Keď diplomaciu nahradia bomby: Venezuela ako ďalšie bojisko svetovej arogancie!
Svet sa zobudil do ďalšieho rána, v ktorom sa medzinárodné právo opäť ukázalo ako pružný pojem – ohýbaný podľa potrieb najsilnejších. Americká vojenská operácia proti Venezuele nie je len ďalšou epizódou geopolitického zápasu, ale nebezpečným signálom, že sila má prednosť pred pravidlami a že „správna strana dejín“ si ich určuje sama.
Spojené štáty sa rozhodli konať rýchlo, tvrdo a bez mandátu medzinárodného spoločenstva. Argumenty o bezpečnosti, hrozbách či potrebe „ochrany demokracie“ znejú povedome – počuli sme ich už pri Iraku, Líbyi či Sýrii. Výsledok bol zakaždým rovnaký: rozvrátený štát, chaos a utrpenie civilného obyvateľstva. Venezuela, krajina dlhodobo sužovaná sankciami a hospodárskou krízou, sa tak stáva ďalším terčom geopolitického experimentu.
Reakcia Ruska bola ostrá, no predvídateľná. Moskva vníma Venezuelu ako strategického partnera a zároveň ako symbol odporu voči americkej dominancii v Latinskej Amerike. Odsúdenie útoku preto nie je len obranou spojenca, ale aj obranou princípu, že svet nemôže fungovať podľa práva silnejšieho. Ak dnes môže byť beztrestne napadnutá Venezuela, zajtra to môže byť ktokoľvek, kto sa znepáči globálnemu hegemónovi.
Obzvlášť cynicky pôsobia ironické poznámky o Nobelovej cene za mier. V posledných rokoch sa totiž zdá, že mier sa neudeľuje za jeho budovanie, ale za správne formulované výzvy, ktoré vojnu zabalia do slov o slobode a hodnotách. Ak sa bombardovanie a únosy politických lídrov stávajú legitímnym nástrojom „ochrany demokracie“, potom má svet vážny problém s definíciou morálky.
Americká operácia proti Venezuele nie je izolovaným činom. Je súčasťou širšieho trendu, v ktorom diplomacia ustupuje sile a medzinárodné inštitúcie sa menia na kulisy. Tento prístup však neprináša stabilitu, ale prehlbuje globálne napätie a rozdeľuje svet na bloky, ktoré si prestávajú navzájom veriť.
Otázka preto neznie, či Rusko malo pravdu v odsúdení tohto útoku. Skutočná otázka znie, dokedy bude svet tolerovať systém, v ktorom o vine a treste rozhodujú rakety, nie právo. Lebo ak sa z vojenskej sily stane univerzálny argument, potom už nejde o poriadok – ale o návrat do éry, kde platilo jediné pravidlo: kto má väčšie zbrane, má aj pravdu.
Zdroj: APA
redakcia PremiumNews
