Fyzioterapia je pre neho remeslo, ktoré stojí na komunikácii a najmä na schopnosti skutočne počúvať. Dávid Chrvala, dipl. f. pracuje ako fyzioterapeut na rehabilitačnom oddelení Nemocnice AGEL Hlohovec. Napĺňa ho, keď môže druhým uľaviť a dodať im nádej. Tak ako pacientovi, ktorému nechýbalo nič okrem ľudskej spoločnosti a práve samota ho priviedla k depresii. Stačilo pár rozhovorov, prechádzka a obyčajný záujem, aby znovu videl život svetlejšie. Aj preto vníma prekonávanie seba samého ako svoje najväčšie víťazstvo, ktoré mu umožňuje byť oporou pre tých, čo ju potrebujú.
Prečo ste sa rozhodli pre štúdium fyzioterapie?
Vždy ma fascinoval pohyb, ale pozeral som sa na neho len povrchovo a zvonka. Štúdium fyzioterapie mi umožnilo vnímať pohyb aj zvnútra, kde vzniká a aká je jeho podstata. Chcel som mať niečo v ruke, nejaké remeslo a táto možnosť mi prišla ako blesk z jasného neba. Moje okolie ma v tom podporilo a rozhodol som sa nastúpiť na štúdium.
Čo vás na práci fyzioterapeuta najviac napĺňa?
Pocit satisfakcie prichádza alebo sa tvorí postupne, prípadne sa mení časom a prioritami. Zo začiatku to bolo uplatnenie sa na trhu práce, stabilný príjem a sebarozvoj. V dnešnej dobe ma napĺňa najviac pocit, že svojimi vedomosťami, zručnosťami a hlavne svojimi rukami môžem pacientov dávať nádej, radosť a pomôcť im v pooperačnom období. Vedomie toho, že pacient si sám na sebe všíma a uvedomuje kde bol a kde je teraz mi dáva spätnú väzbu v tom, že to, čo robím, má zmysel.
Vedeli by ste si predstaviť robiť inú profesiu?
S predstavou o inej profesii nemám problém. Môžem povedať, že skúsenosti mám s viacerými profesiami, ale rozhodol som sa pre fyzioterapiu a prácu s ľuďmi v zdravotníctve, ktorú sa snažím robiť naplno.
Čo vám táto práca dáva? Nielen odborne, ale aj ľudsky?
Pri tejto práci som sa zlepšil v komunikácii s ľuďmi. Zvýšila sa mi citlivosť na načúvanie ľudským potrebám v období bolesti a neistoty. Počúvanie je tiež jeden z aspektov, ktorý je pri komunikácii veľmi podstatný. S počúvaním úzko súvisí trpezlivosť, ktorú potrebujem pri kontakte s pacientami. Myslím si, že level trpezlivosti sa mi pri práci s ľuďmi zvýšil. Odborný prínos je tiež markantný, pretože zužitkovávam to, čo som sa naučil a naďalej zveľaďujem a prepájam odbornosť.
S akými pacientmi pracujete najčastejšie?
Majoritná časť mojich pacientov tvoria ortopedickí pacienti po výmene bedra či kolena. Nemalou zložkou sú pacienti po cievnej mozgovej príhode prípadne po fraktúrach stehennej kosti.
Viete si spomenúť na pacienta alebo príbeh, ktorý vám utkvel v pamäti?
Zažil som veľa silných príbehov počas mojej praxe, či smutných alebo veselých. Najsilnejší bol asi ten, kedy mal pacient depresívne stavy a suicidálne sklony zo samoty. Príliš veľa toho nenacvičil, mal minimálny motorický deficit, teda samostatnosť bola dobrá, ale mal mierny problém so stabilitou. Po pár dňoch sa rozhovoril o svojom živote. Vypočul som si ho a bolo mi jasné, že potrebuje hlavne spoločnosť. Niekoho s kým bude tráviť čas, s kým sa porozpráva a poprechádza. Počas jedného poobedného cvičenia mi povedal, že on má všetko, na čo si len spomenie. Veľký dom, dobrý dôchodok a podobne. Len jedno mu chýba. Ľudská spoločnosť. Presne toto mi aj povedal a aj to ocenil, že sa mu venujem, že mám o neho záujem. Všimol si, že mi nie je ľahostajný. Stačilo milé slovo, pozvanie na prechádzku. Dlhé dni strávil doma osamote a s tým prišli aj myšlienky na ukončenie pozemského života. Dával som mu nádej do života a povzbudenie, aby nevešal hlavu, ale aby videl svet pozitívnymi očami.
Prečo by ľudia nemali podceňovať rehabilitáciu?
Ani nie rehabilitáciu, ale skôr pohyb ako-taký. V dnešnej uponáhľanej dobe sa pohyb podceňuje a odkladá „na neskôr“. Pohyb je z hľadiska biomechaniky ľudského tela významná zložka. Pôsobí primárne na fyzickú stránku, podporuje psychické zdravie a pohodu, zlepšuje trávenie a peristaltiku, má vplyv na prekrvenie končatín, tlak a tep s dýchaním. Pohyb samozrejme nesmie byť vyčerpávajúci, treba aby bol správne dávkovaný, mal by byť cielený a pravidelný.
Pristupujete k svojmu telu, pohybu a zdraviu inak odkedy ste fyzioterapeutom? Ako váš pohľad zmenil? V čom a prečo?
Odkedy som zdravotníkom, vnímam ľudský organizmus úplne inak. Viem, čo sa nachádza pod povrchom, aké procesy prebiehajú v tele, čo s čím súvisí a na čo slúži. Človek ako taký je tvorený trojdimenzionálne. Znamená to, že existuje ako súlad troch entít. Telo človeka, psychika človeka a duša človeka. Výzva je nájsť prepojenie týchto troch zložiek. Nie všetkému rozumiem a hlavne viem, čo ešte neviem. Stále je čo objavovať a učiť sa. Priznám sa, niekedy popravde viac teoretizujem o tom, čo by sa malo, ako to na sebe uplatňujem. Teória by bola, no do tej praxe na sebe sa mi veľmi nedarí dostať pravidelnosť. Premýšľam o tom, že čo a nekonám, to pozná každý, skrátka lenivosť a pohodlie. Preto vnímam prekonať seba samého ako najväčšie víťazstvo. Vyvetrať svoju komfortnú zónu a dostať sa do diskomfortu.
Aké vlastnosti by mal mať dobrý fyzioterapeut?
U fyzioterapeuta sa predpokladá odbornosť a to, že v danej oblasti je odborne zdatný.
Nie vždy ide o to, že fyzioterapeut dokáže vyriešiť všetko, no podľa mňa by prinajmenšom mal vedieť poradiť, čo ďalej alebo poslať k inému špecialistovi. Nemenej dôležitá je empatia a vcítenie sa do pacienta. To znamená správna diagnostika teda cielené otázky a počúvanie odpovedí, z ktorých sa môže neskôr vyskladať riešenie. Dobrý fyzioterapeut my mal mať v pamäti knižnicu skúseností od pacientov a klientov z minulosti, ktorí mu prešli rukami. Čím viac skúseností, tým rýchlejšia a dôkladnejšia diagnostika a následne aj terapia.
Čo by ste odkázali študentom, ktorí zvažujú štúdium fyzioterapie?
Učiniť rozhodnutie ísť na štúdium fyzioterapie je možno jednoduché, no časom s tým prichádza zodpovednosť. Zodpovednosť za zdravie ľudí. Toto povolanie je pekné a má potenciál. Objavovanie zákutí a tajov ľudského organizmu dodáva fyzioterapii punc, remesla, ktoré vracia ľuďom slobodu pohybu a radosť zo života. Štúdium fyzioterapie je začiatok fascinujúcej cesty, na ktorej fyzioterapeut spája anatómiu s príbehom pacienta. Neustále otváranie nových možností, je ako hnací motor v tejto profesii. „Šicko so šickym skapčano!“ vravia na Spiši. A je to tak aj vo fyzioterapii, len uvedomenie príde až neskôr. Vždy, keď zaúčam študenta a vysvetľujem mu princípy cvičenia a rehabilitácie, tak mu vravím, že je dôležité prepájať teoretické vedomosti s praktickými skúsenosťami a individuálne pristupovať k pacientom.
Je to podľa vás náročná profesia?
Náročnosť je z môjho pohľadu prechodná. Raz je náročnosť vysoká, inokedy až príliš jednoduchá. Závisí to od stavu pacienta, jeho požiadaviek a hlavne od nastavenia terapeuta. Dôležité je mať na mysli svoje zdravie, či už fyzické i psychické. V tejto profesii o to podstatnejšie, aby sa predchádzalo vyhoreniu a stagnácii. Práve preto by mal fyzioterapeut aj u seba zohľadňovať fyzické telo, psychický stav a pokoj na duši.
TS / redakcia PremiumNews
