Dostojevskij nepotrebuje veľký román, aby sa dostal človeku pod kožu. V zbierke Biele noci a iné poviedky mu na to stačí niekoľko strán, nenápadné postavy a zdanlivo jednoduché situácie. Pod ich povrchom však nachádza samotu, strach, márnivosť, vypočítavosť aj sny, ktoré sa nebezpečne rozchádzajú s realitou.
Najsilnejším a zároveň najznámejším textom zbierky sú Biele noci. Hlavnou postavou je mladý muž bez mena, osamelý rojko, ktorý žije viac vo svojich predstavách než v skutočných vzťahoch. V Petrohrade sa túla ulicami, pozná mesto a jeho zákutia, no ľudí v pravom zmysle slova akoby nepoznal. Je to trochu zvláštny človek. A práve preto zaujímavý.
Počas jednej zo svojich prechádzok stretne Nastenku. Plače pri kanáli a od tej chvíle sa začína ich nezvyčajný vzťah. Nasledujú štyri noci rozhovorov, spomienok, nádejí a postupne aj lásky. Rozprávajú sa o svojich životoch a o tom, čo ich trápi. Rojko prvýkrát získava pocit, že niekam patrí. Lenže Nastenka má vlastný príbeh. A v ňom je ešte jeden muž.
Dostojevskij tak vytvára jednoduchú, na prvý pohľad takmer romantickú situáciu, no pod ňou rozoberá oveľa zaujímavejšiu otázku: čo sa stane, keď sa naše sny stretnú s realitou? Rojko si totiž svoj život vysníval. V predstavách môže byť všetko krásne, dokonalé a presne také, ako si želáme. Skutočný človek však má vlastnú vôľu, vlastné city a vlastné rozhodnutia.
A realita sa napokon nedá prehovoriť.
Zaujímavé sú však aj ďalšie poviedky.
Veľmi zaujímavou postavou je nenápadný úradník z poviedky Pán Prežravkin, uvádzaný aj ako Pán Procharčin. Žije skromne, takmer v biede a odriekaní. Navonok pôsobí ako človek, ktorý nemá veľa. Po jeho smrti však vyjde najavo niečo úplne iné – celé roky si hromadil peniaze.Tu sa Dostojevskij dostáva k ľudskej posadnutosti majetkom, strachu z budúcnosti a osamelosti. Človek môže celý život šetriť, odopierať si, myslieť na zajtrajšok a zabezpečovať sa proti všetkým možným nebezpečenstvám. Lenže čo ak pritom zabudne žiť? Táto otázka je pozoruhodne aktuálna. Aj dnes poznáme ľudí, ktorí sa neustále boja, že nebudú mať dosť. Šetria, odkladajú, zabezpečujú sa, plánujú. Samotná finančná zodpovednosť, samozrejme, nie je problém. Dostojevskij však ukazuje moment, keď sa opatrnosť zmení na posadnutosť a peniaze začnú ovládať celý život človeka.
Možno najzaujímavejšou psychologickou témou je pre mňa poviedka Mäkké srdce. Jej hrdina je dobrácky a citlivý muž. Keď sa mu začne v živote dariť, namiesto spokojnosti prichádza nepokoj. Úzkosť, obavy, strach a pochybnosti. A presne tu Dostojevskij ukazuje, aká krehká môže byť ľudská psychika. Niekedy totiž človek túži po šťastí celé roky. A keď konečne príde, nevie, čo s ním. Začne pochybovať, či si ho zaslúži, či vydrží, či sa niečo nepokazí. To, čo malo byť úľavou, sa zrazu stane zdrojom napätia. Je to veľmi ľudské a veľmi dobre pozorované. Dostojevskij pritom nesúdi. Skôr ukazuje, ako ľahko sa človek môže zamotať do vlastných pocitov.
Treba však povedať aj druhú stranu. Biele noci a iné poviedky nie sú moderné čítanie. Jazyk, spôsob rozprávania, dlhšie vety aj tempo sú výrazne dobové. Pre čitateľa, ktorý je zvyknutý na súčasnú prózu, môžu byť niektoré pasáže náročnejšie. Za tou na prvý pohľad jednoduchou a miestami priamočiarou prózou sa však ukrývajú psychologické sondy. Dostojevskij nemusí vytvoriť veľký dramatický príbeh. Stačí mu človek, ktorý sa bojí, miluje, závidí, šetrí, sníva alebo sa príliš zaoberá tým, čo si o ňom myslia ostatní. A zrazu máme pred sebou otázky, ktoré sú aktuálne aj dnes.
Z ruského originálu preložila Nataša Ďurinová.
Biele noci a iné poviedky: https://www.bux.sk/knihy/810847-biele-noci-a-ine-poviedky.html
TS/redakcia PremiumNews
