V takomto prostredí, kde sa postupne stratil efektívny dialóg o krokoch pripravovaných vládou v hospodárstve, vnímali podnikatelia zavedenie dane z finančných transakcií ako nesprávne a poškodzujúce ich v podnikaní. Príznačné je, že argumenty kritizujúce jej zavedenie sa ukázali ako správne a zavedenie tejto novej dane navyše neprinieslo očakávané finančné prostriedky ani pre verejné financie. 

Je treba zopakovať stanovisko SOPK, že k hospodárskemu rastu Slovenskej republiky, ktorý je potrebný pri snahe o dosiahnutie životnej úrovne blížiacej sa k priemeru Európskej únie, je treba vyvinúť podstatne väčšie a komplexnejšie úsilie, než zrušiť jedno nesprávne rozhodnutie. 

TS/redakcia PremiumNews

The post Vyhlásenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) k návrhu vlády na zrušenie transakčnej dane first appeared on Premium NEWS™.

Zlom nastal v roku 2024

Pomer zásob k toku (stock-to-flow alebo S2F) porovnáva existujúcu ponuku aktíva s novou ponukou, ktorá pribúda každý rok. Ide o štandardný ukazovateľ toho, ako ťažké je zvýšiť ponuku daného aktíva. Podľa najnovších údajov World Gold Council a U.S. Geological Survey dosahuje zlato hodnotu približne 59. To znamená, že pri súčasnom tempe ťažby by trvalo približne 59 rokov, kým by sa vyprodukovalo množstvo zlata zodpovedajúce aktuálnym zásobám. Bitcoin, pri ktorom halving v roku 2024 znížil tempo vydávania nových bitcoinov na polovicu, však dosahuje hodnotu približne 120. Pri súčasnom tempe by tak vyťaženie rovnakého objemu tejto kryptomeny trvalo až 120 rokov.

Kľúčovým poznatkom štúdie nie je samotný pomer, ale okamih, keď k zmene došlo. Keďže sa nová ponuka bitcoinu približne každé štyri roky znižuje na polovicu, zatiaľ čo ťažba zlata sa takmer nemení, krivky vzácnosti oboch aktív sa v roku 2024 pretli. Pred halvingom vykazovali bitcoin a zlato približne rovnakú mieru vzácnosti (oba ukazovatele sa pohybovali okolo 60). Po halvingu dosiahol ukazovateľ pri bitcoine približne dvojnásobok hodnoty ukazovateľa pri zlate. A ak sa harmonogram nezmení, halving v roku 2028 ho posunie približne na štvornásobok hodnoty ukazovateľa pri zlate.

Ukazovateľ vzácnosti nepredpovedá hodnotu

Pri analytickej štúdii z oblasti kryptomien je pomerne nezvyčajné, že celú jednu časť autori venujú limitom údaja uvedeného v titulku. Štúdia napríklad otvorene uvádza, že S2F – kedysi populárny „cenový model S2F“, ktorý po roku 2021 zlyhal – nepredpovedá cenu. Pomer zachytáva stav v konkrétnom okamihu, čiže nejde o nemennú hodnotu, a takisto samotná vzácnosť nič nehovorí o volatilite. „To, že je ponuku ťažšie zvýšiť, neznamená, že má dané aktívum vyššiu hodnotu alebo je bezpečnejšie,“ uvádza sa v štúdii. Podľa crypto4me je práve táto otvorenosť podstatná: dôveryhodná verzia príbehu je užšie vymedzená a zaujímavejšia než bežné „silné výroky“.

Dostupnosť

Štúdia Vzácnosť: algoritmus verzus prírodné rezervy je bezplatne dostupná na webovej stránke crypto4me spolu s komentárom autora a sériou príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré porovnávajú vzácnosť bitcoinu so vzácnosťou zlata a ďalších komodít. Štúdia slúži len na analytické a informačné účely a nepredstavuje investičné poradenstvo.

TS/redakcia PremiumNews

The post Bitcoin je aktuálne dvakrát vzácnejší ako zlato, ukazuje štúdia first appeared on Premium NEWS™.

Nový priemyselný park vyrastie v etablovanej priemyselnej zóne s vybudovanou infraštruktúrou. Veľkokapacitná prípojka elektrickej energie vrátane záložných vedení vytvára vhodné podmienky pre umiestnenie ľahkej strojárskej výroby s pridruženou logistikou, ako aj dátového centra. Práve v oblasti dátových centier má spoločnosť Panattoni výrazné plány. V júli 2025 založila novú divíziu zameranú na rozvoj dátových centier v Európe a aktuálne pripravuje viacero platforiem pre dátové centrá po celej Európe. Napríklad v Českej republike Panattoni už rokuje s potenciálnymi klientmi pre umiestnenie prvých projektov. Na východnom Slovensku sa pritom aktuálne nachádza len niekoľko menších datacentier.

„Našou ambíciou je vytvoriť pri Košiciach špičkový business park, ktorý túto dobre etablovanú lokalitu rozšíri o ďalšie moderné podnikanie. Umiestnenie a najmä vybavenie parku otvára priestor nielen pre modernú výrobu, ale zároveň aj pre dátové centrum. Pre Slovensko je budovanie digitálnej infraštruktúry zásadné pre rozvoj modernej ekonomiky a pritiahnutie ďalších technologických investícií,“ hovorí Jakub Volner, Business Development Director spoločnosti Panattoni pre Slovensko.

Panattoni dbá pri výstavbe priemyselných parkov na energetickú efektívnosť budov a výnimkou nebude ani park pri Košiciach. Budovy v priemyselnom parku ašpirujú na certifikáciu v štandarde BREEAM New Construction na úrovni Excellent a budú navrhované tak, aby minimalizovali spotrebu energie a vplyv na životné prostredie. 

V blízkosti budúceho priemyselného parku sa nachádza košické letisko aj strategický kontajnerový a prekladiskový železničný terminál s napojením na širokorozchodnú aj európsku železničnú sieť. Nový priemyselný park tak infraštruktúrou a polohou ponúka široké možnosti využitia. 

TS/redakcia PremiumNews

The post Panattoni pripravuje nový priemyselný park pri Košiciach. Vďaka robustnej infraštruktúre je vhodný pre dátové centrum aj sofistikovanú výrobu. first appeared on Premium NEWS™.

Keď teplomer počas leta ukazuje 40 °C, väčšina z nás myslí na dovolenku alebo aspoň klimatizáciu. Mnohé  firmy si však prestávku dovoliť nemôžu. Výroba musí pokračovať, stavby treba dokončiť a tovar rozviesť.  No horúce dni súčasne znamenajú aj nižšiu produktivitu, slabšie tržby aj zisky.

Nejde pritom len o problém stredomorských či tropických krajín, ktoré s extrémnym teplom zápasia dlhodobo. Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Teploty tu rastú približne dvakrát rýchlejšie než je globálny priemer, čo zvyšuje tlak na firmy aj ekonomiku. Investície do klimatických opatrení už preto nie sú len možnosťou, ale čoraz viac aj nutnou súčasťou zodpovedného podnikania. Práve preto je dôležité pochopiť, ako rastúce teploty ovplyvňujú podnikanie a ako na ne firmy reagujú.

Tento rozmer klimatickej zmeny je často prehliadaný, hoci práve poznatky z firemného prostredia nám môžu pomôcť lepšie sa pripraviť na jej dôsledky. Zatiaľ však nevidíme, že by firmy vo väčšej miere investovali do adaptačných opatrení, hoci na zmenu klímy doplácajú už dnes.

Vyššie teploty znižujú výkonnosť firiem

Z dát vyplýva, že vyššie teploty majú na firmy citeľný ekonomický dosah, najmä počas jarných a letných mesiacov. Najvýraznejšie sa to prejavuje v odvetviach, ktorých fungovanie je silno závislé od počasia alebo je citlivé na vysoké teploty. Ide najmä o poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výrobu a dopravu, ktoré spoločne vytvárajú približne 40 % pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky.

V našom najnovšom výskume [1] [2] sme sa pozreli na finančné údaje (Finstat) o všetkých slovenských firmách a spojili ich s podrobnými meteorologickými záznamami za roky 2013 až 2023.

Jeho výsledky ukazujú, že  v odvetviach citlivých na teplo vedie zvýšenie priemernej letnej teploty o jediný stupeň Celzia k poklesu tržieb takmer o sedem percentuálnych bodov, inými slovami, z miliónovej tržby odkroja 70-tisíc eur. Klesajú aj výnosy  a zisky.

Horúčavy nebrzdia len zamestnancov

Samotné čísla však ešte nevysvetľujú, prečo majú horúčavy na firmy taký výrazný vplyv.  Na pochopenie si predstavme, čo sa počas týždňa s teplotami nad 40 °C deje v stavebnej firme. Práce postupujú pomalšie, zamestnanci potrebujú viac prestávok a časť činností sa musí presunúť na skoré ranné hodiny. Zdanlivo malé zdržania sa postupne premietajú do nižšej výkonnosti, tržieb aj ziskov.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že problém spočíva najmä v nižšej produktivite pracovníkov. Naše výsledky však ukazujú, že dôsledky horúčav siahajú ďalej.  Vysoké teploty zrejme narúšajú aj samotné fungovanie firmy ako celku . V horúčavách sa stroje prehrievajú, firmy musia prispôsobovať organizáciu práce teplotám v priebehu dňa a rastie potreba dodatočného chladenia. Výsledkom môže byť výrazný pokles efektívnosti aj v prípadoch, keď počet pracovníkov a vyťaženosť výrobných liniek zostávajú nezmenené. .

Mohli by sme očakávať, že firmy budú na straty spôsobené horúčavami reagovať investíciami do adaptačných opatrení, napríklad do chladenia či modernejších technológií, ktoré by financovali z rezerv alebo externých zdrojov. V skutočnosti to však robí len malá časť podnikov. Väčšina ide cestou znižovania nákladov a na preklenutie letných strát si berie krátkodobé úvery.

To naznačuje, že mnohé podniky reagujú na horúčavy až vtedy, keď ich negatívne dôsledky pocítia na sebe.

Náklady nečinnosti budú rásť

Takýto prístup však pravdepodobne nebude stačiť.  Klimatické scenáre totiž naznačujú, že extrémne vlny horúčav a sucha budú častejšie a intenzívnejšie. S teplotami budú rásť aj straty firiem a bez účinnejších adaptačných opatrení by sa negatívne dôsledky extrémnych horúčav mohli postupne prejaviť aj na výkonnosti celej ekonomiky.

Zistenia zároveň ukazujú, že klimatická odolnosť firiem by mala byť dôležitou súčasťou hospodárskej politiky. Adaptácia na zmenu klímy by sa nemala sústreďovať iba na domácnosti, mestá alebo verejnú infraštruktúru. Rovnako dôležitá je aj odolnosť firiem.

Lepší prístup k adaptačným technológiám, podpora investícií do výrobných procesov odolných voči horúčavám či cielená pomoc najviac ohrozeným odvetviam by mohli ekonomické náklady klimatickej zmeny výrazne zmierniť. Investície do adaptácie uskutočnené dnes budú s vysokou pravdepodobnosťou lacnejšie než náklady znižujúcej sa produktivity v budúcnosti.

Dni s teplotami 40 stupňov teda už nie sú len environmentálnym problémom, ale stávajú sa aj vážnou ekonomickou výzvou pre slovenské podniky. Čím skôr sa firmy aj štát na túto realitu pripravia, tým nižšie budú náklady v budúcnosti.

[1] Otrachshenko, V. & Vasil’, R. (2026). Temperature and Firms’ Performance: Outcomes, Mechanisms, and Coping Strategies. IZA Discussion Paper, 18746.

TS/redakcia PremiumNews

The post Slovenské firmy platia za horúčavy vysokú cenu first appeared on Premium NEWS™.

Slovenská ekonomika pokračuje v slabom raste už viac ako dva roky. Priemysel pod tlakom neistého vonkajšieho prostredia a slabnúcej konkurencieschopnosti stagnuje. Oporou ekonomiky zostáva trh práce, ktorý pomáha udržiavať spotrebu domácností aj napriek konsolidačným opatreniam.

Ekonomika napriek protivetrom pokračovala v podobnom raste ako začiatkom roka (graf 1). Hrubý domáci produkt sa v 2. štvrťroku podľa rýchleho odhadu zvýšil o 0,2 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Na ekonomiku zrejme stále doliehajú dôsledky konsolidácie verejných financií a strata konkurencieschopnosti firiem v niektorých odvetviach. Aj preto zostáva situácia v slovenskom priemysle pomerne nepriaznivá, hoci svetová ekonomika zatiaľ následky krízy na Blízkom východe výraznejšie nepociťuje.

Pokračujúcu stagnáciu v priemysle naznačovali už mesačné ukazovatele (graf 2). Po obnovení prepravy ropy cez ropovod Družba sa opäť rozbehla produkcia v rafinérskom priemysle a spolu s ním aj chemický a gumárenský priemysel. No naše najväčšie odvetvie – výroba automobilov – skôr stagnovalo a postupne sa utlmovala aj výroba elektroniky. Exporty sa síce udržali na úrovniach z úvodu roka, no doplnenie zásob zvýšilo dovozy, čo mohlo zhoršiť bilanciu zahraničného obchodu.

K rastu ekonomiky zrejme prispeli aj domácnosti,  čo by bolo v súlade s miernym zlepšením nálady obchodníkov aj spotrebiteľov v mesačných prieskumoch. Ich výdavky mohol podporiť aj priaznivý vývoj na trhu práce, aj keď je oživenie spotreby zatiaľ veľmi krehké.

V letnej predikcii sme očakávali, že ekonomika v 2. štvrťroku nové pracovné miesta nevytvorí, preto nás predbežné údaje o trhu práce pozitívne prekvapili. Negatívny vývoj v 1. štvrťroku a pokračujúci pokles počtu živnostníkov podľa mesačných dát Sociálnej poisťovne nenaznačovali zlepšovanie situácie na trhu práce. Celkovo sa zamestnanosť zvýšila o 0,12 %, resp. viac ako 3-tisíc osôb (graf 3), čo predstavuje najvyšší medzištvrťročný rast za posledné štyri roky. Na základe mesačných dát možno predpokladať, že k rastu zamestnanosti najviac prispeli služby a stavebníctvo, zatiaľ čo najväčší úbytok pracovníkov zaznamenal priemysel. Pravdepodobne tak pokračuje trend presunu pracujúcich z priemyslu do služieb (graf 4). Firmy pritom najímali nielen nezamestnaných, ale pomohol im aj ďalší prílev zahraničných pracovníkov.

Hoci slovenská ekonomika rastie naďalej len veľmi pomaly, konsolidácia verejných financií a konflikt na Blízkom východe zatiaľ nemali také nepriaznivé dôsledky, ako sa očakávalo. Priemysel prechádza náročným obdobím pre pretrvávajúce problémy s konkurencieschopnosťou. Rast zrejme naďalej podporujú najmä služby a zlepšujúci sa trh práce. 

V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať na info@nbs.sk.

TS/redakcia PremiumNews

The post Flash odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti first appeared on Premium NEWS™.

• Obsah: 40 % aktuálne udalosti, 40 % analytické témy, 20 % slovník
• Čas čítania: max 15 minút
• Dĺžka publikácie: 3 strany
• Frekvencia:6 týždňov

Publikuje sa v elektronickej forme zvyčajne každých šesť týždňov s dvojtýždňovým odstupom od menovopolitických zasadnutí Rady guvernérov ECB.

Frankfurtské hárky nie sú oficiálnym stanoviskom Národnej banky Slovenska. Prezentujú názory analytikov úseku menovej politiky a bankových obchodov (UMB).

Aktuálne vydanie

https://nbs.sk/dokument/ed5785f7-255d-41b4-ad17-f71bfbd5cbae/stiahnut?force=false

TS/redakcia PremiumNews

The post Frankfurtské hárky first appeared on Premium NEWS™.

Penta Real Estate pokračuje v rozvoji štvrte Bory a pripravuje nové projekty, ktoré rozšíria jej občiansku vybavenosť o pracovné príležitosti, zdravotnícke služby a obchodné prevádzky. Rezidenčný projekt Bory Bývanie sa v posledných rokoch stal základom novej mestskej štvrte medzi Lamačom a Devínskou Novou Vsou, pričom na už dokončené a rozostavané etapy nadväzujú ďalšie pripravované projekty bývania. S rastúcim počtom obyvateľov prirodzene rastie aj potreba dostupných služieb, pracovných príležitostí, zdravotnej starostlivosti, kvalitných verejných priestorov a dobrej dopravnej dostupnosti.

Štvrť Bory sa tak postupne transformuje z pôvodne rozvojovej lokality na jednu z najvýznamnejších nových mestských štvrtí v Bratislave. Popri bývaní tu už dnes funguje Nemocnica Bory, nákupno-zábavné centrum Bory Mall, materská škôlka, športová infraštruktúra a ďalšie služby, pričom pripravované projekty systematicky dopĺňajú funkcie nevyhnutné pre každodenné fungovanie modernej a dlhodobo udržateľnej mestskej štvrte.

„Štvrť Bory dnes nevnímame ako samostatný rezidenčný projekt, ale ako vznikajúcu mestskú štvrť, ktorá sa prirodzene rozvíja spolu s potrebami svojich obyvateľov aj návštevníkov. Bývanie bolo dôležitým impulzom pre rozvoj územia, no kvalitná mestská štvrť potrebuje aj pracovné príležitosti, zdravotnícke služby, obchodné prevádzky, verejné priestory a dopravnú infraštruktúru. Práve vyvážená kombinácia jednotlivých funkcií je predpokladom pre vznik dlhodobo fungujúceho mestského prostredia, ktoré žije počas celého dňa,“ hovorí Michal Rehák, Country Managing Director Penta Real Estate.

Jedným z pripravovaných projektov je administratívna budova Bory Office Space, ktorá rozšíri ponuku pracovných príležitostí priamo v území. Objekt s desiatimi nadzemnými podlažiami prinesie približne 7 800 m² kancelárskych priestorov doplnených o služby, gastronomickú prevádzku a ďalšiu občiansku vybavenosť v parteri. Budova vznikne v centrálnej časti štvrte Bory v blízkosti Nemocnice Bory a rezidenčných projektov. Jej cieľom je podporiť prirodzenú funkčnú rozmanitosť štvrte a doplniť bývanie, zdravotníctvo či obchodné prevádzky o ďalšiu dôležitú vrstvu mestského života.

„Pri rozhodovaní o umiestnení našej investície sme hľadali lokalitu, ktorá ponúka nielen kvalitnú dopravnú dostupnosť a rozvinutú občiansku vybavenosť, ale aj dlhodobý potenciál rastu a rozvoja moderného pracovného prostredia. Štvrť Bory dnes tieto predpoklady napĺňa. Ide o dynamicky sa rozvíjajúce územie, ktoré prirodzene prepája bývanie, služby, zdravotnú starostlivosť aj možnosti trávenia voľného času. Naším cieľom je vytvoriť kvalitné a atraktívne priestory pre klientov, ktorí hľadajú moderné a funkčné zázemie pre svojich zamestnancov. Významným benefitom lokality je, že budúci nájomcovia a ich tímy budú mať všetko potrebné v bezprostrednom okolí. To zvyšuje komfort každodenného fungovania, posilňuje atraktivitu pracovného prostredia a zároveň pomáha firmám získavať a dlhodobo si udržať talentovaných ľudí,“ hovorí Karel Kettner, zástupca Bory Office Space.

Ďalším pripravovaným projektom je polyfunkčný objekt, ktorý rozšíri ponuku zdravotníckych a servisných služieb v území. Šesťpodlažná budova bude kombinovať viacero funkcií, ktoré prirodzene dopĺňajú rastúcu mestskú štvrť. Súčasťou projektu bude zubná klinika, kancelárske priestory, krátkodobé ubytovanie, ako aj reštaurácia a ďalšie služby orientované na každodenné potreby návštevníkov a obyvateľov lokality.

Ponuku každodenných služieb zároveň doplní nové obchodné centrum, ktorého hlavným nájomcom bude jeden z najväčších európskych potravinových reťazcov. Projekt vznikne na pozemku s rozlohou viac ako 11 000 m² v blízkosti existujúcej obchodnej zóny štvrte Bory. Okrem potravinového reťazca prinesie ďalšie obchodné prevádzky a služby, ktoré rozšíria ponuku vybavenosti pre obyvateľov aj návštevníkov územia. Súčasťou návrhu bude nová zeleň, cyklistická infraštruktúra, verejné priestory a pešie prepojenia, ktoré podporia kvalitnejšie fungovanie tejto časti štvrte.

Všetky tri pripravované projekty nadväzujú na doterajší rezidenčný rozvoj štvrte Bory a predstavujú ďalší krok v jej premene na plnohodnotnú mestskú štvrť.  Kým jednotlivé etapy projektu Bory Bývanie prinášajú do územia nových obyvateľov a vytvárajú základ rastúcej komunity, nové kancelárske priestory, zdravotnícke zariadenia a obchodné prevádzky dopĺňajú infraštruktúru potrebnú pre každodenný život. Štvrť Bory tak postupne získava charakter prostredia, v ktorom sa prepája bývanie, práca, služby, zdravotná starostlivosť, voľnočasové aktivity a kvalitný verejný priestor.

Rozvoj štvrte Bory bude pokračovať aj v ďalších rokoch prostredníctvom nových rezidenčných etáp, projektov občianskej vybavenosti, verejných priestorov a dopravnej infraštruktúry. Penta Real Estate tak naďalej napĺňa víziu vytvárať plnohodnotnú mestskú štvrť, ktorá prepája bývanie, prácu, služby, zdravotnú starostlivosť a kvalitný verejný priestor do jedného prirodzene fungujúceho mestského prostredia.

TS/redakcia PremiumNews

The post Penta Real Estate pokračuje v rozvoji štvrte Bory a dopĺňa ju o nové pracovné príležitosti, zdravotnícke služby a obchody first appeared on Premium NEWS™.

Rovnaký scenár pri všetkých sektoroch: drobní akcionári sa z firiem vytratili

„Akokoľvek sú príbehy tradičných strojárskych či energetických kolosov, bánk alebo pivovarov odlišné, jeden scenár sa opakoval: rozdrobená akcionárska štruktúra z kupónovej privatizácie sa postupne skoncentrovala v rukách jedného majoritného vlastníka,“ uviedol k záverom analýzy Adam Austera, analytik Ozios, a doplnil: „Dnes sa široká verejnosť učí investovať do akcií, aby nenechala úspory pod matracom alebo na nevýhodných bankových účtoch. Pritom túto príležitosť ľudia dostali v masovom meradle už v deväťdesiatych rokoch a rozbehnutie investovania medzi bežnými ľuďmi bol jeden z cieľov kupónovej privatizácie. Dalo by sa povedať, že kupónová privatizácia prišla z tohto hľadiska príliš skoro.“

Hlavný akcionár Slovnaftu drobných akcionárov vytesnil za cenu, s ktorou časť z nich nesúhlasia

Slovenským zástupcom v prehľade je rafinéria Slovnaft. Štátny podnik sa na akciovú spoločnosť zmenil na jar 1992 v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie. Kontrolný balík neskôr získala spoločnosť Slovintegra z okruhu vtedajšieho manažmentu, po roku 2000 nastúpil strategický investor – maďarský MOL, ktorý svoj podiel postupne zvýšil na viac než 98 percent. Na jeseň 2019 MOL drobných akcionárov, ktorí akcie väčšinou získali práve v kupónovej privatizácii, vytesnil za 85 eur za akciu. Časť z nich s cenou nesúhlasila a spor sa dostal až pred Súdny dvor EÚ.

Slovenská cesta sa však od českej v jednom zásadne líšila. „Kým v Česku pokračovala druhá vlna kupónovej privatizácie, na Slovensku sa už nekonala. Vláda zvolila iné formy privatizácie, najmä priame predaje strategickým investorom,“ povedal Adam Austera. Slovnaft je tak učebnicovým príkladom toho, ako sa pôvodne rozdrobené akcionárske vlastníctvo nakoniec ocitlo v rukách jedného majoritného vlastníka.

Podobný príbeh ukazuje privatizácia ďalších podnikov ako Nová huť Ostrava, Prazdroj, ČEZ, Investičná a poštová banka a Škoda Plzeň. Priebeh ich privatizácie zmapovali analytici Ozios v rámci analýzy Kupónová privatizácia: ako zmizli drobní investori z kľúčových podnikov k 35 rokom od začatia kupónovej privatizácie v bývalom Československu.

TS/redakcia PremiumNews

The post Kupónová privatizácia po 35 rokoch: z kľúčových podnikov vymizli drobní akcionári  first appeared on Premium NEWS™.

Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje verejnosť na aktivity spoločnosti Vincitore group s. r. o., IČO: 55 805 906 v súvislosti s ktorými sú podľa dostupných informácií ponúkané služby kryptoaktív bez príslušného oprávnenia. S aktivitami spoločnosti je spojené najmä webové sídlo https://www.vincitore.group.

Na uvedenom webovom sídle sa spoločnosť prezentuje ako kryptozmenáreň a ponúka nákup a predaj kryptoaktív, a to aj prostredníctvom svojich ponúk na P2P platformách.

Vincitore group vo svojich obchodných podmienkach zároveň uvádza, že pôsobí na základe aktívneho a platného oprávnenia na činnosť v oblasti kryptoaktív.

Od 1. júla 2026 sa nariadenie MiCA uplatňuje naplno vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Služby kryptoaktív môžu poskytovať len licencované subjekty alebo finančné inštitúcie, ktoré túto činnosť notifikovali. Vincitore group nie je oprávnená poskytovať služby kryptoaktív na území Slovenskej republiky.

NBS odporúča verejnosti, aby si pred využitím akýchkoľvek služieb kryptoaktív dôsledne overila, s akým subjektom vstupuje do zmluvného vzťahu, aké sú podmienky služby a aké riziká sú s ňou spojené.

Čo toto upozornenie pre Vás znamená?

Využívaním služieb subjektov, ktoré nie sú oprávnené poskytovať služby kryptoaktív na území Slovenskej republiky, sa klienti vystavujú značnému riziku. NBS dlhodobo upozorňuje klientov finančného trhu, aby si preverili oprávnenie subjektu, prostredníctvom ktorého obchod uzatvárajú, v registri dostupnom na internetovej stránke NBS.

subjekty.nbs.sk

Aké môžu byť ďalšie kroky?

Dohľad nad finančným trhom je zo zákona neverejný. NBS preto nezverejňuje prípadné výsledky z vykonaného dohľadu. NBS vždy vykonáva potrebné kroky a poskytuje súčinnosť aj iným inštitúciám a úradom. Ak má spotrebiteľ podozrenie zo spáchania trestného činu, odporúča sa podať trestné oznámenie na príslušnom oddelení Policajného zboru alebo prokuratúre.

TS/redakcia PremiumNews

The post Upozornenie na činnosť spoločnosti Vincitore group s. r. o. v sektore kryptoaktív first appeared on Premium NEWS™.

Ceny nehnuteľností rástli aj  v druhom štvrťroku 2026, avšak pomalším tempom než v úvode roka. V porovnaní s prvým štvrťrokom boli o 1,2 % vyššie (graf 1), čo znamená nárast cenyo 36 EUR/m² na 3041 EUR/m². Najviac k tomu opäť prispel Bratislavský kraj, jeho príspevok však výrazne poklesol (graf 2). Naopak, posilnil sa vplyv Košíc a Trnavy. Opačne však pôsobil Prešovský kraj, ktorý po predošlom mimoriadne silnom prvom štvrťroku už priemerný rast cien brzdil. Medziročný rast cien na Slovensku sa tak spomalil na 9,5 %.

Graf 1: Vývoj priemernej ceny bývania (medziročná a medzištvrťročná zmena v %)

Graf 2: Dekompozícia zmeny ceny (EUR/m²)

Byty medzištvrťročne zdraželi v priemere o 1,6 % , čo zodpovedá nárastu priemernej ceny o 53 EUR/m² na 3430 EUR/m². Ceny neklesli v žiadnom segmente, najvýraznejšie rástli ceny najväčších, 5- a viacizbových bytov. Medziročný rast priemernej ceny všetkých bytov sa spomalil na 10,2 %.

Priemerná cena domov vzrástla v druhom štvrťroku o 2,1 %. Aktuálne dosahuje 2163 EUR/m², čo je o 45 EUR/m² viac ako na začiatku roku. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku sú ceny domov vyššie o 3,1 %.

Počet inzerátov medziročne vzrástol prvý krát od roku 2023, avšak len o 0,2 % (graf 4). V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ich bolo síce až o 13,5 % viac, tento rast je však ovplyvnený aj sezónnymi faktormi. Naďalej platí, že počet inzerátov už takmer tri roky osciluje okolo viac-menej rovnakých hodnôt. Podiel domov a bytov sa v tomto štvrťroku výraznejšie nemenil, avšak mierne sa znížil podiel novostavieb. Napriek tomu celkový cenový rast v druhom štvrťroku potiahli novostavby. Zdraželi o 2,9 %, zatiaľ čo ceny starších nehnuteľností vzrástli len o 0,7 %.

Graf 3: Vývoj priemernej ceny bytov a domov (úroveň v EUR/m², medziročná zmena v %)

Graf 4: Počet inzerátov (index 2021 = 100)

Z regionálneho pohľadu najväčšiu zmenu zaznamenal Prešovský kraj. Po mimoriadne silnom cenovom raste v prvom štvrťroku tam nehnuteľností zlacneli o vyše 4 % (graf 5). Ceny mierne klesli aj v Banskobystrickom kraji (-1,3 %). V samotných krajských mestách Prešov a Banská Bystrica pritom ceny aj naďalej rástli, priemer za príslušný kraj však stiahli nadol byty v okrese Poprad a vývoj v okresoch Zvolen s Breznom.

Naopak, najrýchlejšie ceny rástli v Košickom (+4,2 %), Nitrianskom (2,9 %) a Trnavskom kraji (2,4 %). V Košickom kraji za rast zodpovedá najmä mesto Košice, predovšetkým okres Košice IV. Podobný vývoj sledujeme v Nitrianskom kraji, v ktorom má hlavný vplyv zdražovanie bytov v Nitre. V Trnavskom kraji je situácia rôznorodejšia, na náraste cien v kraji sa v najväčšej miere podieľal okres Senica a ceny domov v okrese Galanta.

Vývoj v druhom štvrťroku zároveň potvrdzuje trend, ktorý sledujeme už približne rok: rast cien v krajských mestách sa odchyľuje od zvyšku krajiny (graf 6). Tento rozdiel je dobre vidieť pri rozdelení trhu na hlavné mesto, ostatné krajské mestá (a Poprad), menšie mestá a vidiek. Kým mediánové ceny v skupine krajských miest rastú najsilnejšie, na vidieku sa začína črtať klesajúci trend, čo sa počas uplynulého roka odzrkadľovalo aj na vývoji cien domov. V Bratislave ceny nehnuteľností pravdepodobne dosiahli strop a ďalej už rastú podobným tempom ako v menších mestách.

Graf 5: Vývoj priemernej ceny bývania v krajoch (úroveň v EUR/m², medziročná zmena v %)

Graf 6: Mediánový rast cien podľa typu lokality (medziročná zmena v %)

Vývoj cien bol v priebehu štvrťroka rozkolísaný. Najskôr v apríli mierne klesli, v nasledujúcich mesiacoch však pokles vykompenzovali (graf 7). Ceny bytov rástli počas celého štvrťroku, domom sa darilo až na jeho konci. Slabší štvrťrok má za sebou Bratislava, pred medzištvrťročným poklesom ju zachránil silný jún. V ňom sa tiež čiastočne zmiernil pokles cien v Prešovskom kraji. Prílev nových úverov na bývanie sa zatiaľ významnejšie nespomalil, a to aj napriek tomu, že úrokové sadzby sa mierne zdvihli (graf 8).

Graf 7:  Ceny nehnuteľností po mesiacoch (úroveň v EUR/m²)

Graf 8: Ceny nehnuteľností a úvery na bývanie (medziročná zmena v %, mil. EUR)

TS/redakcia PremiumNews

The post Rast cien bývania sa v polovici roka spomaľuje first appeared on Premium NEWS™.