Bratislava, 17. júna 2026 – Slováci si z dovoleniek často neprinesú len suveníry a fotografie, ale aj nečakané tráviace problémy. Najčastejšou príčinou býva kontaminovaná voda, ľad v nápojoch či nesprávne skladované potraviny. Odborníci upozorňujú, že najväčším rizikom nie je samotná hnačka, ale dehydratácia, ktorá môže byť nebezpečná najmä pre deti a seniorov.
Medzi najrizikovejšie destinácie z pohľadu cestovateľskej hnačky patria Egypt, India, Thajsko, Mexiko, Indonézia a viaceré krajiny Afriky. Dôvodom sú odlišné hygienické štandardy, kvalita vody, pouličné stravovanie, ale aj vysoké teploty a vlhkosť vzduchu, na ktoré organizmus Európanov nie je prirodzene adaptovaný. „Ľudia si často myslia, že ide len o reakciu tela na nové jedlo. Vo väčšine prípadov je však cestovateľská hnačka dôsledkom infekcie tráviaceho traktu spôsobenej kontaminovanou vodou alebo potravinami,“ vysvetľuje Jakub Ďurčík, farmaceut z lekárne Dr. Max v Martine.
Kedy vyhľadať lekára?
Hoci väčšina prípadov odznie v priebehu niekoľkých dní, existujú situácie, ktoré netreba podceňovať. Varovným signálom je hnačka trvajúca viac ako 48 hodín, opakované vracanie, vysoká horúčka, silné bolesti brucha alebo prítomnosť krvi či hlienu v stolici. „Ľudia často čakajú príliš dlho a spoliehajú sa, že ťažkosti samé prejdú. Ak sa však objaví krv v stolici, vysoká horúčka alebo príznaky dehydratácie, treba vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr,“ upozorňuje Jakub Ďurčík.
Najväčšia chyba? Nedostatok tekutín
Podľa odborníkov dovolenkári často riešia najmä lieky proti hnačke, no zabúdajú na to najdôležitejšie – doplnenie tekutín a minerálov. „Pri dehydratácii nestrácame z tela len vodu, ale aj minerály a elektrolyty. Tie sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Ich nedostatok môže ovplyvniť činnosť srdca, obličiek a v krajnom prípade viesť až ku kolapsu,“ vysvetľuje farmaceut.
Prvými príznakmi dehydratácie bývajú slabosť, suché pery a sliznice, závraty či dezorientácia. Najviac ohrozené sú deti, seniori a ľudia, ktorí súčasne trpia horúčkou alebo vracajú.
Koľko piť počas dovolenky?
Počas horúcich dní pri mori by mal dospelý človek vypiť minimálne dva litre tekutín denne. Pri športe, vyššej telesnej hmotnosti alebo intenzívnom potení sa môže potreba zvýšiť až na tri až tri a pol litra denne. „Odporúčam piť pravidelne počas celého dňa, nie až vtedy, keď sa objaví pocit smädu. Pomôcť môže aj jednoduché pravidlo – po každom alkoholickom alebo kofeínovom nápoji vypiť pohár vody navyše,“ radí Jakub Ďurčík.
Pozor na ovocie, ľad aj pouličné jedlo
Tráviace problémy nemusia spôsobiť len exotické špeciality. Rizikom môže byť aj na prvý pohľad nevinné nakrájané ovocie alebo ľad v nápoji. „Najbezpečnejšie je ovocie, ktoré si človek sám ošúpe. Opatrný by som bol pri ovocí, ktoré je už nakrájané a pripravené na konzumáciu. Podobne je to aj s ľadom v nápojoch – ak nepoznáte zdroj vody, je lepšie požiadať o nápoj bez ľadu,“ odporúča farmaceut. Pri pouličnom jedle radí uprednostniť jedlá pripravované priamo pred zákazníkom pred pokrmami, ktoré sú dlhší čas vystavené na pulte.
Keď na dovolenke nastane opačný problém
Nie všetkých dovolenkárov trápi hnačka. Mnohí sa počas cestovania stretávajú aj so zápchou. Môže za to zmena prostredia, stres z cestovania, nižší príjem tekutín alebo odlišný denný režim. „Ak sa stolica neobjaví tri dni a nepomáha zvýšený príjem tekutín ani vlákniny, môže ísť o zápchu. Pomôcť môže viac pohybu, ovocie, zelenina, celozrnné výrobky či probiotiká,“ vysvetľuje Jakub Ďurčík. Podľa neho dokáže črevá rozhýbať už obyčajná polhodinová prechádzka po pláži.
Prečo miestni obyvatelia zvládajú to, čo turistov potrápi?
To, čo miestnym obyvateľom nespôsobuje žiadne problémy, môže turistovi pokaziť celú dovolenku. Dôvodom je rozdielny črevný mikrobióm a dlhodobá adaptácia organizmu na miestne baktérie. „Črevný mikrobióm miestnych ľudí je prispôsobený na prostredie, v ktorom žijú. Turisti sa s týmito mikroorganizmami stretávajú prvýkrát. Aj preto môže pomôcť užívanie vhodných probiotík ešte pred dovolenkou a počas nej,“ odporúča farmaceut.
Najväčší mýtus?
„Najčastejším mýtom je presvedčenie, že si telo na nové jedlo jednoducho zvyká. Nie je to pravda. Cestovateľská hnačka je vo väčšine prípadov infekcia spôsobená baktériami, ako sú Escherichia coli, Salmonella alebo Shigella. Preto ju netreba podceňovať a spoliehať sa len na to, že sama prejde,“ hovorí Jakub Ďurčík.
Tip farmaceuta na záver
Ak cestujete do exotickej destinácie, myslite na prevenciu ešte pred odletom. Do cestovnej lekárničky sa oplatí pribaliť probiotiká, rehydratačné roztoky, lieky proti hnačke a dostatok balenej vody na prvé dni pobytu. Aj malé preventívne opatrenia môžu rozhodnúť o tom, či si z dovolenky prinesiete len pekné spomienky, alebo aj zdravotné komplikácie.
TS/redakcia PremiumNews
