Nevina podľa politikov, proces podľa súdu: Kováčik medzi právom a propagandou
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v kauze Dušana Kováčika sa v priebehu niekoľkých hodín stalo viac politickým než právnym príbehom. Kým premiér Robert Fico hovorí o „atómovej bombe“ a nevinnom človeku, opozícia upozorňuje na základný fakt, ktorý sa v politickom hluku stráca: Najvyšší súd nikoho neoslobodil. Iba rozhodol, že proces sa má začať odznova.
Igor Matovič tvrdí, že verejnosť je úmyselne zavádzaná. Podľa neho vládni predstavitelia oslavujú verdikt, ktorý v skutočnosti nehovorí nič o vine ani nevine bývalého špeciálneho prokurátora. Súd podľa neho nekonštatoval, že sa skutky nestali, ani že ich Dušan Kováčik nespáchal. Zrušil rozsudky z rokov 2021 a 2022 a vrátil vec na nové konanie. Bodka za prípadom nepadla.
Práve tento rozdiel medzi právnym významom rozhodnutia a jeho politickou interpretáciou je dnes kľúčový. V právnom štáte má zrušenie rozsudku presný význam: procesné pochybenia, ktoré si vyžadujú nové rozhodovanie. V politickom marketingu sa však z tohto kroku stáva dôkaz „očistenia“ a potvrdenie naratívu o údajne zneužívanej justícii v minulých rokoch.
Matovič ide ešte ďalej a hovorí o „perverznosti“ celej situácie. Pripomína, že tá istá vládna moc, ktorá dnes oslavuje rozhodnutie Najvyššieho súdu, podľa neho systematicky oslabuje schopnosť justície konať. Zmeny v trestnom práve, prijímané rýchlo a často formou prílepkov, majú podľa opozície výrazne sťažiť dokazovanie v závažných kauzách – najmä obmedzením použiteľnosti výpovedí kajúcnikov a spolupracujúcich obvinených.
Práve tento rozpor vyvoláva otázniky. Ak súdy v budúcnosti nebudú môcť pracovať s dôkazmi, ktoré boli doteraz považované za legitímne, nové procesy sa síce môžu začať, no ich výsledok bude čoraz neistejší. Kritici hovoria o legislatívnej sebaobrane moci, vláda o náprave krívd a posilňovaní právneho štátu.
Premiér Fico vníma verdikt ako historický zlom a dôkaz, že Slovensko sa vracia k spravodlivosti. Opozícia v ňom vidí skôr varovanie, že právo sa opäť stáva nástrojom politického boja. Medzi týmito dvoma výkladmi však stojí suchý, no podstatný fakt: o vine či nevine Dušana Kováčika zatiaľ nebolo definitívne rozhodnuté.
Kým súdy hovoria jazykom paragrafov, politici hovoria jazykom emócií. A práve tam vzniká problém. Ak sa z procesného rozhodnutia robí morálny rozsudok, verejnosť prestáva rozlišovať medzi právom a politikou. Výsledkom nie je posilnenie dôvery v spravodlivosť, ale jej ďalšie oslabovanie.
Prípad Dušana Kováčika sa teda nekončí. Začína sa znova. Otázne je len to, či v prostredí, ktoré sa mení rýchlejšie než samotné procesy, bude mať pravda rovnakú šancu ako politický výklad.
redakcia PremiumNews
