Narodila sa v rodine stolára Františka Bohdala a jeho manželky Márie, rodenej Brunnerovej. Jeho matka pracovala ako slúžka a venovala sa ochotníckemu divadlu. V roku 1954 bol jej otec odsúdený na 15 rokov väzenia za napomáhanie a navádzanie na velezradu, keď pomohol bývalému ministrovi Ladislavovi Karlovi Feierabendovi emigrovať. Vo Valdiciach strávil 7 rokov a v roku 2016 dostal od ministerstva obrany in memoriam osvedčenie o účasti na protikomunistickom odboji.
Po základnej škole v pražskom okrese Žižkov absolvovala dievčenské gymnázium a po maturite v roku 1949 začala tri roky pôsobiť ako učiteľka na základnej škole v Ostrave. Od detstva ju priťahovalo divadlo; Vplyv mala práca jeho matky v ochotníckom divadelnom súbore, jej prihláška na baletnú školu a tiež filmový komparz. Ako šesťročná debutovala v nemom filme Pižla a Žižla na cesty (1937); Ďalšie detské úlohy boli vo filmoch Zlatý muž (1939) a Madla spieva Európe (1940).
Prihlásila sa na Divadelnú fakultu VŠMU (DAMU), ale bola prijatá až na tretí pokus. Štúdium na krátky čas prerušila z rodinných dôvodov a po návrate na DAMU riadne ukončila štúdium (v roku 1957) a skončila s úlohou v maturitnom predstavení Josefina. Svoju divadelnú kariéru začala po boku Jana Wericha v Divadle ABC a neskôr v Mestských divadlách v Prahe. Práve kvôli Janovi Werichovi bola Jiřina Bohdalová kontaktovaná Štátnou bezpečnosťou, ale Bohdalová odmietla odovzdať informácie o Werichovi. Napriek tomu Štátna bezpečnosť držala Bohdalovú ako agentku od konca 1950-tych rokov a až v roku 2004 súd zistil, že bola neoprávnene vedená v spisoch ŠtB.
V rokoch 1967 až 2004 bola členkou Divadla na Vinohradoch. V auguste 1968 jej mladšia sestra Jaroslava Henzelová emigrovala s rodinou do Rakúska a potom do Švédska. V roku 1970 bola Jiřina Bohdalová svedkom na svadbe spisovateľa Pavla Kohouta a scenáristky Jeleny Mašínovej. Z týchto dôvodov dostala v polovici 1970. rokov menej rolí vo filmoch. Od roku 2005 je členkou divadla Na Jezerce, kde hrá v inscenáciách Lásky pani Kattyovej (po poslednom predstavení), Pani plukovníčka a Skúška šiat. Okrem divadelných úloh často spolupracuje s Českou televíziou; napr. spolu s Vladimírom Dvořákom v rokoch 1956–1999 účinkovala v zábavných programoch a scénach, napr. Televarieté. Známe sú aj jej televízne relácie o varení.
Je výraznou rozprávačkou detských rozprávok a rozprávok pred spaním. Tak rozprávala Rozprávky ovčej babičky (1966); Chrobáky (1967); Rozprávky z machu a paprade (1968); Reedy (1977); Šikovná líška krstnej mamy (1982); Malá čarodejnica (1984) a Škriatok Racochejl (1997). Do konca roka 2012 bolo možné počuť jej hlas v celkovo 148 epizódach rôznych príbehov pred spaním.
Medzi jej najznámejšie filmy patrí Ucho (od roku 1969, zákaz premietania do roku 1989), Lady on the Rails, hudobný film (1966); Nemôžete zasiahnuť ženu kvetom (1967); Biela pani (1965); Worldlings (1969); Hviezda zvaná palina (1964); Nesmrteľná teta (1993) a Fany (1995). Objavila sa tiež v mnohých televíznych seriáloch, ako napríklad F. L. Age (1971), Chalupáři (1975), Cirkus Humberto (1988), Priateľky z domu smútku (1993), Policajné humoresky (2000), Pojišťovna štěstí (2004 – 2008) a naposledy v televíznom kriminálnom komediálnom seriáli Zdeňka Zelenku Ó, tie vraždy! kde hrala hlavnú postavu Dr. Květy Kalendovej. V rokoch 1999 až 2005 bola partnerkou v pivovare Svijany.
3. júna 2020 reprezentovala hereckú komunitu na poslednej rozlúčke so speváčkou Evou Pilarovou v Bazilike Panny Márie na pražskom Strahove. V auguste 2021 získala výročnú cenu ACFK na 47. letnej filmovej škole.
V roku 2022 skončila v nemocnici Na Homolce so zlomeným stavcom. V roku 2023 zrušila divadelnú sezónu na odporúčanie lekárov kvôli zlému zdravotnému stavu.
3. októbra 2023 na základe odporúčania lekárov ukončila svoju divadelnú kariéru.
Redakcia Premiumnews sa pripája ku gratulantom.
Autor: Martin Petráš
