Najprv ich zaťažiť papiermi, potom sa tváriť, že ide o poriadok. Presne takto vyzerala novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá mala od júna „zvyšovať transparentnosť“. V stredu však prišiel studený ústavný sprchový kúpeľ. Ústavný súd rozhodol jasne: zákon je v rozpore s Ústavou SR aj s európskym dohovorom o ľudských právach.
Inými slovami – dobrý úmysel, zlé prevedenie. Alebo ešte presnejšie: zákon, ktorý sa tváril ako technická úprava, v skutočnosti siahal na základné práva a politické slobody. A to už je červená čiara, ktorú ani parlament nemôže prekročiť.
Napadnutí zákona sa chopili opoziční poslanci aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Tí od začiatku tvrdili, že nejde o transparentnosť, ale o tlak. Povinné výkazy, zverejňovanie údajov a nové administratívne nároky nezasiahli „veľkých hráčov“, ale najmä malé organizácie, ktoré fungujú na dobrovoľníkoch a entuziazme. Demokracia na faktúru.
Ústavný súd im dal za pravdu. Problémom nebola samotná kontrola verejných peňazí, ale rozsah a spôsob, akým si štát otvoril dvere do fungovania občianskej spoločnosti. Sudcovia konštatovali rozpor so základnými právami a zároveň stopli aj ustanovenie zákona o nadáciách týkajúce sa sprístupňovania informácií. Štát skrátka nemôže vedieť všetko len preto, že chce.
Zvlášť pikantné je, že novela medzičasom platila. Ústavný súd síce návrh prijal už v máji, no účinnosť zákona nezastavil. Mimovládky tak niekoľko mesiacov fungovali v právnej neistote, pod hrozbou sankcií a s pocitom, že každý formulár môže byť problém. Až teraz prišla bodka.
Ombudsman hovoril otvorene o „špicľovaní“ a neprimeraných zásahoch štátu. Opozícia zas o ohrození demokratických princípov. Verdikt Ústavného súdu ukazuje, že to neboli silné slová pre titulky, ale reálny problém.
Ani sudcovia však neboli úplne jednotní. Odlišné stanoviská naznačujú, že spor o mimovládky je viac než len právny. Je to zápas o to, či má byť občianska spoločnosť partnerom štátu, alebo objektom podozrenia.
Jedno je však isté: Ústavný súd vyslal jasný signál. Demokracia sa nedá riadiť excelovskou tabuľkou a slobodu nemožno kontrolovať vyhláškou. A keď sa štát začne správať ako účtovník s lupou, nemal by sa čudovať, že mu ústava tú lupu vezme z ruky.
redakcia PremiumNews
