ITAPA Health & Care: Slováci dnes nevedia, aký poplatok zaplatia u lekára. S tým bude koniec

Hoci ich mnohí označujú za tmavošedú zónu v zdravotníctve, sú tolerované. A spolu predstavujú veľký balík peňazí. Reč je o poplatkoch u lekárov, v ktorých chce rezort zdravotníctva urobiť poriadok. „Zbytočne sa budeme tváriť, že poplatky neexistujú. Aj keď dnes nevieme, kde sa a v akej výške platia, potrebujeme to zmeniť. Financovanie musí byť spravodlivé a transparentné,“ vyhlásil na treťom ročníku konferencie ITAPA Health&Care Michal Štofko, štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR. Ako ďalej dodal, ide o problém, na riešení ktorého budú musieť úzko spolupracovať so samosprávnymi krajmi. „Ako prvý musíme zrealizovať audit, ktorý nám zodpovie všetky naše otázky. Predpokladám, že by mohol byť hotový do tohto leta.“

Poplatky ročne? Až 300 miliónov eur

Poplatky sú zrkadlom kvality nášho zdravotníctva. Viacerí odborníci sa na konferencii zhodli, že ak chceme zlepšiť výsledky zdravotníctva a dožiť sa dôchodku v zdraví, potrebujeme sektor dofinancovať a postupne sa približovať podielu výdavkov na HDP v dobre fungujúcich systémoch. „Inak nám budú ďalej v ambulanciách rásť neoficiálne poplatky, ktoré v roku 2023 predstavovali 64 eur na občana, spolu minimálne 300 miliónov eur,“ objasnila Henrieta Tulejová z Advance Healthcare Management Institute. Poplatky, ktoré sú síce zo zákona teoreticky zakázané, ale naše skúsenosti hovoria o niečom inom, označil za problém aj Marian Faktor, člen predstavenstva Dôvera zdravotná poisťovňa: „Pacienti ani tak nevolajú po ich zrušení, ale chcú tu mať poriadok. Inými slovami – chcú vopred vedieť, koľko zaplatia v nemocnici, koľko v ambulancii. Je nemysliteľné, aby až tretina Slovákov odložila návštevu lekára len preto, lebo netuší, aký je vysoký poplatok.“ 

V investíciách zaostávame

Poriadok v poplatkoch, či ich úplné odbúranie, zaistíme podľa expertov vyššími a cielenými investíciami do zdravotníctva. Slovensko tu však zaostáva. Nachádzame sa v trojici krajín, ktoré doň z pohľadu Európy dávajú najmenej financií. Podľa posledných informácií sú výdavky štátu do sektora na úrovni necelých 8 percent HDP. V porovnaní s Českou republikou, kde sa výdavky rovnajú takmer 10-tim percentám HDP, dávame na zdravotníctvo približne o dve miliardy eur menej. „Bez peňazí v zdravotníctve to skrátka nepôjde. Pravdou je, že investície u nás každý rok rastú, no rast je pomalý. Výdavky ostatných krajín sú vyššie a ich rast je rýchlejší. Sem by sme mali smerovať aj my,” doplnila na konferencii ITAPA Health&Care Henrieta Tulejová. Ak tak neurobíme, ešte viac zvýšime dlh v zdravotníctve, prehĺbime podinvestovanosť a nedostupnosť zdravotníctva. „Musíme myslieť na to, že už dnes s okolitými krajinami súťažíme nielen o personál, ale aj o poskytovanie služieb v porovnateľnej kvalite, ako v zahraničí,” spresnila Tulejová. 

Rezort zdravotníctva má však svoj rozpočet napätý. „Náklady na zdravotnú starostlivosť nám rastú a my musíme hľadať mieru efektivity pri ich vynakladaní. Práve moderné technológie a umelá inteligencia sú smerovaním, ktoré nám môžu priniesť extrémne vysokú pridanú hodnotu za zlomok zdrojov, ktoré dnes vynakladáme na jednotlivé segmenty,” doplnil Michal Štofko, štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR. 

Aj napriek týmto skvelým výsledkom je Európa vo využívaní umelej inteligencie v porovnaní s USA výrazne pozadu. „Len pre oblasť rádiológie v klinickej praxi v USA existuje asi 500 rôznych aplikácii. Na základe prieskumu však až 60 percent rádiológov v Európe vôbec nevyužíva AI vo svojej praxi,” uviedol na konferencii Juan Gutiérrez Alliende, ktorý pôsobí ako vedúci lekár pre EMEA, platformu umelej inteligencie spoločnosti Bayer pre rádiológiu. Dôvodmi sú podľa neho nielen nedostatočná kvalita dát, nedostatok skúseností, ale napríklad aj nezodpovedané otázky ohľadom toho, kto by mal financovanie vývoja platiť.

Výzvy, ktoré nás čakajú

Akým najzásadnejším výzvam bude podľa odborníkov, ktorí vystupovali na ITAPA Health&Care 2024, čeliť slovenské zdravotníctvo? Je ich viacero, všetky sú naliehavé. Podľa Mariana Faktora je to implementácia optimalizácie siete nemocníc do reálneho života: „Teraz sme v štádiu, že ide o veľkú neznámu pre nemocnice, ambulancie i pacientov. Aj preto by sme sa tu mali sústrediť na reálne presadenie do praktického života.“

Všetci sa ale určite zhodneme na tom, že zdravotníctvo potrebuje stabilitu. Zaslúžia si to zdravotníci aj pacienti – musíme však na nej popracovať, potvrdili spíkri na ITAPA Health&Care. „Problémom Slovenska sú neustále začaté a nedokončované reformy. Slovensko nemá problém len s dokončením Národnej nemocnice v Bratislave, ale má elementárny problém aj s dokončovaním reforiem, ktoré začína. A to pre pacientov i zdravotníkov predstavuje extrémnu neistotu, čo sa podpisuje na zhoršovaní už aj tak veľmi limitovanej zdravotnej starostlivosti,“ doplnil Peter Lednický, generálny riaditeľ Penta Hospitals International. 

A zapracovať by sme mali aj na zlepšení dlhodobej a paliatívnej starostlivosti, kde v porovnaní s krajinami západnej Európy výrazne zaostávame. „Je preto nevyhnutné, aby sa pripravil zákon o dlhodobej starostlivosti a aby sme boli schopní implementovať najvhodnejšie nákladovo efektívne a udržateľné inovatívne prístupy s využitím inovácií. Aj keď je nereálne, aby sa tu nalial taký objem financií, ktorý pokryje potrebu, reálne je inšpirovať sa v krajinách, kde sú tieto systémy efektívne nastavené ako napríklad Dánsko, Portugalsko, Švédsko, či Nórsko a v minimálnej miere už aj Česko,“ zdôraznil Jozef Šuvada, zástupca Slovenska v Riadiacej rade Svetovej zdravotníckej organizácie. 

Zdroj: itapa.sk