov a farebné korekcie na filmových objektoch v provizórnych podmienkach. Pokračovala aj postupná migrácia filmových dát a za účelom sprístupňovania filmového dedičstva sa vyrábali digitálne kópie a realizovala sa ich kontrola pre rozličné spôsoby digitálneho sprístupňovania. Zástupcovia digitalizačného pracoviska sa zúčastnili prestížnej Letnej školy filmového reštaurovania FIAF 2024 v Bologni a letnej školy Digitálne archívy 2024 v Postupime.
Kino Lumière po rekonštrukcii vlani privítalo viac ako stotisíc divákov
V nadväznosti na rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá prebiehala v priestoroch kina v roku 2023, sa začiatok roka 2024 niesol v znamení posledných kolaudačných úkonov a realizácie posledných predstavení v náhradných partnerských priestoroch – v kinosále Slovenskej národnej galérie. Kino svoju prevádzku na Špitálskej ulici obnovilo 6. februára 2024 v rekonštruovaných priestoroch a v redigitalizovaných kinosálach. Zámer komplexnej renovácie bol zavŕšený v decembri 2024, keď sa zrealizovala inštalácia zvukového systému Dolby Atmos v kinosále K1. Právoplatnosť nadobudlo aj kolaudačné rozhodnutie vo veci užívania výťahu, vďaka čomu sa docielila kompletná fyzická debarierizácia kina a aktuálne sú všetky sály prístupné i návštevníctvu s pohybovými znevýhodneniami. Kino Lumière disponuje štyrmi kinosálami s celkovou kapacitou 355 miest, všetky sú vybavené digitálnou i 35 mm projekčnou technológiou.
Kino Lumière sa aj v roku 2024 profilovalo ako repertoárové kino a filmový klub, ktorý kladie dôraz na rozmanitosť a kvalitu filmovej tvorby. Nezmenila sa ani dramaturgická koncepcia kina zameraná na súčasnú slovenskú tvorbu, súčasnú európsku a svetovú kinematografiu, zlatý fond slovenskej a svetovej kinematografie, ale aj na filmové vzdelávanie prostredníctvom cyklu Filmový kabinet. V prvom polroku sa uskutočnil Filmový kabinet špeciál venovaný režisérovi Alfredovi Hitchcockovi, na jeseň sa začal nový ročník Filmového kabinetu, prvý semester niesol názov Veľký nemý. Kino tiež premieta pre viaceré špecifické skupiny obyvateľstva, vlani spustilo nový projekt Kino bez bariér, ktorý realizuje v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov a zahraničnými partnermi. Zameraný je na realizáciu senzoricky prispôsobených predstavení pre ľudí s poruchou sluchu a zraku. Kino realizovalo aj projekt Kultúra pre školy, ktorého sa zúčastnilo viac ako 30 škôl z rôznych častí Bratislavy a jej okolia. Na jeseň roku 2024 svoju činnosť v plnom rozsahu obnovila Filmotéka – študijná sála SFÚ, ktorá priniesla dlhodobé cykly zamerané na výročia slovenských i svetových osobností a na podoby slovenského kinodabingu. K hlavným cyklom Filmotéky vlani patril aj Lumière pod paľbou – Odboj a povstanie vo filme, ktorý ponúkol neznáme a menej známe filmy pri príležitosti 80. výročia SNP.
Celková návštevnosť Kina Lumière sa vlani vyšplhala na 102 813 návštevníkov na 3 403 podujatiach. Najnavštevovanejším filmom sa stala slovenská koprodukčná snímka Vlny Jiřího Mádla, ktorá sa zároveň stala historicky najnavštevovanejším filmom v Kine Lumière od jeho otvorenia v roku 2011. Na druhej priečke sa umiestnil film Wima Wendersa Dokonalé dni, tretím filmom v poradí je dokument Prezidentka Mareka Šulíka. Rebríček slovenských filmov TOP 3 po filmoch Vlny a Prezidentka dopĺňa Miki Jakuba Kronera. Na pôde kina sa vlani konali aj viaceré filmové prehliadky a festivaly.
Najčastejšie uvádzaným filmom zo zbierok SFÚ sa vlani stala Krvavá pani Viktora Kubala
Jenou zo základných úloh SFÚ je aj propagácia a prezentácia slovenského audiovizuálneho dedičstva a súčasnej slovenskej kinematografie na domácich a medzinárodných filmových fórach. Krátenie rozpočtu SFÚ v roku 2024 a zrušenie finančnej podpory projektov prezentácie slovenskej kinematografie v zahraničí pre rok 2024 zo strany MK SR malo vlani za následok útlm činnosti SFÚ na poli medzinárodnej prezentácie súčasného a klasického slovenského filmu, aj jeho audiovizuálneho priemyslu, napriek tomu sa mnohé z prezentačných projektov podarilo uskutočniť. Ku kľúčovým projektom v zahraničí vlani patrila účasť slovenskej reprezentácie na Medzinárodnom festivale krátkych filmov a na Trhu krátkych filmov v Clermont-Ferrand, na MFF Berlín a European Film Market Berlín, na MFF a Marché du Film Cannes. K dôležitým podujatiam patrila aj účasť slovenskej kinematografie na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary, kde bol v sekcii klasických filmov Návraty k prameňom uvedený dokument Janžurka (2024) Theodory Remundovej, ktorého koproducentom je SFÚ, zastúpenie malo Slovensko aj v programe pre filmových profesionálov KVIFF Eastern Promises. Na Filmovom festivale Ghent v Belgicku sa uskutočnila projekcia digitálne reštaurovaného filmu Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera so živým hudobným sprievodom multiinštrumentalistu Orena Ambarchiho a gitaristu a skladateľa Fredrika Rastena a na podujatí Kaohsiung Film Festival na Taiwane bol uvedený blok krátkych digitálne reštaurovaných filmov Viktora Kubala.
Z domácich podujatí bola dôležitá účasť klasických filmov na MFF Febiofest, ktorý si v sekcii Zrkadlo minulosti pripomenul 100. výročie narodenia Stanislava Barabáša uvedením filmov Zvony pre bosých (1965) a Krotká (1967), uskutočnilo sa aj podujatie pre filmových profesionálov Bratislava Industry Days. Slovenské klasické filmy mali početné zastúpenie na 30. MFF Art Film Košice, festival si v sekcii Výročia so SFÚ pripomenul storočnicu piatich osobností slovenskej kinematografie, a to Vlastimila Herolda, Vlada Kubenka, Stanislava Barabáša a hercov Jozefa Kronera a Ladislava Chudíka. Na festivale v Košiciach mal premiéru aj dokumentárny film Návraty k Obrazom starého sveta (2024) Róberta Šuláka, zameraný na tvorbu režiséra Dušana Hanáka, ktorý vznikol v produkcii SFÚ. Tento film bol uvedený aj na 23. Etnofilme Čada, kde jeho režisér získal Cenu Martina Slivku (za najlepší individuálny výkon slovenskému tvorcovi). Dramaturgovia MFF Cinematik si pripomenuli 100. výročie narodenia Stanislava Barabáša uvedením filmu Zvony pre bosých (1965). V minulom roku sa konala aj bilančná prehliadka Týždeň slovenského filmu a Festival čínskych filmov vychádzajúci z bilaterálnych dohôd uzatvorených medzi MK SR s ministerstvami kultúry cudzích štátov.
Vlani sa SFÚ ako organizátor, spoluorganizátor, odborný konzultant či partner podieľal na 87 podujatiach v 30 krajinách sveta a na 12 domácich podujatiach. Participoval tiež pri uvedení 258 dlhometrážnych a krátkometrážnych klasických a súčasných slovenských filmov. Najviac uvádzaným filmom zo zbierok SFÚ bol vlani celovečerný animovaný film Krvavá pani (1980) Viktora Kubala, za ním nasledujú dokument Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka a Zvony pre bosých (1965) Stanislava Barabáša. Zo súčasných snímok sa najviac premietali dokumentárny film Ešte nie som, kým chcem byť (2024) Kláry Tasovskej, animovaný film Keď život chutí (2024) Kristiny Dufkovej, Wishing on a Star (2024) Petra Kerekesa, krátky animovaný film Ahoj leto (2024) Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej a Vysvetlenie na všetko (2023) Gábora Reisza.
Najväčší záujem v televíziách a na online platformách bol o Perinbabu Juraja Jakubiska
K dôležitým činnostiam SFÚ z hľadiska napĺňania tržbovej stránky rozpočtu patrí zhodnocovanie majetkových práv k slovenským filmom, ktoré pod neho copyrightovo spadajú. Predaj sa uskutočňuje do televízneho vysielania a na VOD platformy predovšetkým na území Slovenskej republiky a Českej republiky, licenciujú sa aj ukážky zo slovenských filmov do novovznikajúcich diel a programov. Licenciovanie TOP filmov sa uskutočňuje formou obchodnej verejnej súťaže, ponuku TOP filmov tvoria predovšetkým diela umiestnené v rebríčkoch najsledovanejších filmov a žánrovo najčastejšie licenciované tituly – rozprávky. V roku 2024 sa uskutočnila šestnásta výzva, ktorá predstavovala licenčné konanie na 20 TOP filmov, úspešne sa z nej licenciovalo 19 titulov, najviac z nich získala STVR a TV Markíza, po jednom filme TV JOJ a IFC Media (TV Spark a TV Rik). V oblasti zhodnocovania majetkových práv k slovenským filmom pokračovala aj spolupráca s Československou filmovou spoločnosťou (CSFILM) a Českou televíziou. SFÚ úspešne pokračoval aj v spolupráci s TV Markíza pri používaní ukážok do spravodajských a publicistických relácií a s televíziou TA3 pri vysielaní týždenníkov Týždeň vo filme. SFÚ tiež poskytoval ukážky zo slovenských filmov do nových audiovizuálnych diel, vlani na tento účel uzatvoril až 37 zmlúv. Celkovo SFÚ vlani zhodnotil práva k 88 celovečerným hraným filmom do TV vysielania. Najsledovanejšími filmami z ponuky SFÚ boli na teritóriu Slovenska vlani filmy Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska, Kráľ Drozdia brada (1984) Miloslava Luthera, Šípová Ruženka (1990) Stanislava Párnického, Pacho, hybský zbojník (1975) Martina Ťapáka a Mahuliena, zlatá panna (1986) Miloslava Luthera.
Okrem televízneho vysielania SFÚ zhodnocuje práva k slovenským filmom aj sprístupňovaním formou Video on Demand (VOD). Vlani nadobudla účinnosť v tejto oblasti nová zmluva s TV Markíza v rámci internetovej platformy VOYO a so spoločnosťou IFC MEDIA pre ich mediálnu službu na požiadanie Rik Plus/Play. Najvyšší počet videní na platforme VOYO mali vlani filmy Perinbaba Juraja Jakubiska, Soľ nad zlato (1982) Martina Hollého a Pacho, hybský zbojník Martina Ťapáka. SFÚ vlani zhodnotil práva celkovo k 72 filmom na VOD platformy. Slovenský filmový ústav participuje na príprave slovenských filmov aj ako koprodukčný partner. Vlani boli uzavreté koprodukčné zmluvy k deviatim titulom. Sú medzi nimi napríklad filmy Janžurka (PubRes), Dušan Hanák starého sveta (HITCHHIKER Cinema), Deň so Štefanom Kvietikom (STVR) alebo SK Dejiny – Jozef Kroner a SK Dejiny – Ladislav Chudík (STVR).
Vybrané filmy zo zbierok SFÚ si diváci mohli pozrieť aj na portáli DAFilms, ktorý pri príležitosti 100. výročia narodenia herca Jozefa Kronera uviedol kolekciu siedmich filmov pod názvom Storočnica Jozefa Kronera. Prezentácia filmov zo zbierok SFÚ pokračovala aj na prestížnej francúzskej streamovacej platforme LaCinetek nazvaná Zlatá éra slovenskej kinematografie spolu s bonusovými materiálmi a s krátkymi lektorským videoúvodmi vo francúzskom a anglickom jazyku z produkcie SFÚ.
Medzi publikáciami dominovala monografia Petry Hanákovej Máme svoj film!
V minulom roku vyšla jedna z najočakávanejších publikácií SFÚ, monografia Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 filmovej historičky a kunsthistoričky Petry Hanákovej, ktorá na nej pracovala niekoľko rokov. Autorka sa v knihe zaoberá dianím v slovenskom filmovom priemysle v problematických časoch tzv. Slovenského štátu, knihu nepísala chronologicky, ale vznikla ako súbor štúdií na konkrétne témy. Viaceré prezentácie knihy boli spojené s premietaním filmov zo 40. rokov 20. storočia z 35 mm kópií. Uskutočnili sa na pôde MFF Art Film v Košiciach, na medzinárodnom vzdelávacom seminári Dni archívneho filmu v Banskej Bystrici a najrozsiahlejšie v samostatnej sekcii na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava, ktorej program bol následne v upravenej podobe uvedený aj v Kine Lumière. Rozhovory s jej autorkou alebo reflexie knihy boli uverejnené vo viacerých tlačených, rozhlasových a online médiách na Slovensku i v zahraničí. V oblasti vedy a výskumu sa aktuálne pracuje na monografii režisérky Viery Čákanyovej, ktorú pripravuje filmová teoretička Jana Dudková.
K záujemcom sa vlani dostala aj publikácia Vysoké umenie a populárna kultúra, ide o súbor prekladových textov, ktorého zostavovateľom bol Jozef Kovalčik. V druhej polovici roka vyšiel zborník z rovnomennej filmologickej konferencie z roku 2023 nazvaný Príroda, kultúra, film a monografia Eva Krížiková o legende slovenského herectva, ktorú ako editor i autor hlavnej textovej štúdie pripravil Karol Mišovic spolu s autorkami Janou Dudkovou a Renátou Lokšovou. Vydavateľskú činnosť v oblasti knižných publikácií v závere roka uzavrelo druhé vydanie úspešnej publikácie Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021, ktorou si SFÚ pred dvoma rokmi pripomenul 100. výročie vzniku slovenskej kinematografie a ktorej náklad bol krátko po jej prvom vydaní vypredaný. Na konci roka vyšiel tradičný nástenný filmový kalendár, tentoraz venovaný kameramanovi Stanislavovi Szomolányimu, ktorý oslávil svoje 90. narodeniny skraja roka 2025. Elektronicky vyšiel zborník hodnotiacich príspevkov z podujatia Týždeň slovenského filmu nazvaný Apropo – Slovenský film v roku 2023 a Kalendár filmových výročí na rok 2025. Predaj produktov SFÚ sa realizuje v predajni SFÚ Klapka.sk a na jej eshope, v Kine Lumière, vo vybraných kníhkupectvách a iných vybraných predajných miestach a na vybraných podujatiach. Najpredávanejšími publikáciami sa vlani stali Vysoké umenie a populárna kultúra Jozefa Kovalčika, Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 Petry Hanákovej a kolektívna monografia Eva Krížiková.
V 25. roku svojej existencie prešiel časopis Film.sk z tlačenej verzie do online priestoru
Veľkou zmenou vlani prešiel v 25. roku svojho vychádzania časopis Film.sk – mesačník o filmovom dianí (nielen) na Slovensku. V júni vyšlo posledné tlačené číslo, od júla 2024 už vychádza len online na www.filmsk.sk. V minulom roku bol obsah Film.sk vrátane archívu jeho predchádzajúcich čísiel voľne dostupný všetkým záujemcom, v roku 2025 je časť jeho obsahu, konkrétne témy mesiaca, recenzie, rozhovory, tipy a ohlasy, ako aj archív minulých ročníkov, prístupná iba predplatiteľom. V spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov vlani vyšli aj dve čísla filmologického časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon, pričom prvé číslo predstavuje u nás málo známy i praktizovaný odbor dejín emócií a druhé číslo pomenúva kánony zajtrajška v kinematografiách strednej Európy.
Najpredávanejším blu-ray nosičom sa vlani stala Záhrada Martina Šulíka
V oblasti vydávania blu-ray nosičov sa v minulom roku k záujemcom dostal šiesty diel kolekcie vydanej k 60. výročiu vzniku SFÚ, konkrétne blu-ray s filmom Obrazy starého sveta (1972) režiséra Dušana Hanáka, súčasťou nosiča bol v podobe bonusu aj dokumentárny film Návraty k Obrazom starého sveta (2024) režiséra Róberta Šuláka, ktorého producentom je Slovenský filmový ústav. Počas roka tiež vyšla kolekcia 2x Alain Robbe-Grillet, ktorá nadviazala na vydanie knižnej publikácie z roku 2023 s názvom Alain Robbe-Grillet: Film a jeho dvojník. Robbe-Grilletove filmy Muž, ktorý luže (1968) a Eden a potom… (1970) vyšli v slovenskom i originálnom francúzskom jazykovom znení. Záver roka priniesol vydanie blu-ray kolekcie Eduard Grečner komplet s tromi režisérovými filmami zo zlatej éry československého filmu Každý týždeň sedem dní (1964), Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967), spolu s nimi vyšiel aj dokument Pravda je to najdôležitejšie (2023) režiséra Maroša Brázdu, ktorý je portrétom Eduarda Grečnera ako človeka i umelca a vznikol v koprodukcii SFÚ. V predaji blu-ray nosičov vlani dominoval film Záhrada (1995) Martina Šulíka, za ním nasledovali snímky Prípad pre obhajcu (1964) Martina Hollého a Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra. Na DVD nosičoch najviac zaujali filmy Tisícročná včela (1983) Juraja Jakubiska, Medená veža (1970) Martina Hollého a Pásla kone na betóne (1982) Štefana Uhra.
Klasické slovenské filmy vyšli v minulom roku na nosičoch aj v zahraničí. V japonskom vydavateľstve Pandora vyšlo DVD s filmom Dušana Hanáka Obrazy starého sveta, vo francúzskom vydavateľstve Les films du whippet vyšla kolekcia piatich krátkych animovaných filmov Vladimíra Pikalíka a v belgickom vydavateľstve VierNulVier Records vyšlo LP s novým soundtrackom americkej skladateľky elektronickej hudby claire rousay k filmu Krvavá pani (1980) Viktora Kubala, ktoré sa stretlo s veľkým záujmom a krátko po vydaní bolo vypredané.
Projekty so slovenskou účasťou boli opäť podporené v programe EÚ Kreatívna Európa
Osobitnou zložkou SFÚ je kancelária Creative Europe Desk (CED) Slovensko, ktorá zabezpečuje informačný a konzultačný servis pre subjekty žiadajúce o podporu v rámci programu Európskej únie Kreatívna Európa – v jeho podprogramoch Kultúra, MEDIA a Cross-sector (Medziodborová oblasť). Naďalej je možné využívať program Kreatívna Európa na roky 2021 – 2027, schválený nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ, o ktorého výzvach kancelária Creative Europe Desk informuje prostredníctvom viacerých informačných kanálov. V minulom roku bolo v podprograme Kultúra podporených 9 projektov s účasťou slovenských spoločností sumou 534 645,53 eur. V podprograme MEDIA boli slovenské produkčné spoločnosti mimoriadne úspešné v schémach podpory Vývoja minibalíkov európskych projektov, v ktorej mohli žiadať iba spoločnosti z krajín s nízkou audiovizuálnou kapacitou, a vo výzve Vývoj európskych koprodukčných projektov. Po dlhom čase podporu získali aj dva projekty v rámci schémy TV a online projekty. Celkovo slovenské spoločnosti získali v rámci podprogramu MEDIA 2 065 767 eur a po pripočítaní podpory v podprograme Cross-sector (Medzisektorová oblasť) celková suma v rámci programu Kreatívna Európa predstavuje 2 690 266 eur.
PR: Simona Nôtová
redakcia PremiumNews
