Disciplinárny verdikt v prípade sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej je rozhodnutím, ktoré síce uzatvára konkrétny spor, no zároveň otvára viac otázok, než odpovedí. Najvyšší správny súd SR jej uložil trest zníženia platu o 20 percent na štyri mesiace za prieťahy v ôsmich prípadoch. V ďalších štrnástich skutkoch ju však oslobodil. Výsledkom je kompromis, ktorý neuspokojí ani kritikov sudkyne, ani tých, ktorí ju považujú za terč účelového tlaku.
Súd konštatoval zlyhania, ktoré nemožno bagatelizovať. Nekonanie o námietkach, oneskorené rozsudky či doručovanie obžaloby sú porušením základnej povinnosti sudcu konať bez zbytočných prieťahov. Práve rýchlosť a predvídateľnosť súdnictva sú dlhodobo jednou z jeho najslabších stránok a verejnosť má plné právo očakávať, že zodpovednosť sa nebude vyhýbať ani sudcom elitného trestného súdu.
Zároveň však rozsah oslobodzujúcich častí verdiktu naznačuje, že obraz „sústavného a dlhodobého porušovania povinností“, ako ho vykresľovali disciplinárni navrhovatelia, neobstál. Návrhy na preloženie sudkyne na nižší súd či drastické krátenie platu pôsobia v tomto svetle skôr ako snaha o exemplárny trest než primeranú reakciu na konkrétne zlyhania. Disciplinárny senát sa napokon rozhodol pre umiernenejší postoj.
Prípad Pamely Záleskej však nie je len osobným sporom medzi sudkyňou a vedením justičných inštitúcií. Je zrkadlom stavu systému, v ktorom sa stretáva enormná agenda, personálne limity a vysoké spoločenské očakávania. Ak sudca poukazuje na objektívne dôvody prieťahov, nejde automaticky o alibizmus – často ide o realitu, ktorú disciplinárne konanie samo o sebe nedokáže vyriešiť.
Rovnako dôležitý je aj rozmer dôvery. Ak sudkyňa hovorí o možnej predpojatosti navrhovateľov, ide o vážne tvrdenie, ktoré by v právnom štáte nemalo zostať bez reflexie. Disciplinárne mechanizmy musia byť nielen prísne, ale aj presvedčivo nestranné. Inak sa z nástroja zodpovednosti môže stať nástroj moci.
Verdikt Najvyššieho správneho súdu tak možno čítať ako varovanie na oboch stranách. Sudcom, že prieťahy nebudú tolerované. A zároveň aj justičným autoritám, že disciplinárne konanie nemôže suplovať riešenie systémových problémov ani slúžiť na riešenie osobných či inštitucionálnych konfliktov. Spravodlivosť totiž nemá byť ani pomalá, ani selektívna.
redakcia PremiumNews
