https://nbs.sk/dokument/a3dd8311-7893-4b1f-ae9c-a4e57e1f9d54/stiahnut?force=false

TS/redakcia PremiumNews

The post Online podvody, umelá inteligencia a ochrana spotrebiteľov. Čo ukázal rok 2025 first appeared on Premium NEWS™.

Firmy uprednostňujú jednoduchšie dane pred novými úľavami

Prieskum Grant Thornton ukazuje, že podnikatelia považujú za najdôležitejšie práve daňové zmeny, ktoré im bránia v lepšom a dlhodobejšom plánovaní ich podnikania. Zjednodušenie daňového systému a zníženie administratívnej záťaže požaduje 44 % respondentov, stabilnejšie a predvídateľnejšie zdaňovanie firemných príjmov 39 %. Podpora pri rastúcich cenách energií je prioritou pre 38 % firiem, lepšie investičné stimuly vrátane podpory výskumu a vývoja pre 37 % a zabránenie ďalšiemu zvyšovaniu podnikateľských daní pre 34 %.

Výsledky naznačujú, že pre firmy nie je rozhodujúca iba samotná výška daní. Významné náklady im spôsobuje aj zložitosť legislatívy, časté zmeny pravidiel a povinnosti spojené s ich dodržiavaním. Komplikovaný daňový systém znamená dodatočné výdavky na administratívu, účtovníctvo a poradenstvo, ktoré by podniky inak mohli investovať do svojho rozvoja. 

Rozdielne priority vidno aj podľa veľkosti podniku. Kým menšie firmy zdôrazňujú náklady na energie a dane, veľké korporácie kladú najväčší dôraz na stabilitu daňového systému a investičné stimuly.

Podobné výzvy platia aj pre slovenskú ekonomiku, ktorá v posledných rokoch prešla viacerými vlnami zvyšovania daní a odvodov, ako aj zavedením nových daní a administratívnych povinností. Podľa Silvie Hallovej, managing partnerky a daňovej odborníčky poradenskej spoločnosti Grant Thornton, by sa hospodárska politika mala viac sústrediť na vytváranie podmienok podporujúcich investície a podnikanie.

„Slovensko dnes potrebuje najmä jednoduchší, stabilnejší a predvídateľnejší daňový systém,“ zdôrazňuje Silvia Hallová, ktorá dlhodobo upozorňuje na negatívne dôsledky nadmerného daňového zaťaženia a komplikovanej legislatívy. Podľa nej je dôležité, aby podnikatelia nemuseli venovať neúmerne veľa energie optimalizácii daní a administratívnym povinnostiam na úkor samotného podnikania.

Daňová politika vyháňa firmy do zahraničia

Jedným z najvážnejších zistení prieskumu je priamy vplyv hospodárskej politiky na rozhodovanie podnikov. Až 65 % britských firiem odkladá investičné rozhodnutia do momentu predstavenia pripravovaných opatrení v oblasti daní a administratívnych povinností.

V prípade, že britská vláda nezmierni daňové a nákladové tlaky, 39 % firiem plánuje zvýšiť ceny svojich výrobkov alebo služieb. Ďalších 35 % by odložilo alebo zrušilo investičné projekty, 32 % by zmrazilo prijímanie zamestnancov alebo obmedzilo pracovný čas a 28 % by pristúpilo k znižovaniu počtu pracovníkov. Až 30 % respondentov pripúšťa presun investícií alebo časti aktivít do zahraničia.

Takýto vývoj poukazuje aj na riziko pre menšie otvorené ekonomiky, akou je Slovensko. V súťaži o nové investície už nerozhodujú náklady na pracovnú silu, ale najmä celkové daňové zaťaženie, stabilita legislatívy a predvídateľnosť nákladov. Podniky, ktoré pôsobia na viacerých trhoch, môžu pri zhoršovaní podnikateľských podmienok uprednostniť investície v iných krajinách. V tomto roku Slovensko zažilo výrazne viac presunov firiem do okolitých krajín ako v minulosti.

Zjednodušenie pravidiel sa stáva prioritou celej Európy

Potrebu znižovania administratívnych nákladov si uvedomuje aj Európska únia. Európska komisia si stanovila cieľ znížiť do roku 2029 administratívnu záťaž podnikov najmenej o 25 % a v prípade malých a stredných podnikov o 35 %. Očakáva, že tieto opatrenia by mohli priniesť úspory v objeme 37,5 miliardy eur ročne. Súčasťou iniciatívy je aj návrh zjednodušenia daňových pravidiel z júna 2026, ktorý má obmedziť náklady na dodržiavanie daňových predpisov a uľahčiť cezhraničné podnikanie.

Pre Slovensko je pritom okrem zníženia administratívnej záťaže dôležitá aj cena práce. Podľa najnovšej analýzy OECD Taxing Wages 2026 dosahovalo celkové daňovo-odvodové zaťaženie práce pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou na Slovensku 42,7 % celkových nákladov práce, zatiaľ čo priemer OECD predstavoval 35,1 %. Vysoké zaťaženie zamestnávania tak zvyšuje náklady firiem a môže oslabovať ich schopnosť konkurovať na medzinárodných trhoch. „S nástupom AI technológií to môže byť ešte väčší problém, keďže firmy budú oveľa viac inklinovať k nahrádzaniu ľudskej práce AI technológiou. To  môže mať zásadný dopad nielen na zamestnanosť, ale aj na príjmy do štátneho rozpočtu,“ hovorí Silvia Hallová.

Daňová odborníčka takisto upozorňuje, že problémom slovenského daňového systému nie sú iba sadzby, ale aj jeho celkové nastavenie. „Súčasný systém „obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce.“ 

O prieskume

Prieskum britskej členskej firmy Grant Thornton uskutočnila spoločnosť Censuswide v období od 28. augusta do 8. septembra 2026 medzi 500 predstaviteľmi britských podnikov s najmenej 25 zamestnancami. Zahŕňal podnikateľov, finančných riaditeľov a manažérov zodpovedných za dane. Respondenti zastupovali menšie podniky, stredne veľké firmy aj veľké korporácie. Výsledky nájdete tu.

TS/redakcia PremiumNews

The post Firmy potrebujú jednoduchšie dane a stabilné pravidlá. Neistota brzdí investície, ukazuje prieskum Grant Thornton first appeared on Premium NEWS™.

Návrat ľudí do MHD: Rekord napriek popularite home office

Hmatateľným dôkazom, že investície do komfortu a modernizácie majú zmysel, je rast dôvery cestujúcich. Od januára do augusta 2026 zaznamenal DPB celkovo 203 990 481 nástupov, čo predstavuje viac ako 5 %-ný medziročný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. Obyvatelia hlavného mesta sa do verejnej dopravy vrátili napriek tomu, že sa po pandémii zásadne zmenili pracovné návyky a veľká časť zamestnancov pravidelne využíva prácu z domu (home office).

„Som rád, že sa nám darí zvyšovať atraktivitu MHD, čo dokazuje aj návrat cestujúcich po pandémii. Moja vďaka patrí všetkým kolegom v podniku – vodičom, mechanikom, dispečerom, ako aj ľuďom z odborných oddelení, ktorí tento obrovský kus práce zvládajú popri zabezpečovaní každodennej prevádzky a poskytovaní kvalitnej služby obyvateľom hlavného mesta,“ hovorí Martin Rybanský, predseda predstavenstva Dopravného podniku Bratislava.

„Rok 2026 je pre bratislavskú MHD špeciálnym rokom, aký sme tu ešte nezažili. Teší ma, že sa nám darí do nášho dopravného podniku smerovať obrovské investície, vďaka čomu sme sa mohli pustiť aj  do masívnej obnovy vozidlového parku aká tu doteraz ešte nebola. Do ulíc nasadzujeme desiatky nových vozidiel a cestujúci v hlavnom meste tak majú k dispozícii kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a aj atraktívnejšiu verejnú dopravu,“ hovorí primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo.

Významné investície, ktoré menia tvár bratislavskej MHD

Od roku 2019 zaznamenal DPB výrazný investičný skok – celkový objem finančných prostriedkov určených na modernizáciu, vozidlový park a skvalitnenie služieb pre cestujúcich dosiahol takmer 500 miliónov eur. Tento masívny investičný posun sa podarilo dosiahnuť vo veľkej miere vďaka mimoriadne úspešnému čerpaniu fondov Európskej únie. DPB dokázal od roku 2019 nanovo pripraviť, zazmluvniť a realizovať eurofondové projekty v celkovej hodnote viac ako 300 miliónov eur, čím sa DPB stal premiantom v čerpaní európskych zdrojov v rámci Slovenska.

Z každých 5 eur investovaných do obnovy mestskej hromadnej dopravy poskytla približne 3 eurá Európska únia a 2 eurá išli z rozpočtu mesta a podniku. Bratislava tak získala napríklad aj moderné dopravné prostriedky za zlomok ceny, ktorú by inak musela zaplatiť sama.

Zásobník projektov za viac ako 700 miliónov: Pripravení na ďalší rozvoj

Realizácia eurofondových projektov s celkovými nákladmi na úrovni viac ako 300 miliónov eur však nie je náhoda. DPB sa na tento krok systematicky pripravoval, pretože čerpanie takého obrovského balíka by nikdy nebolo možné bez špičkového interného tímu dopravných inžinierov, projektantov a projektových manažérov.

Kvalitu projektov ocenil aj priamo Brusel. Zástupcovia Európskej komisie pri osobnej kontrole v máji 2026 označili projekty Petržalskej električky a zmodernizovaného Depa Krasňany za ukážkový príklad zmysluplného využitia európskych zdrojov.

Dopravný podnik má v súčasnosti pripravené a schválené ďalšie projekty v celkovom objeme presahujúcom 700 miliónov eur a je pripravený tieto finančné prostriedky okamžite čerpať. Ich súčasťou je napríklad nákup 60 veľkokapacitných 49-metrových električiek s kapacitou 384 cestujúcich, ktoré by definitívne nahradili v našich uliciach staršie neklimatizované električky. Medzi pripravenými projektmi je aj významná investícia do infraštruktúry – modernizácia najväčšieho depa mestskej hromadnej dopravy na Slovensku, Depa Jurajov dvor.

Kam smerujú investície: Nie sú to len nové vozidlá

1. Nové a ekologickejšie vozidlá: obmena 75 % dennej výpravy

Najväčšia časť, predstavujúca 57 % investícií (viac ako 275 miliónov eur), smerovala do komplexnej obnovy vozidlového parku. Od roku 2019 sa podarilo nakúpiť a zaradiť do premávky 380 nových autobusov, električiek a trolejbusov. To znamená, že nové vozidlá dnes dokážu pokryť 75 % dennej výpravy.

Pri samotných vozidlách pokryli európske zdroje až 170 miliónov eur (62 %). Vďaka tomu dnes v uliciach mesta premávajú nové a moderné električky a trolejbusy, ku ktorým sa pridali inovatívne vodíkové autobusy. Flotila 123 nových kĺbových autobusov, ktoré v týchto dňoch prichádzajú do DPB, je vybavená najnovšími bezpečnostnými systémami a spĺňa najprísnejšiu emisnú normu Euro 6e, takže v produkcii emisií výrazne nezaostávajú ani za bezemisnými pohonmi. Navyše vďaka električkám a trolejbusom je už takmer polovica vozidlového parku bratislavskej MHD úplne bezemisná.

2. Moderná a bezpečná dopravná infraštruktúra

Kultúra cestovania sa začína už na zastávke, preto do rozvoja dopravnej infraštruktúry smerovala suma prevyšujúca 110 miliónov eur, čo tvorí 23 % investícií. Tieto prostriedky pokryli rozsiahlu modernizáciu koľajových a trolejbusových tratí, inštaláciu nových označníkov, obnovu zastávok, prístreškov a priecestí, ako aj výstavbu nových a modernizovaných meniarní. Moderný informačný systém dnes okrem iného zahŕňa 290 nových elektronických tabúľ informujúcich o reálnych časoch príchodov spojov. Vybudovalo sa 368 nových prístreškov na 335 zastávkach, pričom tieto počty neustále rastú.

3. Pracovné prostredie, ktoré šetrí peniaze Bratislavčanov

Oblasťou, o ktorej sa hovorí najmenej, no bez ktorej by MHD nemohla fungovať, je pracovné prostredie a vybavenie zamestnancov na prevádzkach, ktorí sa o vozidlá a plynulý chod mestskej dopravy každodenne starajú. Do skvalitnenia týchto podmienok sa preinvestovalo viac ako 100 miliónov eur. Vybudovali sa nové haly údržby v Krasňanoch a v Jurajovom dvore, pribudli  nové autoumyvárne, moderné zdviháky, montážne kanály či vynovené zázemie v depách. Rozsiahlou rekonštrukciou prešli aj sociálne zariadenia – nové šatne, sprchy, kuchynky a oddychové miestnosti pre vodičov, vodičky a mechanikov priamo v depách ako aj na konečných zastávkach po celej Bratislave.

Tieto investície navyše znižujú prevádzkové náklady. Skvelým príkladom je modernizácia Depa Krasňany. Z chátrajúceho areálu vybudoval podnik vďaka takmer 70-miliónovej eurofondovej investícii ekologické depo 21. storočia, ktoré disponuje aj vlastnou čističkou odpadových vôd a rozsiahlou zelenou strechou.

Úspory však DPB dosahuje aj inak. Napriek tomu, že mnohé činnosti začal podnik zabezpečovať vo vlastnej réžii namiesto drahých externých dodávateľov, celkový počet administratívnych zamestnancov klesol takmer o 20 %. Efektívne riadenie DPB od roku 2019 tak prinieslo úsporu vyše 60 miliónov eur. „Túto úsporu sa podniku podarilo dosiahnuť napriek tomu, že masívne investoval do svojich zamestnancov. Od roku 2019 stúpli platy vodičov o viac ako 60 % a ich priemerná mzda v podniku presiahla hranicu 2 200 eur. Efektívnejší manažment a zrušenie nevýhodných externých zmlúv tak vytvorili priamy priestor pre dôstojné odmeňovanie a stabilizáciu personálu v prvej línii,” vysvetľuje Martin Rybanský.

Spokojnosť s MHD na maximách: Európsky skokan v raste spokojnosti cestujúcich

O úspechu investícií hovoria nielen čísla o návštevnosti, ale aj samotní obyvatelia. Vďaka novým vozidlám a lepšej infraštruktúre sa celková spokojnosť Bratislavčanov s DPB vyšplhala na historické maximum 90,1 %. Nezávislý audit Európskej komisie navyše označil bratislavský dopravný podnik za európskeho skokana roka v raste spokojnosti cestujúcich s medziročným nárastom o 7 percentuálnych bodov.

„Našou dlhodobou ambíciou je mať v Bratislave najlepšiu MHD spomedzi stredne veľkých európskych miest bez metra. Do mestskej hromadnej dopravy sme spoločne s dopravným podnikom investovali obrovské množstvo úsilia aj financií a veľmi ma teší, že jej rastúcu kvalitu a komfort oceňujú aj Bratislavčania a Bratislavčanky,“ uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo.

„Od roku 2019 sa nám podarilo posunúť bratislavskú MHD na úroveň moderných európskych metropol. Takmer 500 preinvestovaných miliónov eur nie je len číslom vo výkazoch – ide o nové klimatizované vozidlá, tichšie trate, moderné zastávky či pracovné podmienky v depách, ktoré sú zárukou spoľahlivejšej a ekologickejšej dopravy,“ dodáva Martin Rybanský.

TS/redakcia PremiumNews

The post Bratislavská MHD má našliapnuté na nový rekord v počte cestujúcich. Investície za pol miliardy eur prinášajú výsledky first appeared on Premium NEWS™.

Bratislava, 13. októbra 2026 – eFaktúra má firmám priniesť nižšie náklady, rýchlejšie úhrady, menej chýb a sporov aj nové obchodné príležitosti. Slovensko je na jej zavedenie podľa Finančnej správy SR prakticky pripravené – legislatíva je pripravená a externé prostredie na 99 %. Do systému je už zapojených viac ako 22 000 subjektov a funguje viac ako 80 certifikovaných digitálnych poštárov.

Prezident Finančnej správy SR Jozef Kiss na konferencii eFaktúra v praxi od ITAPA uviedol, že Slovensko už má systém, ktorý dokáže eFaktúry vystaviť, odoslať, prijať aj zaúčtovať a zároveň poskytovať štátu štruktúrované dáta na analýzu. „Lepšie je byť pripravený ako prekvapený,“ zdôraznil. Pripomenul tiež, že elektronická fakturácia je súčasťou širšej digitalizácie podnikania v EÚ – zásadným termínom je 1. júl 2030, keď sa stane povinným štandardom pri cezhraničných transakciách medzi podnikmi v rámci EÚ.

J. Kiss poukázal aj na ekonomické prínosy elektronickej fakturácie. Ročné náklady na papierové faktúry na Slovensku dosahujú približne 30 mil. eur a až 60 % faktúr sa uhrádza po lehote splatnosti. Elektronizácia a automatizácia fakturačného procesu môžu znížiť administratívne náklady, obmedziť chyby a spory a prispieť k rýchlejším úhradám. Kompatibilita so štandardom využívaným miliónmi spoločností vo viac ako 40 krajinách zároveň môže firmám otvoriť nové obchodné príležitosti.

eFaktúra: viac než legislatívna povinnosť 

Skúsenosti severských krajín predstavil Friðbjörn Hólm Ólafsson zo spoločnosti Unimaze. Zdôraznil, že prínos elektronickej fakturácie presahuje splnenie legislatívnych požiadaviek – automatizácia spracovania môže ušetriť až 88 % času a zvýšiť efektivitu celého procesu od prijatia faktúry až po jej úhradu. Európska koncepcia ViDA, ktorá od roku 2030 prinesie nové pravidlá pre cezhraničnú elektronickú fakturáciu a digitálne oznamovanie údajov, tento vývoj ďalej podporí.

Martina Bíliková z Ministerstva financií SR predstavila tri hlavné ciele, pre ktoré štát pristupuje k zavedeniu elektronickej fakturácie: boj proti daňovým únikom, digitalizáciu daňovej agendy a harmonizáciu pravidiel v rámci EÚ. Štruktúrované údaje majú štátu priniesť lepší prehľad o transakciách, rýchlejšie analytické vyhodnocovanie a presnejšie cielenie kontrol. Prínosy však nezostanú len na strane verejných financií – rovnako ako predchádzajúci spíkri zdôraznila, že elektronická fakturácia má zároveň znižovať administratívnu záťaž a chybovosť a urýchľovať procesy v podnikoch.

O tom, ako sa európska koncepcia eFaktúry premieňa na konkrétne riešenie pre Slovensko, hovoril Stanislav Pavlovič z Finančnej správy SR. „Pätnásť rokov hodnotení Európskej komisie nám dalo zoznam bariér. Našou úlohou bolo navrhnúť prostredie, ktoré ich odstráni,“ uviedol. Rôznorodosť národných systémov vytvára nadnárodným firmám náklady približne 1,6 mld. eur ročne. Slovenský model stavia na jednotnom formáte, jednej sieti a vykazovaní údajov ako súčasti doručenia faktúry.

Úvodný blok zavŕšil Peter Steinhübl zo Slovensko.Digital a Miroslava Záthurecká zo spoločnosti Asseco Solutions pohľadom na štyri základné kroky eFaktúry – vystavenie, zaslanie, prijatie a zaúčtovanie. Výsledky prieskumu trhu ukázali, že 33 % zapojených firiem ešte len zisťuje, čo bude musieť urobiť, takmer polovica (48,5 %) už má pripravený účtovný alebo firemný systém, no prakticky otestované riešenie má len 9 %. Firmy sa podľa prieskumu obávajú viac toho, ako bude eFaktúra fungovať v každodennej praxi, než nákladov či legislatívy. M. Záthurecká upozornila aj na zásadný rozdiel medzi bežnou faktúrou v PDF a elektronickou faktúrou: „PDF v e-maile nie je eFaktúra. eFaktúra je dátový tok – XML, ktoré musí prejsť dlhou cestou bez prepisovania.“

Ťažisko programu tvorilo päť praktických masterclassov

Prvé tri masterclassy sa venovali vystaveniu a zaslaniu eFaktúry. Na konkrétnych príkladoch ukázali rozdielne dopady na živnostníkov, platcov a neplatcov DPH, malé či stredné firmy, samosprávu, verejnú správu a veľké spoločnosti. O svoje riešenia sa podelili odborníci Ivana Jandzíková (KROS), Branislav Šimo (SuperFaktúra), Ivan Bošela (Fitek) a Marek Mésároš (Asseco Solutions). Program doplnila prezentácia Veroniky Dely zo spoločnosti Atos E-faktúra v SAP bez stresu: od povinnosti k výhode.

Ďalšie dva masterclassy účastníkov presunuli na druhú stranu procesu – k prijatiu a zaúčtovaniu eFaktúry. Peter Jakubík (Flowis) a Marek Sedliak (SOFTIP) predstavili možnosti webového rozhrania aj integrácie priamo v ERP systémoch. Tomáš Píšek (26HOUSE) a Peter Vilem (Seyfor Slovensko) sa zamerali na automatizačné procesy a eFaktúru po 1. januári 2027.

Tematický blok eFaktúra: ďalšie kroky zhrnul hlavné náležitosti a kroky potrebné na zavedenie eFaktúry k 1. januáru 2027. Praktický rozmer podujatia podčiarkli otázky účastníkov, ktorí prostredníctvom platformy Slido adresovali spíkrom množstvo konkrétnych situácií týkajúcich sa zavádzania elektronickej fakturácie a jej využitia v každodennej praxi. Súčasťou programu boli aj individuálne konzultácie a networking s odborníkmi a dodávateľmi riešení zo softvérových domov.

eFaktúra v praxi sa uskutočnila 13. októbra 2026 v Bratislave.

Generálnym partnerom je Slovensko.Digital, hlavným partnerom Finančná správa SR.

TS/redakcia PremiumNews

The post eFaktúra zjednotí a urýchli podnikanie, pomôže aj štátu first appeared on Premium NEWS™.

Od 1.1.2026 môže správca dane z úradnej moci registrovať ekonomicky prepojené subjekty ako jednu DPH skupinu. Ide o nástroj v boji proti daňovým únikom so zámerom obmedziť schémy, ktorých cieľom je vyhnúť sa povinnej registrácii na DPH formálnym rozdelením podnikateľských aktivít medzi viacero subjektov. V praxi za posledné mesiace vidno viacero typických prípadov, kedy Finančná správca bežne pristupuje k tomuto kroku.

V téme Verner Hakoš, daňový odborník a manažér poradenskej spoločnosti Grant Thornton, vysvetľuje:

• kedy sa to môže stať
• aké kritériá sa posudzujú 
• aké riziká to prináša pre podnikateľov
• ako toto opatrenie „zapadá“ do akčného plánu boja proti daňovým únikom

Ako Finančná správa rozhoduje o registrácii skupiny z úradnej moci

Finančná správa v rámci tzv. Akčného plán boja proti daňovým únikom presadzuje v praxi opatrenia zamerané na zamedzenie obchádzania limitu pre povinnú registráciu na DPH, kam patrí aj skupinová registrácia DPH.

Ustanovenia § 4c zákona o DPH poskytuje správcovi dane právomoc registrovať z úradnej moci viacero formálne samostatných subjektov ako jednu skupinu, pokiaľ konajú v ekonomickej zhode a ich formálna samostatnosť sleduje najmä cieľ zneužívajúceho konania vo forme obchádzania povinnosti registrácie na účely DPH.

Tento krok môže mať významné dopady na časť podnikateľského prostredia. „Skupinová registrácia sa vie výrazne dotknúť subjektov, ktoré v minulosti hľadali spôsoby, ako sa vyhnúť registrácii na DPH. Často sa pritom pohybovali v sivej zóne, keď formálne dodržiavali zákon, no ich skutočným cieľom bolo vyhnúť sa povinnosti platiť DPH pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, a získať tak neoprávnenú výhodu v konkurenčnom boji. V praxi takýchto subjektov nebolo zanedbateľné množstvo,“ hovorí Verner Hakoš, manažér poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Typickým príkladom je situácia, keď podnikateľ dosahuje obrat blížiaci sa k hranici pre povinnú registráciu na DPH a následne si založí novú spoločnosť, prostredníctvom ktorej pokračuje v tej istej podnikateľskej činnosti. 

Finančná správa sa pri posudzovaní drží princípu „obsah má prednosť pred formou“ a indikátorov pre posudzovanie prepojenia subjektov (uvedených v § 4a zákona o DPH), a posudzuje 3 kritériá:

1. Finančné prepojenie

Finančne prepojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac je ovládaných tou istou ovládajúcou osobou.

2. Ekonomické prepojenie

Ekonomicky prepojené sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé, majú spoločný ekonomický cieľ alebo jedna osoba vykonáva činnosti v prospech iného člena skupiny.

3. Organizačné prepojenie

Organizačne prepojené sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna spoločná osoba.

„Je treba povedať, že správca dane nie je viazaný len týmito kritériami a rovnako ako v celej oblasti správy daní aj v tomto prípade v praxi uplatňuje zásadu, že skutočný ekonomický obsah transakcií a úkonov má prednosť pred ich formálnym označením. Správca dane preto posudzuje reálny charakter podnikateľských vzťahov, a nie iba ich právnu formu,“ hovorí Verner Hakoš.

Aby mohla Finančná správa konštatovať, že pri rozdeľovaní firiem išlo o zneužívajúce konanie, musia byť splnené dve základné podmienky:

1. Konaním dosiahol podnikateľ daňovú výhodu
2. Hlavným cieľom konania bolo dosiahnutie tejto daňovej výhody.

„Ak však Finančná správa v praxi nedokáže naplnenie oboch podmienok a konanie podnikateľa sleduje iné legitímne ekonomické ciele, nedá sa to považovať za zneužitie práva,“ vysvetľuje Verner Hakoš z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Tento princíp potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, napríklad v prípadoch C-255/02 Halifax, C-131/13 Italmoda, C-171/23 UP CAFFE d.o.o.. Súdny dvor EÚ opakovane zdôrazňuje, že systém registračného stropu má slúžiť na odľahčenie malých podnikateľov od administratívnej záťaže a zároveň na zníženie nákladov daňovej správy pri kontrolách subjektov s nízkym daňovým výnosom. Ak je však tento mechanizmus využívaný zneužívajúcim spôsobom, daňové orgány môžu takéto oslobodenie odmietnuť.

Typické príklady z praxe

Príklad 1: Kombinácia živnosti a sro: Finančná správa uplatňuje skupinovú registráciu pri častej situácii v praxi, keď je rovnaká podnikateľská činnosť rozdelená medzi živnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným, pričom tieto činnosti vykonáva tá istá osoba. V týchto prípadoch FS nemá problém dokázať, že jediným cieľom rozdelenia je neprekročiť hranicu obratu na registráciu DPH 50 000 eur za rok.

Príklad 2: Živnosť a sro s rôznymi konateľmi: Sofistikovanejšou schémou je, keď manžel rozdelí podnikanie medzi živnosť vedenú na seba a spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej je konateľkou jeho manželka. Ak tieto subjekty vykonávajú rovnakú alebo veľmi podobnú činnosť, konajú v ekonomickej zhode a rozdelenie podnikania nemá reálny ekonomický dôvod, bežne správca dane dospeje k záveru, že ide o zneužívajúce konanie. Aj v tomto prípade tak vzniká neoprávnená konkurenčná výhoda, keďže predaj tovarov alebo služieb nepodlieha DPH. 

Príklad 3: Rozdelenie na dve sro: Ďalším typickým príkladom z praxe je situácia, keď dve osoby spoločne podnikajú v jednej oblasti, napríklad v stavebných službách. Keď ich firma dosiahne obrat blížiaci sa hranici pre povinnú registráciu na DPH, formálne rozdelia činnosť medzi dve samostatné s.r.o.. Aj keď sú právne nezávislé, v praxi vykonávajú rovnakú činnosť pre rovnakých zákazníkov, využívajú rovnaké zdroje a koordinujú svoje podnikanie. V praxi sa bežne podnikateľ prevádzkuje viacero predajní, ktoré má formálne rozdelené medzi viacero spoločností s vlastným IČO a účtovníctvom. Avšak všetky prevádzky fungujú pod rovnakou značkou, majú spoločné riadenie a rovnakých vlastníkov.

Ak správca dane usúdi, že jediným cieľom bolo zostať s každou firmou pod obratom obrat 50-tisíc eur, ide o konanie smerujúce k získaniu neoprávnenej daňovej výhody a pristupuje k registrácii týchto subjektov ako jednej skupiny na účely DPH.

Ak takéto rozdelenie nemá iný ekonomický dôvod a jeho hlavným výsledkom je to, že jednotlivé subjekty nedosiahnu hranicu obratu pre povinnú registráciu na DPH, správca dane môže posudzovať tieto subjekty ako ekonomicky prepojené osoby konajúce v zhode.

Kedy nejde o zámerné konanie (a teda skupinová registrácia nie je namieste)

„Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že nie každé rozdelenie podnikania medzi viacero spoločností automaticky predstavuje zneužívajúce konanie. Ak by sa napríklad tieto osoby postupom času prirodzeným vývojom stali reálnymi konkurentmi, ktorí podnikajú nezávisle, majú vlastných zákazníkov, obchodnú stratégiu a nespolupracujú pri poskytovaní služieb, takéto rozdelenie by už malo legitímne ekonomické opodstatnenie,“ vysvetľuje Verner Hakoš. Takéto rozdelenie podnikania sa môže udiať aj kvôli riadeniu podnikateľského rizika alebo vstupu nového investora. 

Rovnako môže existovať aj situácia, keď si podnikatelia z dôvodu iného právneho alebo regulačného rámca musia založiť samostatné spoločnosti. „Napríklad ide typicky o oddelenie rôznych typov činností alebo dôvodom sú licenčné požiadavky alebo zodpovednostné riziká. V takom prípade by samotná existencia viacerých spoločností automaticky nezakladala dôvod na registráciu skupiny z úradnej moci, pokiaľ rozdelenie sleduje legitímny ekonomický cieľ a nie primárne získanie daňovej výhody,“ dodáva Verner Hakoš zo spoločnosti Grant Thornton.

Čo to znamená pre podnikateľov v praxi

„V praxi už dnes vidíme, že pri rozdeľovaní podnikania medzi viacero subjektov je treba myslieť na budúce preukazovanie reálnych ekonomických dôvodov tohto rozhodnutia. Samotná existencia viacerých spoločností alebo podnikateľských foriem nie je problémom, pokiaľ je rozdelenie činností opodstatnené napríklad obchodnou stratégiou, riadením podnikateľského rizika alebo prirodzeným vývojom podnikania.

Na druhej strane, ak je hlavným cieľom takéhoto rozdelenia dosiahnutie daňovej výhody v podobe vyhnutia sa registrácii na DPH, môže správca dane pristúpiť k registrácii skupiny z úradnej moci. V takom prípade budú dotknuté subjekty posudzované ako jeden platiteľ DPH, pričom zároveň ponesú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za daňové povinnosti skupiny,“ hovorí Verner Hakoš.

„V podnikateľskej praxi sa musia firmy pripraviť na to, že sa bude čoraz viac posudzovať štruktúra ich podnikania nielen z právneho, ale aj z daňového a ekonomického hľadiska. Ak budú všetky kroky v podnikaní posudzovať preventívne z týchto hľadísk, predídu tak sporom so správcom dane alebo problémom s dodatočnými daňovými povinnosťami,“ dodáva.

Postup registrácie skupiny z úradnej moci

1. Ak správca dane zistí dôvody na registráciu skupiny z úradnej moci, Daňový úrad Banská Bystrica vyzve predpokladaných členov skupiny, aby si do 8 dní určili spoločného zástupcu na účely registračného konania. 
2. Ak tak neurobia, zástupcu určí samotný daňový úrad a túto skutočnosť oznámi všetkým dotknutým subjektom. Zákonodarca dopredu myslel na možné prieťahy a proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.
3. Po určení zástupcu vyzve daňový úrad zástupcu skupiny, aby sa vyjadril k dôvodom registrácie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.
4. Ak nedôjde k vyvráteniu dôvodov na registráciu alebo ak zástupca na výzvu nereaguje, daňový úrad rozhodne o registrácii skupiny z úradnej moci a pridelí jej identifikačné číslo pre DPH. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 8 dní, pričom odvolanie má odkladný účinok. 

„Dôkazné bremeno je prvotne na správcovi dane, keďže musí z úradnej moci identifikovať predpokladaných členov a uviesť dôvody, prečo tak urobil. Následne dôkazné bremeno prechádza na daňové subjekty, keďže musia vyvrátiť tvrdenia správcu dane, prečo ich identifikoval ako členov skupiny,“ hovorí Verner Hakoš, manažér poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Skupina sa stáva platiteľom DPH dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, pričom zanikajú identifikačné čísla pre DPH jednotlivých členov skupiny ak ich mali.  Celý proces býva pomerne rýchly – v praxi môže byť ukončený približne do jedného mesiaca.

Registráciu rieši DÚ Banská Bystrica 

Tak ako pri štandardných DPH skupinách, aj v tomto prípade platí, že všetci členovia skupiny zodpovedajú za daňové záväzky skupiny spoločne a nerozdielne.

Pri registrácii skupiny z úradnej moci bude vecne príslušný Daňový úrad Banská Bystrica, čo je súčasťou snahy zákonodarcu rovnomernejšie rozložiť administratívnu záťaž medzi jednotlivé daňové úrady. Približne tretina všetkých podnikateľských subjektov totiž patrí do miestnej príslušnosti Daňového úradu Bratislava.

Po ukončení registračného procesu sa miestna príslušnosť presunie na daňový úrad podľa sídla zástupcu skupiny.

Oznamovacie povinnosti a sankcie

Zástupca skupiny má zároveň povinnosť bezodkladne oznamovať zmeny týkajúce sa skupiny, napríklad:

• pristúpenie nového člena do skupiny,

• zánik člena skupiny,
• situáciu, keď člen prestane spĺňať podmienky členstva (napr. pri predaji spoločnosti).

V prípade porušenia tejto oznamovacej povinnosti môže správca dane uložiť pokutu až do výšky 10 000 eur.

TS/redakcia PremiumNews

The post Finančná správa môže viacero firiem automaticky zaregistrovať do spoločnej DPH skupiny. Kto sa tomu chce vyhnúť, musí splniť viacero podmienok first appeared on Premium NEWS™.

Financovanie zahŕňa 15 miliónov dolárov kapitálu v nedávno uzavretom investičnom kole Series A vedenom Oxford Science Enterprises, 12 miliónov dolárov prostredníctvom konvertibilných SAFE nástrojov a grantové financovanie do výšky 20 miliónov dolárov z verejných zdrojov Európskej únie a Slovenskej republiky.

Nová technológia mRNA založená na živých bunkách 

Cieľom technológie, ktorú vyvíja Sensible, je prekonať nedostatky súčasného syntetického spôsobu výroby mRNA a umožniť vývoj bezpečných, efektívnych a cenovo dostupných liekov na rakovinu, autoimunitné ochorenia či dedičné nevyliečiteľné ochorenia.

mRNA, ktorá je vyrobená súčasnou syntetickou metódou, nemá dostatočnú kvalitu potrebnú na niektoré aplikácie, pričom jej výroba vyžaduje drahé suroviny, ktorých dodávateľské reťazce sú krehké a často nespoľahlivé. Sensible ako prvá firma na svete používa na výrobu mRNA živé bunky, pričom kombinuje metódy umelej inteligencie, molekulárnej biológie a precíznej fermentácie. Dnes sa väčšina moderných liekov produkuje práve v živých bunkách a Sensible tento prirodzený spôsob výroby prináša aj do oblasti výroby mRNA, aby umožnil vývoj nových liekov. Technológia, ktorú vyvinulo Sensible vyrába prirodzene modifikovanú mRNA, ktorá je svojím zložením omnoho bližšia mRNA molekulám nachádzajúcim sa v ľudskom tele. Takýmto prirodzeným spôsobom vyrobená mRNA, ktorá na rozdiel od syntetickej mRNA neobsahuje namerateľné  hodnoty problematických nečistôt, ako napríklad dvojzávitnicovej RNA (dsRNA), môže výrazne znížiť nežiaducu imunitnú odpoveď organizmu a umožniť tak úspešný vývoj nových liekov, aby pomohli pacientom po celom svete.

Špičkové globálne biotechnologické firmy otestovali mRNA vyrobenú v bunkách Sensible a ukázali, že mRNA vyrobená v bunkách  vedie k produkcii čistejšej mRNA, so zníženou nežiaducou imunitnou odpoveďou a vyššou účinnosťou v imunitných bunkách v porovnaní so syntetickou mRNA.

Integrácia unikátneho dizajnu a bunkovej výroby mRNA má tiež potenciál znížiť komplexitu a obmedzenia nespoľahlivých dodávateľských reťazcov pre suroviny potrebné na výrobu mRNA syntetickým spôsobom. Cena syntetickej mRNA v kvalite a množstve potrebnej pre lieky na rakovinu či dedičné ochorenia je taká vysoká, že môže významne obmedziť prístup mRNA liekov k pacientom, ktorí ich potrebujú. Využitím výroby mRNA v živých bunkách sa tak Sensible snaží znížiť závislosť od špecializovaných surovín, čo umožní škálovateľnejšiu produkciu a rozšírenie mRNA do terapeutických aplikácií vyžadujúcich vyššie alebo opakované dávkovanie.

Biotechnologický priemysel má potenciál patriť medzi piliere slovenskej ekonomiky

Financovanie spoločnosť využije na ďalší rozvoj svojej biologickej a výpočtovej platformy rozšírenie kapacít v oblasti dizajnu mRNA liekov na rakovinu či nevyliečiteľné dedičné ochorenia pomocou umelej inteligencie a automatizovaného vysokokapacitného skríningu, ako aj začatie biologickej výroby na Slovensku v budúcnosti. 

„V Sensible sa nesústredíme na vakcíny, pretože najväčší potenciál mRNA technológie je v jej využití na vývoj novej generácie účinných a bezpečných liekov na rakovinu či dedičné ochorenia.  Avšak celý svet sa doteraz spoliehal na technológiu syntetickej výroby vyvinutú pred viac ako 40 rokmi. V Sensible volíme zásadne odlišný prístup – vyvíjame technológiu založenú na využití živých buniek na výrobu mRNA prirodzenejšej pre ľudské telo, ktorá má potenciál nielen priniesť lieky na širokú škálu ochorení, na ktoré doteraz neexistovali lieky. mRNA by mohla byť jediná technológia, ktorá umožní ich vývoj,” vysvetľuje Miroslav Gašpárek, CEO a spoluzakladateľ Sensible. “Sme hrdí, že do nášho tímu, ktorý zahŕňa viac ako 50 ľudí medzi Slovenskom, Veľkou Britániou a Spojenými štátmi, sa pridali nielen skúsení manažéri zo Spojených štátov či Švajčiarska, ale najmä mladí a šikovní Slováci, ktorí sa aj vďaka tejto vízii vracajú naspäť na Slovensko. Práve na Slovensku sa nachádza väčšina nášho tímu, viac ako 30 ľudí: máme tu sofistikovaný výskum a vývoj, ale chceme aby na Slovensku bola aj naša výrobná základňa. Chceme postupne a s rozvahou posúvať našu technológiu dopredu a v spolupráci s vedúcimi farmaceutickými firmami a regulačnými úradmi vyvíjať bezpečné, efektívne a cenovo dostupné lieky pre celý svet. Čaká nás ešte dlhá cesta, ale mojím cieľom je vybudovať prvú biotechnologickú firmu svetového významu zo Slovenska. Som presvedčený, že biotechnologický priemysel by sa mohol stať jedným z pilierov slovenskej ekonomiky a jeho rozvoj je kľúčový pre zdravie, bezpečnosť a prosperitu našej krajiny.”

Od prvých investorov po medzinárodné investičné kolo

Toto investičné kolo predstavuje najväčšiu a najvýznamnejšiu investíciu do biotechnologického startupu v slovenskej histórii. Investícia bola vedená britským investičným fondom Oxford Science Enterprises, ktorý sa špecializuje výlučne na investície do technologických a biotechnologických startupov spojených s oxfordskou univerzitou a má pod svojou správou viac ako 1,5 miliardy dolárov. Oxford Science Enterprises sa rozhodol do Sensible Biotechnologies investovať po hĺbkovom vyhodnotení technických dát, biznisového potenciálu a rozhovoroch o technológii, ktorú Sensible vyvíja s mnohými globálnymi lídrami z oblasti biotechnológií a biznisu. Do investičného kola Series A sa zapojili špičkoví európski a americkí investori OTB Ventures a In-Q-Tel spolu s existujúcimi investormi Recode Ventures, Isomer Capital, Y Combinator, Backed VC, Kaya VC, Civilization Ventures a BlueYard Capital. Medzi investorov patrí aj family office Prof. Christopha Hubera, spoluzakladateľa multimiliardovej spoločnosti BioNTech, Dr. Tim Garnett, bývalý globálny medicínsky riaditeľ spoločnosti Eli Lilly, najväčšej farmaceutickej firmy na svete, či ďalší vedeckí a biznisoví lídri zo sveta biotechnológií. Sensible od jej začiatkov podporovali aj investori zo strednej Európy, najmä Kaya VC a ZAKA VC, ktorá ako jediný stredoeurópsky fond cielene buduje svoje portfólio v oblasti life sciences. 

“Budúcnosť mRNA siaha ďaleko za hranice vakcín: zahŕňa bunkové terapie, či personalizovanú imunoterapiu na rôzne druhy rakoviny. Veľká časť tohto potenciálu je však obmedzená limitmi dnešného syntetického dizajnu a výroby mRNA. Spoločnosť Sensible prebudovala tento proces od základných princípov. Jej platforma založená na živých bunkách spája dizajn, optimalizáciu a výrobu do jedného uzavretého cyklu, vďaka čomu produkuje čistejšiu mRNA s nízkou imunogenicitou v priemyselnom meradle. To je dôvod, prečo sme do Sensible investovali už niekoľkokrát počas posledných rokov,“ povedal Dr. Vishal Gulati, FMedSci, FRSB, lekár a Managing Partner biotechnologického investičného fondu Recode Ventures, pôsobiaceho v Silicon Valley a v Londýne, ktorý má viac ako 30 rokov profesionálnych skúseností v oblasti biotechnologického investovania a je členom Správnej rady Sensible Biotechnologies.

Pri rozvoji svojej technológie Sensible ako jediná slovenská spoločnosť uzavrela spolupráce s globálnymi biotechnologickými partnermi vrátane Ginkgo Bioworks (NYSE:DNA) či Sartorius Stedim Biotech (EPA:DIM) alebo NVIDIA (NASDAQ:NVDA).

Slovenská a medzinárodná podpora

Vďaka svojmu strategickému významu pre európsku bezpečnosť, odolnosť a ekonomiku Sensible získalo aj značnú grantovú podporu. Financovanie vo výške 20 miliónov dolárov zahŕňa dve formy verejnej podpory výskumu a vývoja Sensible na Slovensku. Jednou je prvá tranža projektu v rámci európskej iniciatívy IPCEI Med4Cure, zameranej na výskum a inovácie v zdravotníctve, kde Sensible v nezávislom, celoeurópskom hodnotení od Európskej komisie získala zo všetkých zdravotníckych projektov zo Slovenska vôbec najväčšiu finančnú podporu, až do výšky 53 miliónov dolárov. Druhou je podpora výskumného projektu na Slovensku zameraného na vývoj priemyselného procesu pre mRNA technológie v eukaryotických bunkách. Okrem toho Sensible získalo grantovú podporu od nemeckej Federálnej agentúry pre pokročilé inovácie (SPRIN-D) a iných medzinárodných inštitúcií.

„Sensible je presne tým typom inovácie postavenej na vede, ktorá môže pomôcť formovať budúcnosť medicíny. Jej práca na vývoji mRNA technológií novej generácie ukazuje silu biotechnologických inovácií, ktoré vznikajú na Slovensku a v celej Európe. Práve takúto podporu Európa potrebuje. Je to investícia nielen do vedeckého pokroku, ale aj do našej schopnosti stáť na čele ďalšej generácie inovácií v biotechnológiách a zdravotníctve,“ uvádza Kamil Šaško, minister zdravotníctva Slovenskej republiky.

Slovenskí zakladatelia s medzinárodnými skúsenosťami

Za Sensible stoja Miroslav Gašpárek, MEng, ACGI a Marián Kupčulák, DPhil ktorí svoje odborné skúsenosti získali na popredných svetových univerzitách a výskumných pracoviskách. Gašpárek vyštudoval bioinžinierstvo na Imperial College London, výskumne pôsobil na Imperial College, Caltechu a Stanforde a dokončuje doktorandské štúdium v matematickom a počítačovom modelovaní biologických systémov na Oxfordskej univerzite. Kupčulák získal doktorát z biochémie na Oxfordskej univerzite, bakalársky titul na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, a má viac ako deväť rokov laboratórnych skúseností vrátane ďalšieho pôsobenia na University of Gothenburg, Vienna BioCenter a Slovenskej akadémii vied.

Viac informácií o Sensible Biotechnologies nájdete na www.sensible.bio.

TS/redakcia PremiumNews

The post Úspech slovenskej biotechnológie: Sensible Biotechnologies získala 47 miliónov dolárov na rozvoj technológie pre novú generáciu mRNA liekov  first appeared on Premium NEWS™.

Hlavnou tmou bolo zhodnotenie výsledkov nedávnej konferencie s názvom „Budovanie inovačného ekosystému Slovenskej republiky prostredníctvom spolupráce so štátom Izrael“. Obaja predstavitelia sa zhodli, že toto podujatie, ktoré obe inštitúcie zorganizovali, úspešne odkrylo základy pre hlbšiu profesionálnu spoluprácu medzi vedúcimi osobnosťami priemyslu, univerzitami a podnikateľmi z oboch krajín. Na základe týchto pozitívnych výsledkov Peter Mihók a Jacob Zvi Yanovsky zadefinovali ďalšie kroky smerujúce k pokračovaniu už naštartovanej spolupráce a k hlbšiemu prepojeniu oboch inovačných prostredí.

Predstavitelia oboch strán zároveň prerokovali prípravu nadchádzajúcej pracovnej cesty slovenskej delegácie do Tel Avivu. Táto misia sa uskutoční v rámci prestížnych podujatí AI Week a Cyber Week, ktoré sa budú konať v novembri 2026. Cesta slovenskej podnikateľskej a akademickej delegácie tak prinesie reálne príležitosti na prepájanie inovačných projektov a priamu výmenu know-how v technologickom centre Izraela.

TS/redakcia PremiumNews

The post Slovenská obchodná a priemyselná komora a Veľvyslanectvo štátu Izrael na Slovensku zintenzívňujú spoluprácu v oblasti inovácií a moderných technológií first appeared on Premium NEWS™.

Cieľom Memoranda je prehĺbiť vzájomnú výmenu informácií a dát medzi centrálnou bankou a podnikateľskou sférou. NBS v rámci pripravovanej novej stratégie vytvorí pravidelný informačný pool, do ktorého budú zapojené obchodné komory, podnikateľské združenia a ďalšie relevantné asociácie. Zároveň bude centrálna banka systematicky získavať aktuálne údaje z trhu, aby mohla presnejšie vyhodnocovať ekonomickú situáciu na Slovensku.

„Ak má byť Slovensko úspešné aj v období veľkých ekonomických zmien, potrebuje presnejšie dáta, lepší prehľad o situácii v jednotlivých odvetviach a intenzívnejší dialóg medzi inštitúciami a podnikateľským prostredím. Preto pracujeme na vytvorení platformy pravidelnej spolupráce s asociáciami, obchodnými komorami a podnikateľskými združeniami. Jej cieľom bude pomáhať lepšie vyhodnocovať ekonomický vývoj, včas identifikovať riziká a poskytovať informácie, ktoré podporia pripravenosť krajiny do budúcnosti.“,“ uviedol viceguvernér NBS Dušan Keketi.

Predseda SOPK Peter Mihók ocenil, že Memorandum nadväzuje na doterajšiu spoluprácu a zdôraznil jej význam v súčasnom neistom prostredí: „Spolupráca nadväzuje na už rozbehnuté spoločné aktivity medzi NBS a SOPK, najmä na našich výročných akciách zameraných na hodnotenie podnikateľského prostredia. Som veľmi rád, že v tejto neistej dobe – z hľadiska vývoja svetovej ekonomiky, Európskej únie aj otázok okolo eura – nám to umožní poskytovať včasné informácie našim členom a zapájať sa spolu s NBS aj do aktivít v jednotlivých regiónoch Slovenska. Od tejto dohody očakávame konkrétne výsledky v podobe lepšej informovanosti slovenskej verejnosti.“

Memorandum vytvára rámec na pravidelnú komunikáciu, spoločné aktivity napríklad vo forme seminárov, webinárov či workshopov a výmenu odborných poznatkov s cieľom podporiť stabilitu a odolnosť slovenského podnikateľského prostredia.

TS/redakcia PremiumNews

The post Národná banka Slovenska a Slovenská obchodná a priemyselná komora podpísali Memorandum o spolupráci first appeared on Premium NEWS™.

Niektoré domácnosti sa k úveru nedostanú ešte skôr, ako podajú žiadosť v banke. Od jej vyplnenia ich odradia obavy zo zamietnutia. Úver pritom potrebujú na kúpu bývania alebo zvládnutie nečakaných výdavkov.

Nejde pritom o ojedinelé prípady. Takých domácností je dokonca viac než tých, ktorým banka úver skutočne zamietne alebo zníži požadovanú sumu.

Bežné bankové štatistiky a úverové registre takéto prípady nezachytia. Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností (HFCS) však umožňuje sledovať aj domácnosti, ktoré o úver ani nepožiadali, nedostali ho alebo dostali, ale nie v plnej žiadanej výške. Všetky tieto skupiny označujeme ako domácnosti s úverovým obmedzením.

Pre Národnú banku Slovenska je to dôležitá súčasť obrazu o finančnej situácii domácností aj fungovaní úverového trhu. Bez informácií o domácnostiach s úverovým obmedzením by sme len ťažšie dokázali posúdiť, komu a prečo zostáva financovanie nedostupné.

Posledné dostupné údaje pochádzajú z roku 2023. Ukazujú, že na Slovensku bola úverovo obmedzená zhruba každá dvadsiata domácnosť. O tom, či je to veľa alebo málo, napovie porovnanie s ostatnými krajinami eurozóny.

Slovensko je blízko priemeru eurozóny

Rozdiely medzi porovnávanými krajinami sú výrazné. Dostať sa k úveru je najťažšie v Lotyšsku a Grécku, vysoký podiel úverovo obmedzených domácností je aj v Maďarsku, zvyšku Pobaltia a niektorých krajinách južnej Európy (graf 1).

Na Slovensku je úverovo obmedzených 5,3 % domácností, čo znamená, že sme na tom o niečo lepšie, ako je priemer eurozóny. V Česku je tento podiel len mierne nižší, v Slovinsku a Rakúsku je rozdiel už výraznejší.

Graf 1:  Podiel úverovo obmedzených domácností, HFCS vlna 2023 (% domácností)

Pribudli domácnosti, ktoré pre obavy o úver nežiadajú

Na Slovensku podiel úverovo obmedzených domácností dlhodobo klesal. Pokles sa zastavil v období zvyšovania úrokových sadzieb a sprísnenia podmienok pre hypotéky, čo zhoršilo dostupnosť bývania. Medzi rokmi 2014 a 2021 sa podiel domácností s úverovým obmedzením  znížil na zhruba polovicu, no v zisťovaní o dva roky neskôr už opäť mierne vzrástol.

K nárastu pritom neprispelo častejšie zamietanie žiadostí. Podiel domácností, ktorým banka úver zamietla alebo ponúkla nižšiu sumu, mierne klesol. Pribudlo však domácností, ktoré pre obavy zo zamietnutia o úver ani nepožiadali. Tých je na Slovensku viac než domácností, ktorým banka úver skutočne zamietla alebo znížila požadovaný objem (graf 2).

Graf 2:  Komponenty úverových obmedzení na Slovensku, 2014 – 2023 (% domácností)

Obavy zo zamietnutia majú často reálny základ

Domácnosti s úverovým obmedzením nájdeme častejšie v niekoľkých skupinách, kde ich podiel výrazne prevyšuje celoslovenský priemer. Ide najmä o domácnosti s najnižším majetkom, mladé domácnosti a domácnosti, v ktorých hlavná, tzv. referenčná osoba, nepracuje alebo má len základné vzdelanie. V týchto skupinách spravidla prevažujú domácnosti, ktoré pre obavy zo zamietnutia o úver ani nepožiadali.

Najvýraznejšie sú rozdiely podľa ekonomickej aktivity. Úverovo obmedzených je viac ako 17 % nepracujúcich domácností, čo je vyše trojnásobok celoslovenského priemeru. Mnohé z nich o úver pre nízke alebo žiadne dokladovateľné príjmy ani nežiadajú, čo je často prípad aj domácností so základným vzdelaním.

Graf 3:  Úverovo obmedzené domácnosti podľa skupín, Slovensko 2023 (% domácností v danej skupine)

Domácnosti odradené obavou zo zamietnutia sa v niektorých štatistikách podobajú na domácnosti, ktoré úver nedostali alebo dostali nie v plnej požadovanej výške. Ich charakteristiky, napríklad základné vzdelanie, tak naznačujú, že mnohé by mali nižšiu šancu získať úver, aj keby oň požiadali (graf 3).

Úverovo obmedzené domácnosti sú často aj finančne zraniteľnejšie

Úverové obmedzenia sa týkajú pomerne malej skupiny domácností, preto nejde o významný problém pre celý finančný systém. Pre konkrétnych ľudí však môžu mať výrazné dôsledky.

Na druhej strane, ak domácnosť nespĺňa podmienky na získanie hypotéky, poskytnutie úveru by pre ňu aj tak nemuselo byť tým správnym riešením. Dlhodobé splácanie by mohlo jej finančné problémy ešte prehĺbiť. Lepšou možnosťou by mohol byť rozvoj dostupného nájomného alebo sociálneho bývania.

Domácnosti, ktoré nespĺňajú podmienky ani na získanie spotrebného úveru, by sa zasa mali vyhnúť drahším alebo neregulovaným formám financovania. Súkromný neformálny úver má pritom až 15 % úverovo obmedzených domácností (graf 4). Tie sa zároveň môžu menej často spoľahnúť na pomoc rodiny alebo priateľov. O to dôležitejšie je, aby poznali riziká rôznych foriem financovania.

Graf 4: Úverové obmedzenia a neformálne zadlženie (% domácností v danej skupine)

Prístup k úveru nie je jediným meradlom

Mnohé domácnosti, ktoré o úver pre obavy zo zamietnutia nepožiadajú, majú nízky majetok, malú finančnú rezervu alebo chýbajúci pravidelný príjem. NBS potrebuje poznať aj ich situáciu, aby dokázala posúdiť, komu a prečo zostáva financovanie nedostupné.

Cieľom pritom nemôže byť úver pre každého. Úver, ktorého splátky by rozpočet domácnosti neuniesol, by jej finančné problémy mohol ešte prehĺbiť. Dostupnosť úveru preto nemožno posudzovať oddelene od schopnosti bezpečne ho splácať. O to viac treba vyzdvihnúť význam finančného vzdelávania, ktorý môže pomôcť práve týmto domácnostiam vyhnúť sa ešte výraznejším finančným ťažkostiam.

TS/redakcia PremiumNews

The post Mnohé domácnosti o úver pre obavy zo zamietnutia ani nežiadajú first appeared on Premium NEWS™.

Bratislava, 2. október 2026

Relácie Ekonomika 24 a Týždeň v ekonomike pokračujú na STVR 24 v pravidelnom vysielaní a prinášajú vecný, zrozumiteľný pohľad na slovenské aj svetové hospodárstvo. O ich prípravu sa stará redakčný tím, ktorý prepája aktuálne spravodajstvo s odbornou diskusiou a vysvetľovaním súvislostí.

Ekonomika 24 a Týždeň v ekonomike patria medzi prvé špecializované relácie televízneho okruhu 24. Od jeho začiatkov budujú priestor pre ekonomickú diskusiu, v ktorom sa aktuálne udalosti stretávajú s odbornými argumentmi a rôznymi pohľadmi. Práve na prepájaní faktov s ich praktickými dôsledkami stojí ekonomické vysielanie STVR 24. Divákom pomáha orientovať sa v témach cien, miezd, verejných financií, energetiky či vývoja podnikateľského prostredia. Priestor dostávajú odborné argumenty, analýzy a rôzne pohľady na rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú život na Slovensku.

Ekonomikou 24 sprevádzajú divákov moderátori Slávka Dvořáková a Ivan Tománek. V rozhovoroch s odborníkmi z ekonomiky, financií a biznisu sa venujú aktuálnym udalostiam aj otázkam. 

Týždeň v ekonomike nadväzuje na každodenné dianie súhrnom najpodstatnejších udalostí uplynulých dní. S názormi ekonómov, analytikov a odborníkov ponúka odstup od jednotlivých správ a zasadzuje ich do širšieho obrazu slovenského a svetového hospodárstva.

Obe relácie zostávajú pravidelnou súčasťou vysielania STVR 24. Ich spoločným cieľom je prinášať fundované informácie v podobe, ktorej divák rozumie a dokáže ju prepojiť s vlastným životom.

Ekonomiku 24 môžu diváci sledovať naživo od pondelka do štvrtka o 16.30 h. Piatkový čas o 16.30 h patrí relácii Týždeň v ekonomike. Odvysielané vydania sú dostupné aj v televíznom archíve STVR.

TS/redakcia PremiumNews

The post Relácia Ekonomika 24 oslovuje vyše štvrť milióna divákov mesačne. STVR 24 naďalej vysvetľuje ekonomiku v súvislostiach first appeared on Premium NEWS™.