Pes, kôň, mačka, ale pokojne aj koza či sova. Terapia za pomoci zvierat môže mať oveľa viac podôb, než si väčšina ľudí predstavuje. Dôkazom je aj vznikajúce Canis Centrum vo Zvolene – Sekier, kde k štvornohým „terapeutom“ pribudne aj koza. Canisterapia nemusí byť jedinou formou pomoci, ktorú dokážu zvieratá človeku priniesť. V pripravovanom Canis Centre vo Zvolene – Sekier chcú preto postupne vytvoriť priestor aj pre širšiu animoterapiu. Popri psoch tu dostávajú priestor aj menej tradiční zvierací pomocníci. Jedným z nich je približne 45-kilogramová koza Megi s výnimočným príbehom. Narodila sa na farme, kde chovajú kozy na mäso,
krátko po narodení ju museli oživovať a jej matka ju následne odmietla. Dnes je vycvičená, socializovaná a jej prítomnosť využívajú pri práci s ľuďmi.
Canisterapeutické združenie Slovensko sa pri svojej činnosti dlhodobo venuje práci so psami. V pripravovanom Canis Centre vo Zvolene – Sekier však chce ukázať, že pozitívny kontakt človeka so zvieraťom môže mať oveľa viac podôb.
Canisterapia využíva asistenciu psa, hipoterapia je spojená s koňmi a pri širšom pojme animoterapia môžu byť do vhodne nastavených aktivít zapojené aj ďalšie druhy zvierat.
„Nie je podstatné priniesť k človeku akékoľvek zviera a nazvať to terapiou. Zviera musí byť vhodné, pripravené, socializované a celý kontakt musí mať svoj cieľ a pravidlá. Zároveň musíme rešpektovať aj jeho pohodu. Ak sú tieto podmienky splnené, možnosti práce so zvieratami sú oveľa širšie, než si ľudia bežne predstavujú. Ľudia si pri terapii so zvieratami najčastejšie predstavia psa alebo koňa. My však chceme ukázať, že pri správnom vedení, socializácii a rešpektovaní potrieb zvieraťa sa dá pracovať aj s ďalšími druhmi. Naším cieľom je postupne vytvárať priestor pre širšiu animoterapiu. Máme kozičku Megi a do budúcnosti počítame napríklad aj so sovami,“ približuje predseda Miroslav Suja z Canisterapeutického združenia Slovensko.
Podľa neho je však dôležité rozlišovať medzi jednotlivými pojmami. Canisterapia je viazaná na prácu so psom, zatiaľ čo animoterapia predstavuje širší koncept práce so zvieratami.
„Ak pracujeme s kozou, nemôžeme hovoriť o canisterapii. Naším cieľom preto nie je zostať iba pri psoch. Chceme vytvoriť miesto, kde budeme vedieť zmysluplne zapájať rôzne vhodné a pripravené zvieratá. Do budúcnosti počítame napríklad aj so sovami, ktorým sa venuje jedna z našich terapeutiek,“ dopĺňa Suja.
Práve koza je dnes jedným z najnetradičnejších zvierat, ktoré združenie do svojich aktivít zapája. Za jej dnešnou prácou s ľuďmi sa však skrýva príbeh, ktorý sa mohol skončiť úplne inak.
NARODILA SA NA FARME NA MÄSO. AKO MLÁĎA BOJOVALA O ŽIVOT
Kozička Megi sa narodila na farme, kde sa kozy chovajú na mäso. Už krátko po narodení prestala javiť známky života a chovatelia ju museli oživovať. Podarilo sa im ju zachrániť, no prišiel ďalší problém , vlastná matka ju odmietla. Od 3. marca 2025 sa o ňu preto stará Branislav Malevič, tréner Canisterapie a predseda OZ. Socializuj, ktoré sa špecifikuje na animaterapiu.
„Odchoval som ju na fľaši. Prvé týždne spávala pri mojej posteli, pretože ju bolo potrebné približne každé dve hodiny kŕmiť. Od začiatku bola aj v kontakte so psami a postupne som s ňou začal pracovať a trénovať ju. Dnes žije aj v spoločnosti oviec a barana, pokračuje v socializácii a má za sebou tréning navádzania, prítomnosti či cestovania autom. Aj tieto
zdanlivo bežné situácie sú dôležité, ak má zviera bezpečne zvládať nové prostredie, ľudí a aktivity mimo miesta, na ktoré je zvyknuté”, opisuje Malevič.
V DEVIATICH MESIACOCH SI ZLOMILA NOHU
Ani po prvých náročných týždňoch však nemala vyhraté. Približne v deviatich mesiacoch si zlomila nohu a musela podstúpiť operáciu. Nohu jej spevnili štyrmi skrutkami a nasledovalo obdobie výrazne obmedzeného pohybu, no už vtedy si našla cestu ku človeku, keď spríjemňovala svojou prítomnosťou vtedajšiu susedinu nemoc.
„Vtedy mi niektorí ľudia hovorili, že by už mala ísť do guláša. Pre mňa to neprichádzalo do úvahy. Naša suseda vtedy za ňou často chodievala a vravela, že je to čistá terapia pre ňu. Museli sme jej výrazne obmedziť pohyb, ale po zotavení sme postupne pokračovali ďalej aj v tréningu,“ spomína Malevič.
Dnes má približne 45 kilogramov a z kozy, ktorej život bol niekoľkokrát ohrozený, sa stal netradičný zvierací pomocník.
PRI SENIOROCH DOKÁŽE ZVIERA OTVORIŤ AJ DÁVNE SPOMIENKY
Pri animoterapeutických aktivitách pritom nejde iba o to, aby si človek zviera pohladkal. Kontakt sa dá využiť na podporu pohybu, komunikácie, pozornosti či rôznych poznávacích aktivít. Malevič má skúsenosť aj s využitím prítomnosti kozičky ako prirodzenej motivácie k prechádzke a pohybu. Špecifický význam môže mať hospodárske zviera najmä pri práci so seniormi.
„Mnohí seniori kedysi sami chovali kozy, ovce alebo iné hospodárske zvieratá. Keď dnes žijú napríklad v zariadení a zrazu k nim príde koza, dokáže im to pripomenúť obdobie ich života, na ktoré možno dlho nemysleli. Začnú rozprávať o tom, čo mali doma, ako sa o zvieratá starali, a prirodzene sa cez to otvárajú ďalšie spomienky,“ vysvetľuje Malevič.
Možnosti práce s kozičkou sa však pri spomienkach nekončia. Do stretnutia možno zapojiť hladkanie, kŕmenie či poznávanie samotného zvieraťa a jeho tela.
„Pracovali sme napríklad s informáciami o tom, načo má koza rohy alebo ako funguje jej tráviaci trakt. Ľudia sa jej mohli dotknúť, pohladkať ju a od každého si zobrala zemiak alebo mrkvu. Vidím na reakciách ľudí, že to má zmysel, preto chceme tieto možnosti ďalej rozvíjať,“ hovorí tréner.
Jednou z ďalších možností sú jednoduché rozpoznávacie aktivity, napríklad práca s farebnými krúžkami umiestňovanými na rohy kozy. Kontakt so zvieraťom sa tak môže prepájať s precvičovaním farieb, pozornosti, koordinácie či jemnej motoriky. A tento tréning Megi aktuálne čaká.
CANIS CENTRUM NEBUDE LEN O PSOCH
Práve podobné aktivity ukazujú smer, ktorým sa chce pripravované Canis Centrum vo Zvolene – Sekier postupne uberať. Hoci jeho základom zostáva canisterapia a práca so psami, ambíciou združenia je vytvoriť miesto pre rôzne formy kontaktu a intervencií za asistencie vhodne pripravených zvierat.
„Nie je podstatné priniesť k človeku akékoľvek zviera a nazvať to terapiou. Zviera musí byť vhodné, pripravené, socializované a celý kontakt musí mať svoj cieľ a pravidlá. Zároveň musíme rešpektovať aj jeho pohodu. Ak sú tieto podmienky splnené, možnosti práce so zvieratami sú oveľa širšie, než si ľudia bežne predstavujú,“ uzatvára predseda Miroslav Suja.
Hoci názov centra odkazuje najmä na canisterapiu, teda aktivity a intervencie za asistencie psov, jeho záber má byť podstatne širší. Canisterapeutické združenie Slovensko chce v novom centre postupne vytvárať priestor pre animoterapiu s viacerými druhmi zvierat.
Jedným z netradičných zvieracích pomocníkov je už dnes koza, ktorú združenie zapája do kontaktu s ľuďmi. Práve kozy môžu vďaka svojej zvedavosti, kontaktnej povahe a prirodzenému správaniu vytvárať priestor na rozvoj komunikácie, pozornosti, motoriky či budovanie vzťahu medzi človekom a zvieraťom.
„Ľudia si pod animoterapiou často automaticky predstavia psa alebo koňa, ale možností je oveľa viac. Aj koza môže byť pri správnom vedení a socializácii súčasťou aktivít s deťmi či dospelými. Už samotný kontakt so zvieraťom, jeho kŕmenie, česanie alebo jednoduchá spoločná aktivita dokáže človeka motivovať ku komunikácii, pohybu a vytváraniu vzťahu,“ vysvetľuje predseda Miroslav Suja z Canisterapeutického združenia Slovensko.
Podľa neho je však dôležité rozlišovať medzi jednotlivými pojmami. Canisterapia je viazaná na prácu so psom, zatiaľ čo animoterapia predstavuje širší koncept práce so zvieratami.
„Ak pracujeme s kozou, nemôžeme hovoriť o canisterapii. Naším cieľom preto nie je zostať iba pri psoch. Chceme vytvoriť miesto, kde budeme vedieť zmysluplne zapájať rôzne vhodné a pripravené zvieratá. Do budúcnosti počítame napríklad aj so sovami, ktorým sa venuje jedna z našich terapeutiek,“ dopĺňa Suja.
Pri podobných aktivitách pritom nie je rozhodujúci iba druh zvieraťa. Dôležitá je jeho povaha, socializácia, zdravotný stav a schopnosť bezpečne zvládať kontakt s rôznymi skupinami ľudí. Rovnako podstatné je, aby bola rešpektovaná aj pohoda samotného zvieraťa. Vznikajúce Canis Centrum vo Zvolene – Sekier tak nemá byť iba miestom venovaným psom. Ambíciou združenia
je postupne vytvoriť priestor, v ktorom sa budú stretávať rôzne formy intervencií za asistencie zvierat, od tých tradičných až po tie, pri ktorých môže návštevníkov prekvapiť práve koza či sova.
Viac informácii:
IG:
https://www.instagram.com/reel/DcgPXKkMWGI/?utm_source=ig_web_copy_link&igsi=MzRlODBiNWFlZA==
https://www.instagram.com/canisterapia_slovensko
TS/redakcia PremiumNews
