Prečítať si príbalový leták k liekom, bezpečne zísť po schodoch, rozpoznať prekážku na chodníku, pripraviť si jedlo alebo jednoducho vidieť tvár človeka oproti sebe. Veci, ktoré zdravý človek robí úplne automaticky, môžu byť pre seniora so zhoršeným zrakom každodennou výzvou. Práve na význam zraku pre kvalitu života upozorňuje 8. októbra Svetový deň zraku.
Zrak patrí medzi najdôležitejšie zmysly, ktoré človeku umožňujú orientovať sa v priestore a zostať čo najdlhšie samostatným. S pribúdajúcim vekom však rastie riziko viacerých očných ochorení a zmien, ktoré môžu kvalitu videnia výrazne ovplyvniť. Medzi časté príčiny zrakovej nedostatočnosti u seniorov patria najmä šedý a zelený zákal, zmeny na sietnici, cukrovka alebo zmena dioptrií. „Zhoršovanie zraku býva zákerné aj preto, že často prichádza postupne. Senior si na zmenu môže zvyknúť a začne sa podvedome vyhýbať činnostiam, ktoré sú pre neho náročnejšie. Prestane čítať, menej chodí von, potrebuje pomoc pri bežných úkonoch alebo sa začne obávať pohybu v neznámom prostredí. Zraková nedostatočnosť tak nemusí znamenať iba horšie videnie, ale môže postupne zasiahnuť aj jeho samostatnosť a sebavedomie,“ hovorí PhDr. MUDr. Mina Bobocká, MBA, MPH, primárka oddelenia dlhodobo chorých a riaditeľka Nemocnice AGEL Bánovce.
Zrak má významnú úlohu aj pri bezpečnom pohybe. Senior potrebuje správne vnímať schod, prah, nerovnosť podlahy, predmet položený na zemi či prekážku v priestore. Problémom pritom nemusí byť iba ostrosť zraku. Dôležitá je aj schopnosť vnímať kontrasty, orientovať sa v priestore a prispôsobiť sa horším svetelným podmienkam. Výskumy ukazujú súvislosť medzi zrakovým postihnutím a vyšším rizikom pádov. Veľká populačná štúdia zaznamenala v porovnaní s ľuďmi bez týchto ochorení vyššie riziko pádov aj zlomenín. „Pri senioroch je dôležité pozerať sa na zrak aj z pohľadu bezpečnosti. Ak človek horšie vidí, môže neskôr zachytiť prekážku, nesprávne odhadnúť výšku schodu alebo nevidieť dostatočne kontrast medzi podlahou a predmetom, ktorý sa na nej nachádza. Riziko pritom môže byť ešte väčšie, ak sa k zhoršenému zraku pridajú problémy s rovnováhou, svalovou silou alebo pohyblivosťou. Zraková nedostatočnosť zároveň ovplyvňuje aj schopnosť vykonávať bežné každodenné aktivity,“ vysvetľuje MUDr. Bobocká.
Dôsledky zhoršeného videnia sa nemusia skončiť pri praktických problémoch. Ak senior postupne stráca istotu pri chôdzi alebo pri činnostiach, ktoré predtým zvládal bez pomoci, môže začať obmedzovať svoje aktivity a kontakt s okolím. „Človek, ktorý dobre nevidí, môže mať problém nielen s čítaním alebo pohybom, ale aj s rozpoznávaním tvárí, sledovaním televízie, používaním telefónu či orientáciou v neznámom prostredí. Ak sa začne pre tieto ťažkosti izolovať a prestane robiť veci, ktoré mal rád, postupne sa môže znižovať aj jeho celková kvalita života. Preto by sme zhoršovanie zraku nemali automaticky pripisovať veku a považovať ho za niečo, s čím sa jednoducho treba zmieriť,“ dodáva primárka. Podľa jej slov je pritom významná časť zrakového poškodenia preventabilná alebo liečiteľná.
Pravidelné očné vyšetrenia môžu pomôcť zachytiť ochorenia ešte v období, keď ich človek nemusí výrazne pociťovať. Základom je nečakať, kým sa zhoršené videnie začne výrazne premietať do každodenného života. Dôležité je tiež používať správnu korekciu zraku, zabezpečiť dostatok kvalitného osvetlenia v domácnosti a odstrániť predmety či prekážky, o ktoré by mohol senior zakopnúť. Pri senioroch má význam venovať pozornosť aj zdanlivo nenápadným zmenám. Ak človek začne držať knihu ďalej od očí, približuje sa k televízoru, mýli si lieky alebo predmety, častejšie naráža do nábytku, vyhýba sa schodom či prestáva chodiť na miesta, kam predtým chodieval, môže ísť aj o signál zhoršeného videnia. „Svetový deň zraku pripomína jednoduchú, no dôležitú vec. Dobrý zrak nie je iba o schopnosti vidieť. Je to jeden z predpokladov bezpečného pohybu, samostatnosti, sociálneho kontaktu a kvalitného života,“ uzatvára MUDr. Bobocká.
TS/redakcia PremiumNews
