- Letné horúčavy, ukrajujú z tržieb a ziskov, najmä v poľnohospodárstve, stavebníctve, doprave a výrobe
- Vysoké teploty zasahujú nielen výkonnosť zamestnancov, ale aj techniku a organizáciu práce.
- Slovenské firmy zatiaľ odkladajú investície, ktoré by im pomohli prispôsobiť sa rastúcim teplotám
Keď teplomer počas leta ukazuje 40 °C, väčšina z nás myslí na dovolenku alebo aspoň klimatizáciu. Mnohé firmy si však prestávku dovoliť nemôžu. Výroba musí pokračovať, stavby treba dokončiť a tovar rozviesť. No horúce dni súčasne znamenajú aj nižšiu produktivitu, slabšie tržby aj zisky.
Nejde pritom len o problém stredomorských či tropických krajín, ktoré s extrémnym teplom zápasia dlhodobo. Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Teploty tu rastú približne dvakrát rýchlejšie než je globálny priemer, čo zvyšuje tlak na firmy aj ekonomiku. Investície do klimatických opatrení už preto nie sú len možnosťou, ale čoraz viac aj nutnou súčasťou zodpovedného podnikania. Práve preto je dôležité pochopiť, ako rastúce teploty ovplyvňujú podnikanie a ako na ne firmy reagujú.
Tento rozmer klimatickej zmeny je často prehliadaný, hoci práve poznatky z firemného prostredia nám môžu pomôcť lepšie sa pripraviť na jej dôsledky. Zatiaľ však nevidíme, že by firmy vo väčšej miere investovali do adaptačných opatrení, hoci na zmenu klímy doplácajú už dnes.
Vyššie teploty znižujú výkonnosť firiem
Z dát vyplýva, že vyššie teploty majú na firmy citeľný ekonomický dosah, najmä počas jarných a letných mesiacov. Najvýraznejšie sa to prejavuje v odvetviach, ktorých fungovanie je silno závislé od počasia alebo je citlivé na vysoké teploty. Ide najmä o poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výrobu a dopravu, ktoré spoločne vytvárajú približne 40 % pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky.
V našom najnovšom výskume [1] [2] sme sa pozreli na finančné údaje (Finstat) o všetkých slovenských firmách a spojili ich s podrobnými meteorologickými záznamami za roky 2013 až 2023.
Jeho výsledky ukazujú, že v odvetviach citlivých na teplo vedie zvýšenie priemernej letnej teploty o jediný stupeň Celzia k poklesu tržieb takmer o sedem percentuálnych bodov, inými slovami, z miliónovej tržby odkroja 70-tisíc eur. Klesajú aj výnosy a zisky.
Horúčavy nebrzdia len zamestnancov
Samotné čísla však ešte nevysvetľujú, prečo majú horúčavy na firmy taký výrazný vplyv. Na pochopenie si predstavme, čo sa počas týždňa s teplotami nad 40 °C deje v stavebnej firme. Práce postupujú pomalšie, zamestnanci potrebujú viac prestávok a časť činností sa musí presunúť na skoré ranné hodiny. Zdanlivo malé zdržania sa postupne premietajú do nižšej výkonnosti, tržieb aj ziskov.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že problém spočíva najmä v nižšej produktivite pracovníkov. Naše výsledky však ukazujú, že dôsledky horúčav siahajú ďalej. Vysoké teploty zrejme narúšajú aj samotné fungovanie firmy ako celku . V horúčavách sa stroje prehrievajú, firmy musia prispôsobovať organizáciu práce teplotám v priebehu dňa a rastie potreba dodatočného chladenia. Výsledkom môže byť výrazný pokles efektívnosti aj v prípadoch, keď počet pracovníkov a vyťaženosť výrobných liniek zostávajú nezmenené. .
Mohli by sme očakávať, že firmy budú na straty spôsobené horúčavami reagovať investíciami do adaptačných opatrení, napríklad do chladenia či modernejších technológií, ktoré by financovali z rezerv alebo externých zdrojov. V skutočnosti to však robí len malá časť podnikov. Väčšina ide cestou znižovania nákladov a na preklenutie letných strát si berie krátkodobé úvery.
To naznačuje, že mnohé podniky reagujú na horúčavy až vtedy, keď ich negatívne dôsledky pocítia na sebe.
Náklady nečinnosti budú rásť
Takýto prístup však pravdepodobne nebude stačiť. Klimatické scenáre totiž naznačujú, že extrémne vlny horúčav a sucha budú častejšie a intenzívnejšie. S teplotami budú rásť aj straty firiem a bez účinnejších adaptačných opatrení by sa negatívne dôsledky extrémnych horúčav mohli postupne prejaviť aj na výkonnosti celej ekonomiky.
Zistenia zároveň ukazujú, že klimatická odolnosť firiem by mala byť dôležitou súčasťou hospodárskej politiky. Adaptácia na zmenu klímy by sa nemala sústreďovať iba na domácnosti, mestá alebo verejnú infraštruktúru. Rovnako dôležitá je aj odolnosť firiem.
Lepší prístup k adaptačným technológiám, podpora investícií do výrobných procesov odolných voči horúčavám či cielená pomoc najviac ohrozeným odvetviam by mohli ekonomické náklady klimatickej zmeny výrazne zmierniť. Investície do adaptácie uskutočnené dnes budú s vysokou pravdepodobnosťou lacnejšie než náklady znižujúcej sa produktivity v budúcnosti.
Dni s teplotami 40 stupňov teda už nie sú len environmentálnym problémom, ale stávajú sa aj vážnou ekonomickou výzvou pre slovenské podniky. Čím skôr sa firmy aj štát na túto realitu pripravia, tým nižšie budú náklady v budúcnosti.
[1] Otrachshenko, V. & Vasil’, R. (2026). Temperature and Firms’ Performance: Outcomes, Mechanisms, and Coping Strategies. IZA Discussion Paper, 18746.
TS/redakcia PremiumNews
