Kupónová privatizácia po 35 rokoch: z kľúčových podnikov vymizli drobní akcionári 

Bratislava, 6. augusta 2026 – Strategicky významné podniky, ktoré sa v júli 1991 dostali do prvej vlny kupónovej privatizácie vo vtedajšom Československu, dnes spája jeden spoločný jav: vlastníctvo sa v nich postupne skoncentrovalo a drobní akcionári boli napokon spravidla vykúpení alebo priamo vytesnení. Vyplýva to z analýzy brokera O.Z.I. Online Zone Investment Opportunities (OZIOS) , ktorý pri príležitosti výročia zmapoval osudy vybraných národohospodársky významných podnikov.

Rovnaký scenár pri všetkých sektoroch: drobní akcionári sa z firiem vytratili

„Akokoľvek sú príbehy tradičných strojárskych či energetických kolosov, bánk alebo pivovarov odlišné, jeden scenár sa opakoval: rozdrobená akcionárska štruktúra z kupónovej privatizácie sa postupne skoncentrovala v rukách jedného majoritného vlastníka,“ uviedol k záverom analýzy Adam Austera, analytik Ozios, a doplnil: „Dnes sa široká verejnosť učí investovať do akcií, aby nenechala úspory pod matracom alebo na nevýhodných bankových účtoch. Pritom túto príležitosť ľudia dostali v masovom meradle už v deväťdesiatych rokoch a rozbehnutie investovania medzi bežnými ľuďmi bol jeden z cieľov kupónovej privatizácie. Dalo by sa povedať, že kupónová privatizácia prišla z tohto hľadiska príliš skoro.“

Hlavný akcionár Slovnaftu drobných akcionárov vytesnil za cenu, s ktorou časť z nich nesúhlasia

Slovenským zástupcom v prehľade je rafinéria Slovnaft. Štátny podnik sa na akciovú spoločnosť zmenil na jar 1992 v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie. Kontrolný balík neskôr získala spoločnosť Slovintegra z okruhu vtedajšieho manažmentu, po roku 2000 nastúpil strategický investor – maďarský MOL, ktorý svoj podiel postupne zvýšil na viac než 98 percent. Na jeseň 2019 MOL drobných akcionárov, ktorí akcie väčšinou získali práve v kupónovej privatizácii, vytesnil za 85 eur za akciu. Časť z nich s cenou nesúhlasila a spor sa dostal až pred Súdny dvor EÚ.

Slovenská cesta sa však od českej v jednom zásadne líšila. „Kým v Česku pokračovala druhá vlna kupónovej privatizácie, na Slovensku sa už nekonala. Vláda zvolila iné formy privatizácie, najmä priame predaje strategickým investorom,“ povedal Adam Austera. Slovnaft je tak učebnicovým príkladom toho, ako sa pôvodne rozdrobené akcionárske vlastníctvo nakoniec ocitlo v rukách jedného majoritného vlastníka.

Podobný príbeh ukazuje privatizácia ďalších podnikov ako Nová huť Ostrava, Prazdroj, ČEZ, Investičná a poštová banka a Škoda Plzeň. Priebeh ich privatizácie zmapovali analytici Ozios v rámci analýzy Kupónová privatizácia: ako zmizli drobní investori z kľúčových podnikov k 35 rokom od začatia kupónovej privatizácie v bývalom Československu.

TS/redakcia PremiumNews