Bratislava, 29. október 2026 – Kurikulárna reforma prináša do slovenských škôl nové spôsoby vyučovania, no jej zavádzanie zároveň odhaľuje pretrvávajúce výzvy. Podľa zistení Štátnej školskej inšpekcie sa diferencované vyučovanie a inkluzívny prístup uplatňovali približne na polovici sledovaných vyučovacích hodín. Organizácia Rozmanita upozorňuje, že práve schopnosť reagovať na rozdielne potreby detí je nevyhnutná na to, aby reforma priniesla kvalitnejšie vzdelávanie pre všetkých.
Rozmanitosť je súčasťou každej triedy
Deti prichádzajú do školy s rôznymi skúsenosťami, schopnosťami, jazykovými zručnosťami aj potrebami. Niektoré potrebujú viac času na pochopenie učiva, iné odlišný spôsob vysvetlenia alebo intenzívnejšiu podporu. Diferencované vyučovanie pomáha učiteľom a učiteľkám reagovať na tieto rozdiely tak, aby sa každé dieťa mohlo zapojiť a napredovať.
„Rozmanitosť nie je výnimkou, s ktorou sa stretávajú len niektoré školy. Je realitou každej triedy. Ak chceme, aby kurikulárna reforma skutočne zlepšila pripravenosť detí na budúcnosť, nestačí zmeniť obsah učiva alebo pridať aktívne vyučovacie metódy. Potrebujeme zabezpečiť vyučovanie, ktoré dáva príležitosť na úspech každému dieťaťu, bez ohľadu na jeho schopnosti, potreby či rodinné zázemie,“ hovorí Anna Symington Maar, riaditeľka organizácie Rozmanita a odborníčka na vzdelávanie.
Rovnaké vyučovanie nemusí fungovať pre všetky deti
Štátna školská inšpekcia upozornila aj na potrebu cielenej podpory žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí dostatočne neovládajú slovenský jazyk. Ministerstvo školstva v tejto súvislosti zdôraznilo potrebu rozvíjať slovnú zásobu, čítanie s porozumením a jazykové kompetencie už od prvých ročníkov.
Podľa Rozmanity ide o konkrétny príklad toho, prečo školy potrebujú vedieť prispôsobovať vyučovanie rozdielnym východiskovým podmienkam detí.
„Ak dieťa nerozumie dostatočne vyučovaciemu jazyku, neznamená to, že nemá schopnosť naučiť sa nové veci. Znamená to, že potrebuje primeranú jazykovú podporu, a to na každej vyučovacej hodine. Podobne aj ďalšie deti potrebujú rôzne cesty k učeniu. Spravodlivé vzdelávanie nie je o tom, že všetci dostanú presne to isté, ale že každý dostane príležitosť napredovať,“ vysvetľuje Anna Symington Maar.
Učitelia a učiteľky potrebujú podporu, nie iba nové očakávania
Zavádzanie diferencovaného vyučovania a inkluzívneho prístupu si vyžaduje viac než zmenu učebných osnov. Učitelia a učiteľky potrebujú praktické nástroje, odborné vedenie, čas na prípravu a priestor na spoluprácu s kolegami.
„Nemôžeme očakávať, že učitelia a učiteľky začnú zo dňa na deň pracovať úplne inak bez toho, aby mali dostatočnú podporu. Ak má byť reforma úspešná, musíme školám pomáhať zavádzať zmeny priamo do každodenného vyučovania. Inak hrozí, že dobré výsledky budú závisieť najmä od nasadenia jednotlivcov,“ dopĺňa Symington Maar.
Rozmanita preto považuje za dôležité, aby sa pri ďalšom zavádzaní kurikulárnej reformy venovala osobitná pozornosť praktickej podpore škôl v oblasti diferencovaného vyučovania a inkluzívneho vzdelávania.
Cieľom reformy by nemalo byť len modernejšie vyučovanie, ale škola, v ktorej majú všetky deti reálnu príležitosť učiť sa a rozvíjať svoj potenciál.
TS/redakcia PremiumNews
