Bratislava (8.10.2025) Pľúcna fibróza je vážne ochorenie pľúc, ktoré prináša nielen dýchavičnosť a únavu, ale aj obavy, neistotu a často aj ticho. Mnohí pacienti sa boja hovoriť o svojich ťažkostiach, odkladajú návštevu lekára a diagnóza tak prichádza neskoro. A práve tu je kľúčom spolupráca – pacient, lekár aj rodina musia kráčať jednou cestou.
Pľúcna fibróza je ochorenie, pri ktorom sa v pľúcach postupne tvoria malé jazvičky. Tie pribúdajú a menia zdravé, jemné pľúcne tkanivo na tuhšie, posiate jazvami. Pľúca sa potom nedokážu naplno roztiahnuť a pacient začína pociťovať ťažkosti s dýchaním – najskôr pri väčšej záťaži, neskôr aj pri bežných činnostiach.
„Príčiny vzniku pľúcnej fibrózy môžu byť rôzne. V niektorých prípadoch ju nepoznáme – vtedy hovoríme o idiopatickej pľúcnej fibróze. Inokedy je spojená s inými ochoreniami, napríklad s reumatickými, alebo s dlhodobým vystavovaním škodlivinám. Rizikom sú napríklad organické prachy, ktoré vdýchavajú chovatelia vtáctva či ľudia pracujúci so senom alebo kompostom. Niekedy môžu byť spúšťačom aj niektoré lieky,“ hovorí MUDr. Bohumil Matula, Ambulancia pneumológie a ftizeológie v špecializovanej nemocnici sv. Svorada, Zobor.
Proces poškodenia pľúc býva podľa jeho slov najčastejšie pomalý a nenápadný. Opakované mikropoškodenia sa hoja jazvami a postupne zhoršujú funkciu pľúc. Pacient sa tak zadýchava čoraz viac – najskôr pri väčšej námahe, neskôr aj pri minimálnej.
„Obvykle to nebýva náhly, ťažký úder. Ale niekedy to tak môže byť. Napríklad pri niektorých alergických ochoreniach, keď je človek vystavený veľkému náporu škodliviny (napr. organickému prachu), môže to u neho vyvolať akútny zápal, ktorý môže vyzerať ako pneumónia s následným poškodením tkaniva. Ak sa včas nezasiahne, zápal sa zahojí jazvami a to už je nezvratné. Spravidla sa však tieto ochorenia rozvíjajú pomaly a častejší priebeh je taký, že škodlivina prichádza často nebadane, nie v akútnej alebo dramatickej podobe. Neustále vdychovanie škodliviny, spôsobuje mikropoškodenia jemného pľúcneho tkaniva, ktoré sa hoja jazvičkami. A keď je to opakovane a dlhodobo, tak sa rozsah jazvovitého poškodenia stále zväčšuje a dostavujú sa príznaky v podobe nedostatočného dychu pri námahe. Najprv pri veľkej a neskôr aj pri menšej námahe,“ hovorí MUDr. Matula.
Strach z diagnózy je prirodzený – no nesmie zostať nevypovedaný
Okrem samotného ochorenia sa pacienti často stretávajú s ďalším problémom – so strachom. Ten ich niekedy vedie k tomu, že odkladajú návštevu lekára alebo zamlčujú svoje príznaky.
Andrea Hinková, Senior PR Manager
redakcia PremiumNews
