BRATISLAVA, 5. novembra 2026 – Na návštevu Chorvátska nepotrebujete týždeň dovolenky a ani plavky nemusia byť úplnou nutnosťou. Jeseň praje kratším cestám do chorvátskeho vnútrozemia, ktoré dokáže rozpovedať svoje vlastné príbehy bez honby za morom. Počas jedného víkendu tak zvládnete spojiť históriu aj turistiku s dobrým jedlom. Spoznajte tri menšie chorvátske mestá, z ktorých každé ponúka dobrý dôvod zostať aspoň na jednu noc.
„Slováci majú výhodu, že veľká časť chorvátskeho vnútrozemia je pre nich dostupná autom. Za kratším pobytom sa tak môžu vydať len tak, bez váhania. Na jeseň by som odporučil práve menšie mestá a ich okolie. Nie sú preplnené a mnohé zákutia sa dajú objavovať na pešo. Navyše v nich často odhalíte príbehy, ktoré o Chorvátsku veľa zahraničných návštevníkov vôbec nepozná,“ hovorí riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia pre Slovensko Miodrag Mlačić.
V Oguline stretnete možno aj čarodejnice
Ak máte radi mestá opradené legendami, začnite v malom mestečku Ogulin. Nachádza sa v Karlovackej župe, asi 5 a pol hodiny autom z Bratislavy a 6 a pol z Košíc. Mestom preteká rieka Dobra, ktorá priamo v jeho centre končí svoj nadzemný tok a mizne do Đulinho ponoru. Miesto nesie meno dievčaťa Đuly, ktorá sa podľa miestnej legendy zamilovala do mladého kapitána Milana. Keď zahynul v boji, zo žiaľu sa vrhla do priepasti. V skale nad ponorom vraj dodnes možno rozoznať profil jej milého, ktorý hľadí na miesto, kde zmizla. Za ponorom je rozsiahly krasový jaskynný systém, z ktorého je preskúmaných viac ako 15 kilometrov.
V Oguline má silné korene aj fantázia. Narodila sa tu Ivana Brlić-Mažuranić, jedna z najvýznamnejších chorvátskych autoriek detskej literatúry. Dnes jej rozprávkový svet pripomína interaktívny Ivanin dom rozprávok. Spisovateľka možno čerpala inšpiráciu aj z čarodejníckych legiend, ktoré obklopujú horu Klek. Tá sa dvíha nad mestom. Už v 17. storočí sa písalo, že sa tu čarodejnice počas búrlivých nocí stretávali na jej vrchole.
Na jesenný víkend je návšteva 12-tisícového mesta ideálna. Dopoludnia spoznáte jeho centrum s rozprávkovými príbehmi, popoludní sa môžete vydať na výlet smerom ku Kleku alebo jazeru Sabljaci a po náročnom dni vás zasýti kuchyňa regiónu. Ogulin a jeho okolie je známy aj kapustou a medom z miestnych hospodárstiev.
Hviezdny aj pivný Karlovac
Karlovac je mesto, ktorého najväčšiu zvláštnosť najlepšie uvidíte na mape alebo z výšky. Jeho historické jadro Zvijezda vzniklo ako renesančný hrad v tvare šesťcípej hviezdy. Karlovac bol založený v roku 1579 ako vojenská pevnosť. Jej starobylé ulice dodnes kopírujú hviezdny geometrický pôdorys.
Druhým poznávacím znamením mesta je voda. Karlovac leží na štyroch riekach – Korane, Kupe, Mrežnici a Dobre. Ak jesenné počasie nepraje prechádzkam popri ich brehoch, riečny svet sa dá objavovať aj zvnútra. Sladkovodné akvárium Sladkovodné akvárium Aquatika vás zoznámi s vyše 100 druhmi rýb a venuje sa tiež ekosystémom chorvátskych riek a jazier. Do denného programu možno zaradiť aj hrad Dubovac či Nikola Tesla Experience Center.
Od vody je len na skok k pivu. Karlovac preslávila ešte jedna značka, ktorú Slováci pravdepodobne poznajú lepšie než historické fakty. Práve tu sa od roku 1854 varí Karlovačko, jedno z najznámejších chorvátskych pív, ktoré čapujú takmer všade pri Jadrane. Víkendovú návštevu mesta je vhodné plánovať najmä do premenlivého počasia, a to práve vtedy, keď neviete, či vás čaká babie leto alebo dva dni dažďa.
Na krémeš do Samoboru
Do Samoboru, 16-tisícového mesta v Záhrebskej župe, sa už celé generácie chodí na kremšnitu. Miestnu verziu krémeša vytvoril cukrár Đuro Lukačić v 20. rokoch minulého storočia a tradícia jej prípravy má dnes status chráneného nehmotného kultúrneho dedičstva Chorvátska. Dodnes sa pripravuje podľa pôvodnej receptúry a návšteva Samoboru bez ochutnávky tohto vychýreného zákusku je pre mnohých Chorvátov takmer nepredstaviteľná.
Krémeš je neodškriepiteľne cieľ hodný návštevy, ale nemusí byť jediný. Nad mestom stoja ruiny Starého gradu a za poslednými domami sa začína Samoborské pohorie, kam sa dá vyraziť na kratšiu jesennú túru. Mesto je charakteristické aj ďalšími chuťami – bermetom, aromatizovaným vínom, pikantnou horčicou muštarda či slaným koláčom Rudarska greblica, ktorý pochádza z neďalekej obce Rude.
Samobor ponúka ideálnu kombináciu aktivít na príjemne strávený jesenný deň: prechádzku historickým centrom, výlet do kopcov a návrat na námestie ku káve a k ešte teplému kremšnitu.
TS/redakcia PremiumNews
