Keď britský minister obrany v Kyjeve vyhlásil, že „keby mohol, nechal by uniesť Vladimira Putina“, okamžite tým zapálil mediálnu rozbušku. V čase, keď sa vojna na Ukrajine počíta na obete a zničené mestá, zazneli slová, ktoré znejú skôr ako z akčného filmu než z úst vrcholného politika.
V bulvárnom svete by takýto výrok patril do rubriky „drsňáci týždňa“. Realita diplomacie je však iná. Každá veta vyslovená ministrom obrany jadrovej veľmoci má váhu granátu. A hoci Healey možno chcel len zdôrazniť svoju podporu Ukrajine a osobnú averziu voči šéfovi Kremľa, výsledok je skôr výbušný než hrdinský.
Moskva reagovala predvídateľne – posmeškom a kritikou. Zacharovová jeho slová zhodila ako nerealistickú fantáziu a pripomenula, že Putin je obklopený ochrankou, ktorá by mu mohla závidieť aj hollywoodska hviezda. Špeciálne vycvičení kuchári, čašníci, osobní strážcovia, 24 hodín denne v pohotovosti. Prezident ako pevnosť na nohách.
Celé to však odhaľuje niečo viac než len ostrú výmenu vyhlásení. Ukazuje, ako sa jazyk politiky čoraz viac približuje jazyku senzácie. Silné slová, silné emócie, silné titulky. Lenže v tomto prípade nejde o celebritu, ale o muža, ktorý drží v rukách osudy miliónov.
A tak si môžeme klásť otázku: bol to len neuvážený bonmot pre kamery, alebo signál, že nervozita na najvyšších poschodiach moci rastie? Jedno je isté – v dnešnom svete stačí jedna veta a oheň je na streche. A titulky majú hneď o senzáciu postarané.
Zdroj: Reuters
redakcia PremiumNews
