Roman Krško:
1., Len pred niekoľkými dňami sa v Štúrove konal Medzinárodný Galakoncert. Prečo práve v tomto meste a ktorý to bol ročník?
Išlo už o šiesty ročník Medzinárodného galakoncertu Romana Krška a jeho hostí v Štúrove. Je to totiž mesto, ktoré hudbou žije . Najmä pre svoju polohu pri Dunaji, ktorý tu nebol nikdy hranicou, no kultúrnym mostom. Práve oproti, v Ostrihome, sa v minulosti niesli z baziliky veľké diela klasickej hudby, vrátane slávnej Ostrihomskej omše od Franza Liszta. Hudba tu vznikala a prenášala sa medzi brehmi, medzi generáciami aj medzi národmi. Nápad uskutočniť tento koncert sa zrodil práve z tohto historického momentu. Pokračovať a prehlbovať tradíciu vážnej hudby v našom meste. Samozrejme, oranizácia nášho koncertu by sa nezaobišla bez pomoci váženej pani riaditeľky Mestského kultúrneho strediska mesta Štúrovo, Agnesy Horváthovej. Podala nám pomocnú ruku a sprostredkovala priestory aj reklamu podujatia.
Ľudia si mohli vypočut operné árie z opier najväčších velikánov klasickej hudby. Giuseppe Verdi, Giacomo Puccini, Georges Bizet, P. I. Čajkovskij, Felix Mendelssohn Bartholdy, Emmerich Kálman, Franz Lehár a mnohých ďalších. Nadšencom operiet sme ponúkli aj tie. Napríklad árie z Cirkusovej princeznej, Grófky Maricy a ďalších.
Spolu s mojim pódiovými a účinkujúcimi kolegami, ktorí prerazili v mnohých krajinách vo svete, ako v Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku a v Maďarsku, spievame v rôzných jazykoch. Poslucháči si prídu na taliančinu, nemčinu aj armenčinu či ruštinu, slovenčinu a maďarčinu. A niekedy aj mix, ale to je prekvapenie, ktoré treba zažiť. A prečo Štúrovo? Pretože som jeho hrdým rodákom!
2., Kto všetko na ňom vystúpil?
Pretože je každý ročník koncertu jedinečný, jedinečné je aj jeho obsadenie. Na tomto novoročnom koncerte spievala napríklad tiež odchovankyňa Štúrova, sopránistka a pedagogička na konzervatóriu v Bratislave, Janszo Orsolya, ďalej arménka dlhodobo žijúca na Slovensku, klavírna virtuózka a skladateľka, Karin Sarkisjan.
Z mužských hlasov to bol napríklad tenorista, sólista SND a stvárňovateľ nesmrteľného Karola Duchoňa, Martin Gyimesi. Naše vystúpenie obohatil leggero teda lyrickým tenorom aj Pavol Oravec, známy napríklad z operiet z Novej Scény v Bratislave. Tenorista Igor Stroin predviedol nezabudnuteľú áriu Cavaradossiho z opery Tosca. Majstrovstvo podania krásnych maďarských operiet, ktoré vždy zdvihnú ľudí zo stoličiek nám predviedol Peter Wurcer, rodák zo susedných Nových Zámkov. Známy v okolí aj v Budapešti.
Na klavíri nás sprevádzal aj famózny klavirista a šéfdirigent Národnej opery v Košiciach, Peter Valentovič. Ako som spomínal radi si pripravíme aj nejaké to prekvapenie a tento večer nebol teda žiadnou výnimkou. Z hľadiska sme vytiahli nášho stáleho, môžem povedať fanúšika z fachu. Slávneho operného sólistu Slovenského národného divadla, Otokara Kleina, ktorý pre slovensko-maďarské publikum zaspieval operetu Emmericha Kálmana, Grófka Marica. Bilingválne . V minulosti nás takto poctil napríklad aj slávny Miroslav Dvorský. Diváci sa teda vždy majú načo tešiť. Navyše, hudba má spájať, robiť radosť a ozdravovať ľudí. Ovsepianovci už mali benefičný koncert v divadle P.O. Hviezdoslava, z ktorého výťažok putoval na výskum onkologických ochorení. Preto aj naše ďalšie koncerty budú benefičné, aby z nich mali osoh aj ľudia a deti, ktorí bojujú o svoje zdravie.
3., Galakoncert bol zároveň pripomienkou velikána, Maestra Gurgena Ovsepiana. Čo pre Teba, Roman, Tvoj najobľúbenejší pán pedagóg znamenal?
Speváci, ktorých som spomenul sú súčasťou umeleckého súboru Ovsepianovci, ktorý práve založil sám veľký maestro Gurgen Ovsepian. Sólista Slovenského národného divadla a mnohých veľkých operných domovov sveta. On sám stvárnil tie najťažšie operné postavy. Otella, Cavaradossiho, Radamesa aj Dona Josého aj Dona Carlosa. Po vyše šesťdeiatich dekádach spevu, ktorý sám začal praktizovať už ako päť ročný v Arménsku na svadbách, ho založil s jeho prvými študentami. Nami. Bola pre nás neobyčajná česť vystupovať na pódiu práve s ním. Ovsepianovci teda vznikli z hĺbky jeho lásky k opere a hudbe.
Do nášho vzdelania nedal len teoretické a praktické znalosti. Ako spievať a pohybovať sa na javisku. Dal nám to, čo je pri výučbe najdôležitejšie. Odvahu, smerovanie, nebyť prehnane pyšným a v srdci lásku. Cítili sme sa ako synovia, ktorým chcel dať to čo sám vedel. Tento rok to je práve 5 rokov, čo nás navždy opustil. Vieme však, že je tu s nami. Vždy keď spievame a pripravujeme sa na vystúpenie. Jeho hudobný odkaz svetu teda pretrváva a tento koncert v podaní Ovsepianovcov nebol len koncertom, no aj poctou jeho pamäti, jeho učeniu a jeho láske k hudbe a publiku.
Viliam Ovsepian:
4., Koncert moderoval syn speváka Gurgena Ovsepiana, redaktor Spravodajstva STVR Viliam. Bolo ťažké nájsť si čas, pán redaktor?
V hudbe som vyrastal. Každý deň ma obklopovali tieto krásne árie a klasická hudba, ku ktorej mám stále vrúcny vzťah. Bol som na množstve otcových opier, koncertoch a vystúpení. Vedel som, že Romanko niečo chystá, pretože aj s ostatnými Ovsepianovcami prechovávajú k otcovi naozaj nesmierny rešpekt a lásku. Ale teda nevedel som kedy, preto keď ma Romanko oslovil, okamžite som si to zapísal do kalendára a naplánoval dopredu.
V minulosti som moderoval viaceré otcove koncerty a uvádzal maminine vernisáže. Pre mňa to je niečo, čo ma s rodičmi prepájalo odjakživa. Navyše umelci bývajú známi aj tým, že namiesto rozprávania radšej ukážu svoje umenie a to je ich vizitka. To je ich príhovor divákovi. Srdcom a umením. A u nas to bolo presne takto. Venujem sa aj hudbe, no skôr vo voľnom čase. Ja som už od základnej školy miloval písanie a slohy. Preto som sa časom vrátil na túto cestu. Písanie, informovanie ľudí o tom čo sa deje vo svete, o zaujímavých osobnostiach a miestach či faktoch, technológiach a objavoch, to je zasa pre mňa niečo čo ma napĺňa a robí radosť.
Moderovaním prevediem divákov a poslucháčov celou udalosťou a považujem to za veľkú zodpovednosť, aby som na nich previedol aj emóciu umelca, ktorý sa za oponou pripravuje na svoj hviezdny moment.
Roman Krško:
5., V publiku sedela aj manželka Maestra Ovsepiana, ktorá sa venuje maľbe…
Pani Olinka bola a je vždy po boku maestra Gurgena Ovsepiana. Už od ich prvého stretnutia pred mnohými desiatkami rokov mu bola oporou a pevnou súčasťou jeho verejného i súkromného života. Fungovali ako krásne duo, tandem, a vždy bolo nádherné ich pozorovať. Nakoľko je Olinka umelkyňa s farbami a plátnom, ich láska k prírode, čistote a k umeniu sa dokonale prelínala. Z ich rozprávania viem, že častokrát chodievali ako rodina do prírody. Otec so synom pripravovali slávne arménske šašliky na pahrebe, a mamina Olinka maľovala obrazy, v ktorých teda dominuje príroda. Má však aj krásne zátišia, výjavy z mnohých miest; Štúrova, Bratislavy, Banskej Bystrice, Trnavy, Rusoviec a mnohých iných miest, ktoré navštívila na Slovensku i vo svete.
Tradične usporadúva výstavy a vernisáže kde divákom stále predstavuje nové a nové obrazy, a viaceré štýly. Jej obrazy sa teraz nachádzajú v toľkých krajinách sveta, že to ani nespočítam. Z jej rozprávania viem, že posledných niekoľko rokov sa venuje prevažne technike akvarelu, kde nie je priestor na chybu, keďže sa maľuje na akvarelový papier. Aj teraz má výstavu v Bratislave a chystáme aj my tu v Štúrove, ktorá bude v lete. Ale o tom ešte povieme neskôr. Užime si zatiaľ zimu.
6., Čo by ste popriali do nového roka našim čitateľom?
V prvom rade pevné zdravie a lásku v srdci. Aby boli k sebe ľudia ohľaduplnejší a mali sa radi. Pevné zdravie, ktoré im bude slúžiť a prinášať radosť z napĺňania ich vlastných cieľov v živote. Aby im tento rok dal skutočne silu kráčať vpred k svojím snom. Aby si našli čas na koníčky a dokázali spomaliť. Aby mali nevŕtkavé šťastie a samozrejme číru lásku. K svojim blízkym, k susedom a okoloidúcim, a k tomu čomu sa venujú.
Nech vás, milí čítatelia sprevádza krásna hudba po celý rok a samozrejme čo najviac príležitosti na radosť a smiech. Ako raz v jednom liste napísal velikán Giuseppe Verdi: „Ak má človek vôľu, nič ho nezastaví. Dokáže všetko. Začni veľkolepo a pokračuj vpred.“
Redaktor: Martin Petráš
redakcia PremiumNews
