Človek sa môže cítiť úplne zdravo, športovať, pracovať a viesť aktívny život, no napriek tomu mať dlhodobo zvýšený krvný tlak. Arteriálna hypertenzia totiž často prebieha bez výrazných príznakov a mnohí ľudia o nej ani netušia. Pravidelné meranie tlaku pritom patrí medzi najjednoduchšie spôsoby, ako odhaliť jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení. O tom, prečo vysoký tlak netreba podceňovať, ako si ho správne merať a čo môžeme urobiť pre jeho prevenciu, hovorí primár oddelenia vnútorného lekárstva levickej nemocnice Maksym Saienko, MPH.
Krvný tlak nie je len číslo na tlakomeri. Je výsledkom zložitej spolupráce srdca, ciev, obličiek, nervového systému a hormonálnych mechanizmov. Jeho výšku ovplyvňuje množstvo faktorov, medzi ktoré patria genetická predispozícia, vek, telesná hmotnosť, množstvo soli v strave, fyzická aktivita, stres, kvalita spánku, fajčenie, konzumácia alkoholu či metabolické ochorenia. „Hypertenzia je preto typickým multifaktoriálnym ochorením. Vo väčšine prípadov nie je možné určiť jednu jedinú príčinu jej vzniku. Ide skôr o výsledok dlhodobého pôsobenia viacerých nepriaznivých faktorov. Dlhodobo zvýšený krvný tlak však nie je problémom, ktorý by sme mali prehliadať,“ upozorňuje primár vnútorného lekárstva Nemocnice AGEL Levice Makysm Saienko, MPH. Opakovane zvýšené hodnoty mechanicky zaťažujú cievne steny a postupne prispievajú k ich poškodeniu. Hypertenzia tak podporuje procesy vedúce k ateroskleróze a poškodeniu cieľových orgánov, predovšetkým srdca, mozgu, obličiek, očí a ciev. „Z klinického pohľadu je preto vysoký krvný tlak jedným z najdôležitejších ovplyvniteľných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení,“ vysvetľuje Maksym Saienko, MPH. Jeho význam nespočíva iba v tom, či človek pociťuje aktuálne zdravotné ťažkosti, ale najmä v tom, aké následky môže mať dlhodobo nerozpoznaná a neliečená hypertenzia.
Zákernosť vysokého krvného tlaku spočíva predovšetkým v tom, že ho človek nemusí vôbec cítiť. Častou predstavou je, že pri vysokom tlaku musí bolieť hlava, točiť sa hlava alebo sa objavovať búšenie srdca. Nie je to však spoľahlivé pravidlo. „Mnohí ľudia s hypertenziou nemajú žiadne subjektívne príznaky. Na zvýšený krvný tlak sa často príde náhodne, napríklad pri preventívnej prehliadke, predoperačnom vyšetrení alebo pri návšteve lekára z úplne iného dôvodu,“ upozorňuje skúsený lekár. Čakať na prvé príznaky preto nie je správnym riešením.
Pravidelná kontrola krvného tlaku je pritom jednoduchá a dostupná. Na domáce meranie je vhodné používať validovaný automatický alebo poloautomatický tlakomer s manžetou na rameno. Dôležité je, aby manžeta zodpovedala obvodu ramena. Výsledok totiž môže ovplyvniť poloha tela, rozprávanie počas merania, nedostatočný odpočinok pred meraním, nesprávna veľkosť manžety alebo nevhodný prístroj.
Ako si správne zmerať krvný tlak doma?
Pred meraním by mal človek aspoň päť minút pokojne sedieť. Bezprostredne pred meraním by nemal cvičiť, fajčiť ani konzumovať kofeín. Počas merania je potrebné sedieť s opretým chrbtom, chodidlá mať položené na podlahe a ruku s manžetou pohodlne podopretú približne vo výške srdca. Dôležité je nerozprávať a nehýbať sa. „Samotné meranie by nemalo byť založené na jednom náhodnom čísle. Odporúča sa vykonať dve merania po sebe s odstupom približne jednej až dvoch minút a namerané hodnoty si zaznamenať. Pri domácom monitorovaní sa odporúča merať tlak ráno a večer počas niekoľkých po sebe nasledujúcich dní, ideálne približne sedem dní.“ zdôrazňuje primár. Lekár následne vyhodnocuje priemerné hodnoty. Takýto záznam môže mať oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako jednorazové meranie v ambulancii.
Jedna zvýšená hodnota ešte automaticky neznamená diagnózu hypertenzie. Krvný tlak prirodzene kolíše a počas dňa ho ovplyvňuje fyzická aktivita, stres, emócie, bolesť, spánok či ďalšie okolnosti. „Preto by sme nemali človeka označiť za hypertonika na základe jedného náhodne zvýšeného výsledku,“ vysvetľuje primár vnútorného lekárstva Nemocnice AGEL Levice Makysm Saienko, MPH. Ak sa však zvýšené hodnoty opakujú, je vhodné obrátiť sa na všeobecného lekára alebo internistu. Diagnóza hypertenzie sa stanovuje na základe opakovaných meraní a v prípade potreby aj monitorovania krvného tlaku mimo ambulancie – v domácom prostredí alebo pomocou 24-hodinového monitorovania. Dôvodom je aj takzvaný efekt bieleho plášťa, pri ktorom môže byť krvný tlak v ambulancii vyšší ako v bežnom prostredí. Opačným prípadom je situácia, keď má človek v ambulancii normálne hodnoty, no doma alebo počas bežného dňa zvýšený tlak. Domáce a 24-hodinové monitorovanie pomáhajú tieto rozdiely odhaliť.
Dôležitú úlohu zohráva aj prevencia. Keďže výšku krvného tlaku ovplyvňuje viacero faktorov, aj preventívne opatrenia by mali byť komplexné. Význam má pravidelný pohyb, udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti, pestrá a vyvážená strava, obmedzenie nadmerného príjmu soli, nefajčenie, rozumná konzumácia alkoholu a dostatok kvalitného spánku. Nie všetky rizikové faktory však dokážeme ovplyvniť. S pribúdajúcim vekom sa menia vlastnosti ciev a riziko hypertenzie rastie. Významnú úlohu zohráva aj genetická predispozícia. Vysoký krvný tlak preto nemožno vnímať iba ako dôsledok nesprávneho životného štýlu. Ide o ochorenie, na ktorého vzniku sa podieľajú ovplyvniteľné aj neovplyvniteľné faktory.
Pravidelné meranie krvného tlaku je jedným z najjednoduchších krokov, ktorými môžeme prispieť k ochrane svojho zdravia. Tlakomer dnes nájdeme v mnohých domácnostiach, samotné meranie trvá len niekoľko minút a nevyžaduje si špeciálne medicínske znalosti. Napriek tomu dokáže poskytnúť dôležitú informáciu o jednom z najvýznamnejších rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení. „Ako lekár sa pri práci často stretávam s pacientmi, ktorí hovoria: Keby som mal vysoký tlak, určite by som to cítil. Žiaľ, často to tak nie je,“ hovorí na záver primár vnútorného lekárstva Nemocnice AGEL Levice Makysm Saienko, MPH. Dlhodobo zvýšený krvný tlak môže bez výrazných varovných signálov poškodzovať cievy a zvyšovať riziko infarktu, cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhávania či poškodenia obličiek. Poznať svoje hodnoty preto nie je prejavom obáv z choroby, ale zodpovedným prístupom k vlastnému zdraviu.
TS/redakcia PremiumNews
