Bratislava, 23. október 2026 – Slovenské školy začínajú meniť spôsob, akým sa deti učia. Namiesto pasívneho prijímania informácií dostávajú väčší priestor na spoluprácu, objavovanie a riešenie problémov. Vyplýva to z prvých zistení Štátnej školskej inšpekcie, ktorá hodnotila zavádzanie kurikulárnej reformy na 22 základných školách. Vzdelávacia organizácia Erudo považuje tieto výsledky za povzbudivý signál. Upozorňuje však, že dlhodobý úspech reformy bude závisieť predovšetkým od toho, či školy dokážu nové prístupy systematicky rozvíjať a udržať.
Štátna školská inšpekcia sledovala školy, ktoré sa medzi prvými zapojili do vzdelávania podľa nového kurikula. Jej zistenia naznačujú, že reforma sa postupne premieta aj do samotného vyučovania. Na sledovaných školách sa objavujú aktívnejšie, činnostné a bádateľsky orientované formy učenia. Deti častejšie pracujú v tímoch, učia sa spolupracovať, premýšľajú o vlastnom pokroku a chyby využívajú ako príležitosť na zlepšenie.
Podľa Erudo ide o dôležitý posun v chápaní toho, čo má škola deťom prinášať. Vzdelávanie totiž nemá byť založené iba na osvojovaní vedomostí, ale aj na schopnosti porozumieť im, prepájať ich a využívať v každodennom živote.
„Prvé zistenia školskej inšpekcie ukazujú, že zmena, o ktorej sa v slovenskom školstve roky diskutuje, sa začína prejavovať aj v triedach. Je pozitívne, že deti dostávajú viac priestoru na premýšľanie, spoluprácu a vlastné objavovanie. Práve takéto skúsenosti im pomáhajú rozvíjať schopnosti, ktoré budú potrebovať aj mimo školy. Zároveň však musíme myslieť na to, že nové metódy samy osebe ešte nezaručujú kvalitnejšie vzdelávanie. Rozhodujúce je, ako premyslene a dlhodobo sa využívajú,“ hovorí Marek Mansell, riaditeľ organizácie Erudo a odborník na vzdelávanie.
Zmena nemôže stáť na nadšených jednotlivcoch
Skúsenosti Erudo zo spolupráce so školami ukazujú, že zavádzanie nových vyučovacích prístupov nie je iba otázkou metodík či absolvovaných školení. Vyžaduje si aj zmeny v tom, ako školy plánujú vyučovanie, spolupracujú a vyhodnocujú vlastnú prácu.
Učiteľky a učitelia potrebujú priestor na spoločnú prípravu, zdieľanie skúseností a priebežnú reflexiu. Dôležitú úlohu zohráva aj vedenie školy, ktoré dokáže vytvárať podmienky na skúšanie nových postupov a ich postupné začleňovanie do bežného vyučovania.
„Ak sa zmena opiera iba o jednu nadšenú učiteľku alebo jedného učiteľa, môže sa stať, že s ich odchodom zo školy sa skončí aj nová forma vyučovania. Ak však na zmene spolupracuje celý pedagogický tím, má oveľa väčšiu šancu pretrvať. Preto by sme sa pri hodnotení reformy nemali pýtať iba na to, koľko škôl zaviedlo nové metódy, ale aj na to, či majú vytvorené podmienky na ich dlhodobé využívanie,“ vysvetľuje Eva Gáliková, metodička z organizácie Erudo.
Takýto prístup zdôrazňuje aj odborná príručka Škola v premene: cesta k zmene cez projektové vyučovanie, ktorú Erudo pripravilo na základe skúseností zo spolupráce so školami. Predstavuje model postupného zavádzania zmien, od vytvorenia spoločnej vízie a prípravy pedagogického tímu až po vyhodnocovanie výsledkov a dlhodobé ukotvenie nových postupov. Organizácia príručku bezplatne distribuuje do škôl po celom Slovensku.
Nestačí, aby boli deti aktívnejšie. Dôležité je, čo sa naozaj naučia
Jedným z prístupov, ktoré podporujú ciele kurikulárnej reformy, je projektové vyučovanie. Deti pri ňom riešia otázky a problémy z reálneho života, prepájajú poznatky z viacerých predmetov, spolupracujú a vytvárajú vlastné riešenia.
Erudo však upozorňuje, že nie každá skupinová aktivita či tvorivá úloha automaticky predstavuje kvalitné projektové vyučovanie. Podstatné je, aby deti počas celého procesu aktívne premýšľali, skúmali, dostávali spätnú väzbu a dokázali vysvetliť, čo sa naučili.
Význam takéhoto prístupu naznačujú aj výsledky pilotného overovania Erudo. V sledovaných triedach vzrástlo hodnotenie schopnosti žiačok a žiakov prepájať učivo s reálnymi situáciami z 3,38 na 4,38 bodu. Učiteľky a učitelia zároveň zaznamenali pozitívny posun v samostatnosti, vytrvalosti a schopnosti detí zvládať náročnejšie úlohy.
Výsledky vychádzajú z menšieho pilotného merania bez kontrolnej skupiny a z hodnotení učiteliek a učiteľov. Nemožno ich preto zovšeobecňovať na všetky školy ani považovať za jednoznačný dôkaz účinku projektového vyučovania. Prinášajú však užitočné poznatky o tom, ktoré oblasti učenia sa oplatí ďalej sledovať.
Ďalším krokom musí byť podpora škôl a vyhodnocovanie dopadu
Prvé zistenia školskej inšpekcie sú podľa Erudo dôležitým východiskom pre ďalšie pokračovanie reformy. Pozitívne výsledky na prvých 22 školách však ešte neznamenajú, že rovnaký priebeh možno automaticky očakávať vo všetkých školách na Slovensku.
Pri rozširovaní reformy bude preto potrebné zohľadňovať rozdielne podmienky škôl, pokračovať v metodickej podpore učiteliek a učiteľov a systematicky sledovať, ako sa zmeny prejavujú na učení detí.
„Úspech reformy sa nebude merať tým, či sa v triedach objaví viac skupinových aktivít alebo projektov. Podstatné bude, či deti lepšie rozumejú tomu, čo sa učia, dokážu svoje vedomosti využívať a postupne získavajú väčšiu samostatnosť. Prvé výsledky nám dávajú dôvod na optimizmus. Teraz je dôležité vytvoriť podmienky, aby sa pozitívne zmeny rozvíjali aj v ďalších školách,“ uzatvára Marek Mansell, riaditeľ organizácie Erudo.
TS/redakcia PremiumNews
