Bratislava, 30. septembra 2026 – Pomer drobných investorov investujúcich do fondov k priamym nákupom akcií je na Slovensku približne päť ku jednej. Podiel pasívnych investorov, ktorí prenechávajú rozhodovanie o portfóliu profesionálom, k aktívnym investorom sa od čias kupónovej privatizácie zásadne zvýšil. V jedinej slovenskej vlne kupónovej privatizácie investovalo do privatizačných investičných fondov približne dvakrát viac Slovákov ako do akcií konkrétnych podnikov. Vyplýva to z analýzy brokera Ozios pri príležitosti začiatku predaja kupónových knižiek pred 35 rokmi v októbri 1991.
Slováci počas „kupónky“ investovali výrazne do českých fondov
V rámci jediného kola kupónovej privatizácie, ktoré prebehlo na Slovensku, si Slováci mohli vybrať medzi privatizačnými investičnými fondmi a nákupom akcií podnikov. Prvá možnosť na Slovensku prevážila: 70 % kupónových bodov smerovalo do privatizačných investičných fondov a len za zvyšných 30 % bodov si občania vyberali jednotlivé podniky. Pomer medzi fondmi a akciami teda dosiahol 2,3:1.
Dnes sa tento pomer ešte výraznejšie posunul v prospech fondov, ktorým zverujú svoje financie pasívni investori. Na Slovensku investuje cez podielové fondy päťkrát viac Slovákov ako vo forme priameho nákupu akcií.
„Slováci sa pri „kupónke“ z hľadiska investičnej aktivity správali veľmi podobne ako Česi. Rozdiel medzi oboma krajinami vznikol až počas nasledujúcich tridsiatich piatich rokov. Zaujímavé je, že slovenské kupóny vo veľkom smerovali do českých fondov. Zatiaľ čo pomer Čechov a Slovákov zapojených do kupónovej privatizácie bol 2,29 ku jednej, pri kupónoch vložených do privatizačných fondov to bolo 2,73 ku jednej v prospech českých fondov,“ povedal Adam Austera, analytik Ozios, a dodal: „Dobrou správou je, že konzervatívny prístup k peniazom sa pomaly začína meniť a ľudia čoraz viac premýšľajú nad tým, ako zhodnotiť svoje úspory. Na bankových účtoch mali Slováci v roku 2025 odložených už len 43 percent finančných aktív domácností, zatiaľ čo pred desiatimi rokmi to bola viac ako polovica.“
Do kupónovej privatizácie sa zapojilo 70 percent Slovákov
Predaj kupónových knižiek pre prvú vlnu sa začal v októbri 1991. Kto investoval priamo a uspel, stal sa spolumajiteľom privatizovaného podniku. Kto svoje body zveril fondu, vzdal sa majetkového podielu výmenou za väčšie či menšie finančné vyrovnanie.
Na prvej vlne sa v celom Československu zúčastnilo viac ako 8,5 milióna ľudí, z toho približne 2,6 milióna Slovákov. To zodpovedalo asi 49 percentám populácie, čiže približne 70 percentám dospelých. Slováci tak boli zdržanlivejší ako Česi, medzi ktorými účasť dosiahla 77 percent dospelej populácie. Privatizovalo sa takmer 1 500 podnikov v hodnote takmer 300 miliárd vtedajších korún, pričom približne tretina z nich sa nachádzala na Slovensku. Druhá vlna už prebehla iba v Českej republike.
Analýza je súčasťou projektu brokera Ozios, ktorý sa na udalosti spred 35 rokov pozerá optikou retailového investovania a sleduje, či a ako sa zmenilo investičné správanie domácností.
Viac informácií o projekte a zverejnené štúdie nájdete tu.
TS/redakcia PremiumNews
