BRATISLAVA, 20. októbra 2026 – Ráno pstruh z krištáľovo čistej horskej rieky, popoludní túra pohorím Velebit a večer morské plody pri Jadrane. Župa Lika-Senj patrí k regiónom, kde sa na relatívne malom území stretávajú dve úplne odlišné tváre Chorvátska – tá pobrežná, ktorá zahŕňa aj severnú časť ostrova Pag a tá vnútrozemská s riekami, lesmi a malými hospodárstvami. Práve jeseň je ideálnym obdobím, keď sa oplatí zísť z diaľnice skôr a namiesto k moru smerovať k skrytým pokladom.
„Plitvické jazerá sú síce najznámejšie, no pre mnohých zahraničných návštevníkov je veľká časť regiónu Lika-Senj stále neobjavená. Ak teda nechcete počas dovolenky robiť iba jednu vec, ponuka možných aktivít je v tomto regióne takmer bezodná. Môžete sa vybrať do hôr, zastaviť sa u výrobcov syra, navštíviť rodisko Nikolu Tesly a o pár hodín mať vyložené nohy pri mori pod pohorím Velebit. Práve táto rozmanitosť je podľa mňa tým najväčším bohatstvom regiónu,“ hovorí Ivan Radošević, riaditeľ turistickej organizácie pre región Lika-Senj.
Riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia pre Slovensko, Miodrag Mlačić, sa teší, že región Lika-Senj je podľa štatistík stále populárnejší. „Za obdobie od januára do konca septembra tohto roka ho navštívilo takmer 21-tisíc Slovákov a bolo zaznamenaných vyše 107-tisíc prenocovaní. Tieto čísla predstavujú viac ako trojpercentný nárast príchodov turistov zo Slovenska a vyše štvorpercentný nárast v počte prenocovaní,“ zhrnul.
Velebit oddeľuje dva svety
Územie regiónu výrazne formuje najdlhšie chorvátske pohorie Velebit, ktoré sa tiahne pozdĺž Jadranu a vytvára prirodzenú hranicu medzi vnútrozemskou Likou a pobrežím. Jeho veľká časť je chránená. Celé pohorie je od roku 1978 zapísané v zozname svetových biosférických rezervácií UNESCO.
Turistické chodníky sa kľukatia cez lesy, lúky a vápencové vrcholy až k miestam s výhľadmi na Jadran a ostrovy. Jednou z najznámejších trás je Premužićova cesta, ktorá vedie najatraktívnejšími časťami severného a stredného Velebitu. Bola vybudovaná v 30. rokoch minulého storočia technikou suchého kamenného muriva a je dlhá 57 kilometrov. Napriek horskému prostrediu nemá prudké stúpania, preto si časť z nej môžu vychutnať aj menej skúsení turisti. Zdolať ju možno za tri dni.
Z malej dediny do sveta
Región má aj prekvapivú stopu v dejinách modernej techniky. Len niekoľko kilometrov od Gospića, administratívneho a kultúrneho centra Liky, leží dedinka Smiljan, kde sa v roku 1856 narodil konštruktér a vynálezca svetového významu Nikola Tesla. Vyrastal v rodine pravoslávneho kňaza a jeho rodný dom stál vedľa kostola, v ktorom slúžil jeho otec. Na tomto mieste dnes stojí Pamätné centrum Nikolu Tesly, ktoré spája jeho rodný dom s modernou expozíciou venovanou jeho práci.
Tesla svojimi objavmi zásadne ovplyvnil spôsob, akým dodnes vyrábame a prenášame elektrickú energiu. Dedinka Smiljan je tak nezvyčajnou zastávkou, lebo uprostred pokojnej vidieckej krajiny tam môžete navštíviť rodisko človeka, ktorého vynálezy pomohli meniť starý svet na moderný.
Zo svetla reflektorov do hôr
Príroda Liky má priamy vplyv aj na jej kuchyňu. V horskej časti regiónu sa tradične varilo z toho, čo poskytli polia, lesy, rieky a hospodárstva, teda zo zemiakov, jahňaciny, diviny, húb, pstruhov či mliečnych výrobkov. Lički škripavac, mäkký syr, ktorý pri jedení charakteristicky „vŕzga“ pod zubami, patrí k typickým produktom regiónu. Lika-Senj má dokonca vlastnú syrovú cestu prepájajúcu syrárne a malé rodinné hospodárstva.
To najlepšie z tejto oblasti zaradil do svojho štvorchodového menu aj jeden z najznámejších chorvátskych šéfkuchárov Dino Galvagno. V Bratislave tento mesiac priblížil región Lika-Senj 60 hosťom prostredníctvom lokálnych surovín a menu servírovaného s vínami z vinárstva Boškinac z časti Novalja ostrova Pag.
Pre bývalého mediálne známeho porotcu MasterChefa je dnes Lika zároveň aj domovom. „Vždy som premýšľal o tom, že sa raz v usadím niekde kopcoch. Môj sen o horách sa tak naplnil,“ vysvetľuje. V Dnopolji pri Donjem Lapci si vybudoval vlastné hospodárstvo Latibula, kde pestuje zeleninu, pečie chlieb a vyrába syry, med či džemy. Z vyťaženého reštauračného šéfkuchára a televíznej tváre sa postupne stal aj zberač. Pri varení používa huby, divoké rastliny a bobule, ktoré nájde v okolitej prírode.
V regióne Lika-Senj nie je lokálnosť len trendom, je spôsobom života
Prejsť za Velebit znamená aj zmenu chutí. Na pobreží pribúdajú ryby, olivový olej, šalvia či rozmarín a v Novaliji na severe ostrova Pag aj preslávený paški sir a jahňacina, ktorých charakter ovplyvňuje vegetácia vystavená morskej soli a silnému vetru zvaného bura. Lika-Senj tak ponúka nezvyčajnú možnosť ochutnať počas jednej cesty horskú aj stredomorskú kuchyňu.
„Pri cestovaní po Like veľmi rýchlo pochopíte, prečo sa dnes toľko hovorí o lokálnych surovinách. Tu však nejde o trend. Jedlo bolo vždy naviazané na to, čo práve dozrelo, čo ľudia chovali alebo čo dokázali nájsť v rieke či lese. Ak chcete krajinu spoznať cez jej chute, práve región Lika-Senj je na to predurčeným miestom,“ približuje Ivan Radošević, riaditeľ Turistickej organizácie Ličko-senjskej župy.
TS/redakcia PremiumNews
