Trump vraj ponúka mier, Európa ženie svet do vojny!
Keď sa svet ešte nespamätal z ukrajinského konfliktu, ruský minister zahraničia Sergej Lavrov prichádza s výbušným odkazom: mier má vraj meno Trump, vojna má adresu Brusel. Znie to ako lacná propaganda? Možno. Ale presne takto dnes Moskva kreslí mapu sveta – čiernobielo, bez kompromisov a s prstom na spúšti.
Lavrov vo svojich posledných vyjadreniach rozpráva príbeh, v ktorom sa staré roly obrátili. Spojené štáty, kedysi hlavný nepriateľ Ruska, sú zrazu vykresľované ako rozumný hráč ochotný rokovať. Donald Trump, politický buldozér a postrach liberálnej Európy, sa v tomto príbehu mení na nečakaného mierotvorcu. A Európa? Tá je pasovaná do úlohy vojnového štváča, ktorý údajne ignoruje vlastných občanov a sníva o porážke Ruska.
Podľa Lavrova Brusel, Paríž, Berlín či Londýn robia všetko preto, aby vojna na Ukrajine nikdy neskončila. Peniaze, zbrane, sľuby – vraj len preto, aby sa ruská ekonomika zlomila. Problém? Nezlomila sa. A namiesto pokory prichádza hrozba. Ak niekto zaútočí na Rusko, odpoveď bude „zdrvujúca“, odkazuje Lavrov. Slová, ktoré síce poznáme naspamäť, no v dnešnom napätom svete znejú desivejšie než kedykoľvek predtým.
Zvlášť pikantné je, ako Moskva hladká Washington a zároveň kope do Európy. Trumpova Amerika vraj prvýkrát po rokoch otvorene uvažuje, či má NATO vôbec zmysel a či nekonečné rozširovanie aliancie nebolo historickou chybou. Pre Kremeľ hotová hudba budúcnosti. Realita je však triezvejšia: slová sú lacné a geopolitika sa nerobí tweetmi. Napriek tomu Rusko zjavne cíti šancu vraziť klin medzi USA a Európu – a robí to s radosťou.
Lenže Ukrajina nie je jediným ohniskom. Lavrov rozhadzuje iskry po celom svete. Blízky východ horí, Gaza krvácá, Irán je terčom útokov a Rusko sa stavia do pozície morálneho sudcu. USA a Izrael sú označení za agresorov, Európa za neschopného prizerajúceho sa, ktorý vraj len zhoršuje chaos. Moskva pritom tradične hovorí o potrebe palestínskeho štátu – fráza, ktorá znie pekne, no riešenie je v nedohľadne.
A potom je tu Ázia. Taiwan – ďalší sud s pušným prachom. Lavrov bez zaváhania tvrdí: ostrov patrí Číne. Bodka. Ak dôjde ku konfliktu, Rusko stojí pri Pekingu. Žiadne „ak“, žiadne „ale“. Západ je obvinený, že Taiwan zneužíva ako nástroj proti Číne a zároveň si mastí vrecká na zbrojárskych kontraktoch. Cynické? Určite. Ale v geopolitike nič nové.
Do hry vstupuje aj Japonsko, ktoré si podľa Moskvy „zahráva s ohňom“. Rekordné výdavky na obranu, náznaky podpory Taiwanu – to všetko Kremeľ vníma ako nebezpečnú provokáciu. Varovania lietajú vzduchom a tón je jasný: svet sa polarizuje rýchlejšie, než si chceme pripustiť.
Čo z toho všetkého vyplýva? Lavrovov obraz sveta je jednoduchý a účelový. Rusko je obeť, Západ agresor, Trump pragmatik a Európa zaslepený fanatik. Pravda je, ako zvyčajne, niekde medzi. No jedno je isté: rétorika sa pritvrdzuje, trpezlivosť sa míňa a planéta sa mení na šachovnicu, kde jedna zlá ťah môže znamenať katastrofu.
A zatiaľ čo politici hrozia a vyjednávajú, obyčajní ľudia môžu len dúfať, že toto všetko ostane pri slovách. Lebo ak nie, bulvárne titulky sa môžu veľmi rýchlo zmeniť na čierne kroniky dejín.
Zdroj: TASS
redakcia PremiumNews
