Stres je prirodzenou súčasťou života a v mnohých situáciách nám pomáha zvládať výzvy či reagovať na nebezpečenstvo. Problém nastáva vtedy, keď sa z krátkodobej reakcie stane dlhodobý stav, ktorý organizmus vyčerpáva. Pretrvávajúci stres môže ovplyvniť nielen psychiku, ale aj fungovanie celého tela, od kvality spánku a imunity až po srdcovo-cievny, tráviaci či nervový systém. Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia (10. október) prezradí v rozhovore viac o vplyve stresu na organizmus psychologička neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice AGEL Skalica, Mgr. Bibiána Hlivková.
Stres je prirodzenou súčasťou života. Kedy sa však stáva rizikovým faktorom pre naše zdravie?
Stresová reakcia nás môže zachrániť v skutočnom nebezpečenstve, ale situácií, v ktorých nám ide o život, je v súčasnosti málo. No aj každodenné požiadavky a tlak môže naše telo vnímať ako hrozbu. Rizikovým faktorom pre naše zdravie sa stres stáva najmä vtedy, ak je príliš intenzívny alebo trvá príliš dlho, a teda ak negatívnym spôsobom zasahuje do nášho bežného fungovania.
Akým spôsobom dokáže dlhodobý stres ovplyvňovať zdravie?
Každá stresová reakcia má svoj fyziologický mechanizmus. Pri pôsobení stresového podnetu sa aktivuje sympatický nervový systém a do tela sa uvoľňujú stresové hormóny adrenalín a kortizol. Typickou reakciou je tzv. boj, útek alebo zamrznutie. Telo sa snaží fungovať aj napriek záťaži a udržať si vnútornú rovnováhu. Prebieha zvýšená aktivita stresových hormónov, ale zapája sa aj parasympatický nervový systém, ktorý sa snaží telo upokojiť a udržať ho funkčné. Ak stresový podnet pretrváva dlhodobo, vyčerpávajú sa energetické zásoby tela a klesá schopnosť udržiavať rovnováhu organizmu. Dlhodobá aktivácia stresovej reakcie oslabuje telo aj psychiku.
Je dopad stresu rizikovejší pre určitú vekovú skupinu ľudí?
Myslím si, že vek nie je tým hlavným faktorom. Pre mňa je to skôr spôsob, akým náš organizmus a nervový systém spracovávajú vonkajšie podnety, prípadne aké máme vytvorené mechanizmy zvládania (tzv. copingové stratégie). Našu reakciu na záťaž totiž ovplyvňuje aj to, akú máme aktuálnu životnú situáciu, spánkový režim či podporu v okolí.
Mnohí ľudia si stres spájajú len s psychickou nepohodou. Aké fyzické prejavy môže mať na organizmus?
Prejavy stresu môžu byť u každého rôznorodé. Medzi najčastejšie fyzické prejavy patria bolesti hlavy, závraty, únava, búšenie srdca, stiahnutý žalúdok a problémy so spánkom. Keď si ich všimneme včas, môžeme predísť negatívnym dôsledkom, medzi ktoré zaraďujeme oslabenie imunity, chronickú únavu, dlhodobé poruchy spánku, migrény, svalové napätie, hormonálnu nerovnováhu, tráviace či kožné problémy a v krajných prípadoch aj riziko srdcovo-cievnych ochorení.
Existujú neurologické alebo iné ochorenia, pri ktorých zohráva stres významnú úlohu pri ich vzniku alebo zhoršovaní?
Neurologické ochorenia (napr. migrény, tenzné bolesti hlavy) určite patria medzi tie, pri ktorých sa stres môže podieľať na vzniku, a taktiež aj na priebehu konkrétnych symptómov. Je to však len jedna z mnohých oblastí. Stres významne ovplyvňuje aj rôzne kardiovaskulárne (napr. vysoký krvný tlak, arytmie), imunitné, endokrinologické (napr. poruchy štítnej žľazy), gastroenterologické (napr. syndróm dráždivého čreva, vredová choroba), urologické, gynekologické, kožné (napr. ekzémy, psoriáza) či onkologické ochorenia. V praxi sa stretávame aj so symptómami, ktoré pacient síce subjektívne naozaj pociťuje, no objektívne medicínske nálezy nemusia byť vždy prítomné. Samostatnou a veľmi špecifickou kategóriou sú v tomto smere psychosomatické ochorenia.
Stretávate sa s pacientmi, ktorí prichádzajú s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, no neuvedomujú si, že za nimi môže stáť práve dlhodobý stres?
V praxi sa čím ďalej, tým viac stretávam práve s týmto typom pacientov. Ľudia často najprv obehnú viacero odborných ambulancií a podstúpia množstvo vyšetrení, kým zistíme, že za ich ťažkosťami stojí dlhodobý stres. Na druhú stranu, musím povedať, že čím viac sa o téme duševného zdravia a jeho prepojení s tým telesným hovorí, tým viac pacientov si tieto súvislosti uvedomuje. A čo je najdôležitejšie – sú odhodlaní na tom aktívne pracovať.
Prečo je pre mnohých ľudí také náročné rozpoznať, že ich organizmus je dlhodobo preťažený?
Mám pocit, že zhon a stres sa stávajú bežnou normou, a práve preto môže byť niekedy náročnejšie včas rozpoznať, že to, čo sa zdanlivo považuje za štandard okolia, nám ako jednotlivcom dlhodobo nevyhovuje. Zvykneme si na diskomfort a fungujeme v „núdzovom režime“, kým nás telo neprinúti spomaliť – a vtedy býva prekvapením, že príčinou nie je choroba v klasickom význame, ale vyčerpané telo. Dôležité je potom správne identifikovať skutočnú príčinu ťažkostí, zvoliť vhodné riešenie a nájsť spôsob, akým podobnému preťaženiu do budúcna predchádzať.
Aké sú najčastejšie signály, ktorými nám telo naznačuje, že už nezvláda záťaž?
Tých signálov môže byť veľa a u každého sa môžu prejavovať inak, čo môže byť dôvodom, pre ktorý ich potom správne nerozpoznáme – niekedy ich preceňujeme, inokedy naopak podceníme. Okrem fyzickej roviny ich môžeme pozorovať v emočnom prežívaní v podobe hnevu, strachu, smútku, napätia alebo zvýšenej citlivosti. Prejavujú sa tiež v správaní v podobe prokrastinácie, vyhýbaniu sa povinnostiam či podráždenosti, a takisto aj v myslení, v podobe ťažkostí so sústredením, negatívneho nastavenia alebo nadmernej sebakritiky. Dôležité je zachytiť tieto zmeny skôr, ako prerastú do fyzického vyčerpania.
Ako stres vplýva na pacientov po cievnej mozgovej príhode, s Parkinsonovou chorobou, sklerózou multiplex alebo inými neurologickými diagnózami?
Pri týchto ochoreniach môže stres výrazne ovplyvniť celkové prežívanie a vyvolať úzkostné či depresívne symptómy. To potom komplikuje aj samotnú adherenciu k liečbe – keď sa pacient necíti psychicky dobre, často stráca motiváciu a ochotu spolupracovať a dodržiavať odporúčania ohľadom liečby. Odpovede týkajúce sa medicínskych aspektov by som však rada prenechala lekárom.
Aké jednoduché návyky môžu pomôcť znižovať negatívny vplyv stresu na zdravie?
V prvom rade ide o starostlivosť o psychické zdravie. Často sa hovorí o psychickej pohode, no nie pre každého je jednoduché byť v pohode. Spôsob, akým vnímame svet, často ovplyvňuje naša povaha, skúsenosti, aktuálny psychický aj fyzický stav, zaužívané vzorce správania, vzťahy s okolím a podobne – to sú všetko veci, na ktorých sa dá pracovať. Nedokážeme ovplyvniť to, či a aká stresová situácia nastane, ale vieme aspoň čiastočne ovplyvniť to, do akej miery nás zasiahne a ako budeme reagovať. Starostlivosť o psychické zdravie alebo psychohygiena môžu vyzerať u každého inak; dôležité je nájsť to, čo vyhovuje a hlavne funguje u nás ako jednotlivca. Pre niekoho je to umenie, kultúra, čítanie či duchovná aktivita, pre iného čas s blízkymi, pobyt v prírode, prípadne šport alebo manuálna práca.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí si myslia, že stres jednoducho „musia vydržať“ a kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc psychológa?
Myslím si, že v určitých situáciách je dobré spoľahnúť sa na seba a skúsiť rôzne veci zvládnuť sám – ak to vyjde, vedie to k posilneniu sebadôvery. No tak ako pri bežných ťažkostiach vyhľadáme pomoc, keď situáciu nedokážeme vyriešiť sami, rovnako dôležité je postupovať aj pri psychických ťažkostiach. Vtedy je fajn nebáť sa urobiť prvý krok a obrátiť sa na odborníkov v oblasti duševného zdravia, či už je to psychológ alebo psychiater. Nie vždy je to jednoduché a nie vždy to vyjde hneď na prvýkrát. Predsa len, je to predovšetkým práca na sebe, ktorá je náročná a vyžaduje si našu motiváciu a úsilie. Odborník je tu však od toho, aby nás nasmeroval, poskytol oporu a pomohol vidieť situáciu s odstupom.
TS/redakcia PremiumNews
