Druhá septembrová sobota každoročne patrila Svetovému dňu prvej pomoci, ktorý upozorňuje na význam schopnosti správne zareagovať v kritickej chvíli. Denne sa veľké množstvo ľudí ocitne v priamom ohrození života. Až 90 percentám z nich dokážu pomôcť práve bežní ľudia bez zdravotníckeho vzdelania, ak vedia správne poskytnúť prvú pomoc. Upozorňuje na to Miroslav Nagy, hlavný inštruktor edukačno-tréningového centra AGEL Merea, ktoré školí prvú pomoc nielen zdravotníckych pracovníkov, študentov medicíny, ale aj laickú verejnosť.
Podľa Nagya v mnohých prípadoch zachraňuje životy už samotné odhodlanie niečo urobiť. „Je dôležité si uvedomiť, že ste v tom momente súčasťou takzvanej reťaze záchrany, teda máte povinnosť udržať človeka pri živote, kým príde odborná pomoc. Z vlastnej skúsenosti viem, že väčšina Slovákov má aspoň snahu prvú pomoc v prípade potreby poskytnúť. Aj nedokonalá prvá pomoc je totiž lepšia ako žiadna,“ hovorí Miroslav Nagy, hlavný inštruktor AGEL Merea, a.s.
Ak sa niekto stane svedkom udalosti, pri ktorej je potrebné poskytnúť prvú pomoc, odborníci odporúčajú v prvom rade nepanikáriť a snažiť sa zachovať chladnú hlavu. V takýchto chvíľach pomôže riadiť sa zdravým sedliackym rozumom a spoľahnúť sa možno aj na skúseného operátora tiesňovej linky. „Tým, že svedok nehody zavolá na tiesňovú linku, spojí sa s operátorom, ktorý ho vie počas hovoru usmerniť, čo presne má v danej chvíli robiť,“ vysvetľuje Miroslav Nagy.
Základ neodkladnej prvej pomoci tvorí takzvaná reťaz prežitia, včasné rozpoznanie vážneho stavu a privolanie pomoci, čo najskoršie začatie resuscitácie, prípadné použitie automatického externého defibrilátora (AED) a napokon odovzdanie pacienta do rúk profesionálnej záchrannej služby. Pri bezvedomí a nedýchaní je kľúčové okamžite začať s KPR v pomere 30 stlačení hrudníka a 2 vdychy, frekvenciou 100 až 120 stlačení za minútu pokračovať až do príchodu záchranárov alebo do vystriedania inou osobou. Ak je človek pri vedomí a dýcha, no je zranený alebo v šoku, dôležité je zabrániť podchladeniu, upokojiť ho a sledovať jeho stav až do príchodu pomoci.
Povolanie záchranára pritom patrí medzi psychicky aj fyzicky najnáročnejšie profesie. Zdravotnícki záchranári musia dokázať v priebehu niekoľkých sekúnd správne vyhodnotiť stav pacienta a zvoliť ďalší postup, pričom často pracujú v extrémnom strese, pod tlakom času a v prostredí, ktoré sami nemôžu ovplyvniť – na uliciach, pri dopravných nehodách či v domácnostiach. Súčasťou ich práce je aj opakované vystavenie sa ťažkým osudom a utrpeniu, s čím sa musia naučiť psychicky vyrovnávať bez toho, aby to ovplyvnilo kvalitu ich rozhodovania. Práve preto je súčasťou ich prípravy nielen zvládnutie odborných postupov, ale aj pravidelný nácvik krízovej komunikácie a psychickej odolnosti.
Napriek tomu si Miroslav Nagy svoje povolanie nevie predstaviť inak než ako poslanie, ku ktorému sa rád vracia. „Je to jedna z najnáročnejších profesií, aké poznám, fyzicky aj psychicky. No zároveň je to krásna práca, pretože človeku dáva zmysel pomáhať tam, kde to má v danej chvíli najväčšiu hodnotu,“ uzatvára svoj pohľad na povolanie záchranára Miroslav Nagy.
TS/redakcia PremiumNews
