Budúcnosť patrí AI a multidisciplinárnym tímom
Bratislava, 9. júna 2026 – Umelá inteligencia už dnes pomáha lekárom pri diagnostike mozgových nádorov, plánovaní operácií či analýze zobrazovacích dát. Odborníci však upozorňujú, že samotná technológia nestačí. Kľúčom k lepším výsledkom liečby pacientov s gliómami je spojenie moderných technológií, molekulárnej diagnostiky a koordinovanej spolupráce odborníkov v rámci multidisciplinárnych tímov. Príležitosti Svetového dňa mozgových nádorov upriami pozornosť aj na doposiaľ nenaplnenú medicínsku potrebu v liečbe týchto nádorov.
Gliómy patria medzi najčastejšie a zároveň najnáročnejšie primárne nádory mozgu. Ich liečba si vyžaduje presnú diagnostiku, komplexné rozhodovanie a úzku spoluprácu neurológov, rádiológov, neurochirurgov, onkológov, patológov a ďalších špecialistov.
„Umelá inteligencia nám pomáha vidieť viac a rozhodovať sa presnejšie. O pacientovi však stále rozhoduje tím odborníkov. Budúcnosť neurochirurgie nie je AI namiesto lekára, ale AI v rukách skúseného lekára a multidisciplinárneho tímu,“ zdôraznil MUDr. Kamil Koleják, PhD., MSc., primár neurochirurgie Nemocnice Bory.
AI mení diagnostiku, nenahrádza odborníkov
Moderná neuroonkológia dnes pracuje s obrovským množstvom dát. Umelá inteligencia dokáže urýchliť analýzu zobrazovacích vyšetrení, upozorniť na podozrivé nálezy či podporiť plánovanie neurochirurgických výkonov. Odborníci sa však zhodujú, že najväčšiu hodnotu prináša vtedy, keď podporuje rozhodovanie lekárov, nie keď ho nahrádza.
Práve preto sa vo vyspelých zdravotníckych systémoch stávajú štandardom tzv. Tumor Boardy – multidisciplinárne tímy, ktoré spoločne vyhodnocujú všetky dostupné informácie a navrhujú najvhodnejší liečebný postup pre konkrétneho pacienta.
Personalizovaná medicína prináša novú nádej
Významným trendom v liečbe gliómov je prechod od univerzálnych postupov k personalizovanej medicíne založenej na molekulárnych charakteristikách nádoru. Mimoriadny význam má napríklad identifikácia mutácie génu IDH, ktorá ovplyvňuje prognózu aj možnosti liečby pacienta.
„Dnes už neliečime len diagnózu glióm. Liečime konkrétny nádor konkrétneho pacienta na základe jeho biologických vlastností. Moderná diagnostika nám umožňuje identifikovať pacientov, ktorí môžu profitovať z cielenej liečby. Výzvou už nie je len vedieť, koho liečiť, ale zabezpečiť, aby sa k tejto liečbe pacienti na Slovensku aj reálne dostali,“ uviedol MUDr. Lukáš Tarbaj z Národného onkologického ústavu.
Odborníci upozornili aj na skutočnosť, že hoci je v Európe registrovaná prvá cielená liečba pre vybraných pacientov s IDH-mutovaným gliómom nízkeho stupňa, slovenskí pacienti k nej zatiaľ nemajú reálny prístup. Na Slovensku je liečba v procese kategorizácie a žiadosti podávané v rámci výnimkového režimu poisťovne zamietajú, a to aj pacientom, ktorí spĺňajú všetky medicínske kritériá. V Európe je už pritom liečba dostupná vo viacerých krajinách vrátane Česka, Chorvátska či Rakúska.
Pacient potrebuje funkčný systém, nie izolované rozhodnutia
Cesta pacienta s gliómom sa často začína nenápadnými príznakmi – bolesťami hlavy, epileptickými záchvatmi, poruchami reči, koncentrácie alebo hybnosti. Nasleduje séria vyšetrení, operácia, molekulárna diagnostika a rozhodovanie o ďalšej liečbe. Práve v tejto fáze je koordinácia starostlivosti rozhodujúca.
„Umelá inteligencia nám pomáha pracovať s dátami, moderná diagnostika nám umožňuje lepšie spoznať nádor a nové liečebné možnosti prinášajú nádej pacientom. Najdôležitejšie však je, aby tieto informácie spojil multidisciplinárny tím odborníkov, vyhodnotil ich a sprevádzal pacienta na jeho ceste za zdravím. Budúcnosť neuroonkológie tak spočíva najmä v spolupráci v prospech pacienta,“ povedala MUDr. Andrea Kopániová z II. neurologickej kliniky LF UK a UNB.
Za každou diagnózou je konkrétny človek
Pacienti s gliómom pritom nečelia len samotnej diagnóze, ale aj neistote z toho, čo bude nasledovať. Po prvotnom šoku prichádzajú vyšetrenia, operácia, čakanie na výsledky, rozhodovanie o ďalšej liečbe, ale aj praktické otázky každodenného života. Mnohí pacienti prichádzajú o vodičský preukaz, musia riešiť pracovné obmedzenia, dlhodobú práceneschopnosť či trvalé následky ochorenia a liečby. Zdravotná diagnóza sa tak veľmi rýchlo mení aj na sociálnu neistotu a otázky čo bude s prácou, rodinou, príjmom a samostatnosťou.
„Diagnóza vám prevráti život hore nohami. Začína sa nielen boj o prežitie, rozmýšľate nad tým, čo bude s rodinou, ako to celé zvládnu vaši najbližší, či sa budete vedieť vrátiť do práce a ako bude vyzerať bežný život,“ hovorí Michal Psotný, pacient s gliómom a člen Slovenskej neuroonkologickej aliancie pacientov.
Odborníci vyzývajú na systémové zmeny
Odborníci sa pri príležitosti Svetového dňa mozgových nádorov zhodli, že Slovensko potrebuje posilniť využívanie multidisciplinárnych Tumor Boardov, rozšíriť prístup k modernej molekulárnej diagnostike a zabezpečiť dostupnosť inovatívnych terapií pre pacientov, ktorí z nich môžu profitovať.
Ak chce Slovensko zlepšiť výsledky liečby pacientov s mozgovými nádormi, musí vytvárať systém, v ktorom technológie podporujú odborníkov a odborníci rozhodujú spoločne. Budúcnosť neuroonkológie totiž nestojí na umelej inteligencii ani na jednotlivcoch. Stojí na prepojení dát, expertízy a spolupráce v prospech pacienta.
TS: Ladislav Bariak
redakcia PremiumNews
