BRATISLAVA, 30. september 2026 – Stovky tisíc žien na Slovensku vynechávajú preventívne vyšetrenie prsníkov a iba necelá štvrtina (23 %) navštevuje preverené certifikované centrá. Na Dni zdravia v Národnej rade SR na tému „Motivátory a bariéry pri mamografickom skríningu“ to odhalila nová analýza Inštitútu zdravotných analýz (IZA). Diskusia poslancov, odborníkov a pacientskych organizácií ukázala, že hlavnou prekážkou nie je nedostatok mamografov či geografická vzdialenosť, ale spôsob, akým so ženami komunikujeme. Pacientske organizácie preto žiadajú prechod od odborného žargónu k zrozumiteľnejšej reči, adresné pozývanie na konkrétny termín a nasmerovanie pacientok výhradne do preverených pracovísk s garanciou kvality.
Vzdialenosť nie je problém, socioekonomické rozdiely áno
Jednou z najväčších prekážok včasnej diagnostiky rakoviny prsníka je samotný jazyk, ktorým štát ženy oslovuje. Výraz „mamografický skríning“ je pre mnohé ženy, najmä z menej vzdelaných či sociálne znevýhodnených skupín, nezrozumiteľný a odrádzajúci odborný pojem. Nová analýza Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Ministerstva zdravotníctva SR vyvrátila rozšírený mýtus, že nízka účasť žien je spôsobená chýbajúcimi prístrojmi či vzdialenosťou do skríningových centier. „Slovensko nemá problém s hustotou siete mamografov. Až 80 % obcí má preverené pracovisko do 30 minút jazdy autom a vyše 90 % do 40 minút. Problémom nie je geografia, ale priepastné socioekonomické rozdiely,“ vysvetlila Veronika Rybanská z Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Dáta ukázali priepastné rozdiely: kým v krajských mestách s mamografom priamo v meste dosahuje účasť 36,5 %, v obciach s prevahou národnostných menšín a vysokou nezamestnanosťou účasť klesá. Pri obciach s vyše 80 % podielom maďarskej populácie klesá účasť o 37,5 % a v obciach s vyše 80 % podielom rómskej populácie až o 68,5 %. Dôvodom je kombinácia chudoby, nezamestnanosti, jazykovej bariéry a nízkej zdravotnej gramotnosti.
Až 77 % mamografií prebieha v centrách bez garancie presnej diagnostiky
Ďalším zásadným problémom je vykonávanie mamografií v nepreverených centrách, ktoré nepodliehajú prísnemu auditu kvality. Z analýzy IZA vyplýva, že hoci preventívnu mamografiu ročne absolvuje okolo 200-tisíc žien, len 23 % z nich navštívi certifikované skríningové centrum. „Preverené skríningové centrum nie je len formálna pečiatka. Je to auditovaný proces, kde je garanciou kvality medzi iným aj vysoký objem vyšetrení. Na 1000 skríningových mamografií pripadá približne 4-7 karcinómov, ktoré rádiológ musí byť schopný v tomto množstve podchytiť. Aby sme dokázali zachytiť včasný, bezpríznakový nádor veľkosti pár milimetrov, rádiológ musí mať obrovskú erudíciu, európskym štandardom je vykonať hodnotenie aspoň 5000 mamografií ročne na jednotlivého skríningového rádiológa,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Behúnová, vedúca lekárka mamodiagnostického pracoviska JESSENIUS – diagnostické centrum Nitra.
Ak žena na nepreverenom pracovisku dostane do ruky papier s neukončeným nálezom a odporúčaním hľadať si iné pracovisko či odborníka, nastáva chaos. Pacientka stráca drahocenný čas, blúdi, vznikajú duplicity a hrozí, že sa v systéme úplne stratí. V preverenom centre funguje multidisciplinárny tím – rádiológ, chirurg a onkológ, ktorý v prípade potreby pacientku okamžite prevezme a sprevádza ju celou diagnostikou aj liečbou.
Výbor NR SR prisľúbil podporu: Prevencia je kľúčom k udržateľnému zdravotníctvu
Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Vladimír Baláž PhD. na zasadnutí zdôraznil, že slovenské zdravotníctvo sa musí prestať pozerať výhradne na kvantitu výkonov a začať vyžadovať tvrdé dáta o kvalite a bezpečnosti. Zároveň prisľúbil plnú legislatívnu podporu pre potrebné systémové zmeny. Zástupcovia pacientskych organizácií (OZ Amazonky, NIE RAKOVINE, OnkoInfo, Liga proti rakovine) sa zhodujú, že zmena prístupu a zrozumiteľnejšia komunikácia v prevencii neznesú odklad. Za každým vynechaným vyšetrením je totiž konkrétna žena, jej rodina a jej život. Ak štát zjednoduší cestu k vyšetreniu a zaručí jej bezpečnosť na certifikovaných pracoviskách, ročne dokážeme zachrániť stovky matiek, dcér a starých mám.
TS/redakcia PremiumNews
