Bratislava, 2. júna 2026 – Slovenský priemysel zamestnáva viac ako 638-tisíc ľudí, teda približne štvrtinu všetkých pracujúcich na Slovensku. Podstatná časť z nich však čoskoro dosiahne vek, kedy bude ich potreba zdravotnej starostlivosti výrazne narastať. Nový Healthcare Financial Sustainability Index ukazuje, že slovenské zdravotníctvo na tento vývoj nie je pripravené. Autori indexu upozorňujú, že ak Slovensko nezačne vnímať zdravotníctvo ako strategickú investíciu, ohrozí tým nielen zdravie ľudí, ale aj budúcu konkurencieschopnosť celej ekonomiky.
Slovensko zaostáva za krajinami regiónu
Healthcare Financial Sustainability Index (HFSI), ktorý predstavili Róbert Babeľa z Project HealthCare a makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, porovnáva finančnú udržateľnosť zdravotných systémov v krajinách strednej a východnej Európy. Slovensko v ňom skončilo za Českom, Poľskom aj Estónskom a za poslednú dekádu zaznamenalo najpomalší rast udržateľnosti zdravotníctva v regióne. Kým Slovensko si polepšilo len o 4,72 bodu, Estónsko o viac ako 26 bodov a Litva o takmer 29 bodov.
„Krajiny, ktoré zreformovali zdravotníctvo na začiatku desaťročia, dnes profitujú z výsledkov. Slovensko reformu odkladá a dáta ukazujú, že čím dlhšie bude čakať, tým bude dobiehanie drahšie a ťažšie,“ uviedol autor HFSI, profesor Róbert Babeľa z Project HealthCare.
Starnutie populácie bude skúškou pre zamestnávateľov aj zdravotníctvo
Slovenský priemysel je jedným z najväčších a najproduktívnejších zamestnávateľských odvetví v krajine. Stojí však na generácii, ktorá starne a nemá ju kto nahradiť, keďže mladí ľudia do 24 rokov predstavujú len malú časť pracovnej sily (viac ako 90 % priemyselných pracovníkov dnes tvoria ľudia vo veku od 25 do 64 rokov). Dôsledky starnutia populácie sa však budú dotýkať všetkých sektorov ekonomiky – od priemyslu cez obchod až po služby.
Výsledky indexu upozorňujú na to, čo to bude znamenať pre zdravotný systém: ľudia nad 65 rokov už dnes spotrebúvajú 40 až 50 % všetkých zdravotných výdavkov, ich hospitalizácie sú 2- až 3-násobne vyššie a do roku 2050 budú na jedného seniora pripadať menej ako dvaja pracujúci. Slováci sa navyše dožívajú v priemere o 3,1 roka menej ako ostatní Európania. Slovensko tak čelí dvojitému tlaku: pracovná sila sa zmenšuje a zároveň stráca roky produktívneho života.
„Systém spotrebných družstiev COOP Jednota patrí s viac ako 14 000 zamestnancami medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. O to viac si uvedomujeme význam prevencie a starostlivosti o zdravie. Za dôležité považujeme aktívne pristupovať k podpore prevencie a prostredníctvom spolupráce zamestnávateľov a aktérov zdravotného systému pomáhať ľuďom, ktorým záleží na ich zdraví. Zamestnanec, ktorý sa stará o svoje zdravie, predstavuje dôležitý pilier nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre celú spoločnosť a štát. Preto chceme podporovať riešenia, ktoré motivujú ľudí k zodpovednému prístupu k vlastnému zdraviu a prispievajú k zlepšovaniu zdravotného stavu populácie,“ uviedla Lucia Špinerová, riaditeľka Kancelárie predsedu a riadenia ľudských zdrojov COOP Jednota Slovensko.
Autori indexu v tomto zmysle zdôrazňujú, že bez dostatočne funkčného zdravotného systému bude Slovensko len ťažko udržiavať dostatok práceschopných ľudí pre jeho ekonomiku.
Udržateľné zdravotníctvo podporuje ekonomický rast
Index zároveň ukazuje, že zdravotníctvo už nemožno vnímať len ako sociálnu tému. Dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti ovplyvňuje produktivitu práce, investičnú atraktivitu krajiny aj dlhodobý ekonomický rast. Krajiny s udržateľnejším zdravotníctvom dosahujú vyšší potenciálny rast HDP, nižšiu chorobnosť a nižšie náklady zamestnávateľov.
„Zdravie populácie priamo ovplyvňuje produktivitu práce aj dlhodobý ekonomický výkon krajiny. Zdravší ľudia menej často vypadávajú z pracovného procesu, dokážu pracovať efektívnejšie a zostávajú ekonomicky aktívni dlhšie, čo je pri nepriaznivom demografickom vývoji kľúčové. Lepší zdravotný stav populácie zároveň znižuje tlak na verejné financie a podporuje stabilitu spotreby domácností,“ doplnil Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne a spoluautor HFSI.
Diskusia o konkurencieschopnosti Slovenska sa pritom podľa odborníkov neodohráva len v rámci vnútroštátnej politiky. Slovensko čelí aj externým tlakom, vrátane meniacich sa globálnych pravidiel oblasti financovania inovácií a cenotvorby liečby (tzv. princípu Most Favoured Nation), ktoré môžu ovplyvniť schopnosť zabezpečiť modernú zdravotnú starostlivosť pre pacientov a zvýšiť tlak na udržateľnosť zdravotného systému.
Autori indexu preto upozorňujú, že bez dlhodobej reformy zdravotníctva bude Slovensko len ťažko udržiavať konkurencieschopnú ekonomiku a dostatok práceschopných ľudí. Odporúčajú zaradiť zdravotníctvo medzi strategické priority štátu, chrániť zdravotné výdavky pred automatickými konsolidačnými škrtmi a prepojiť reformy s dlhodobou ekonomickou stratégiou krajiny. Za kľúčové považujú aj stabilizáciu zdravotníckeho personálu, efektívnejšie a transparentnejšie fungovanie systému, podporu digitalizácie či vytvorenie podmienok, ktoré pomôžu zdravotníctvu lepšie reagovať na demografické aj ekonomické tlaky.
Simona Šmicová
Junior Account Manager | Healthcare
redakcia PremiumNews
