Jozef Oklamčák, známy slovenský „krasológ“, sa po takmer 40 rokoch pôsobenia vo svete ženskej krásy, súťaží a estetických ideálov, rozhodol podeliť o svoje zamyslenie. Jeho slová vyvolali záujem aj diskusiu: ako sa dnes pozeráme na vzťahy, v ktorých je výrazný vekový rozdiel?
Oklamčák vo svojom statuse opisuje svoje dlhoročné skúsenosti s tisíckami žien – nielen ako divák krásy, ale ako jej hodnotiteľ, profesionál a pozorovateľ. Na základe osobných kontaktov tvrdí, že vie veľmi rýchlo „prečítať“, čo si ženy myslia, čo cítia, a čo zamýšľajú. A práve v tomto kontexte kladie otázku, ktorá je dnes viac než aktuálna:
Je vzťah medzi starším mužom a mladšou ženou (alebo opačne) stále tabu, alebo ho už vnímame ako nový normál?
Romantika s rozdielom – vekovým
Láska nepozná hranice – hovoríme často. Ale keď dôjde na čísla v občianskom preukaze, zrazu začneme byť obozretní. Vzťah s rozdielom 5 rokov? V poriadku. 10? Už sa pýtame. 20 a viac? Nastupujú predsudky.
A predsa – história aj súčasnosť sú plné príkladov vzťahov, ktoré tento rozdiel prekonali. George a Amal Clooney, Brigitte a Emmanuel Macron, Michael Douglas a Catherine Zeta-Jones. A potom bežní ľudia, ktorí nežijú pod reflektormi, ale bojujú s rovnakými otázkami: budeme to zvládať? Rozumieme si? Chce nás spoločnosť „prijať“ ako pár?
Prečo na tom (niekedy) záleží
Vekový rozdiel totiž nie je len o rokoch. Je o:
rôznych životných fázach (chce jeden partner ešte deti? druhý už nie?),
rozdielnej energii, zdraví, návykoch,
ale aj o spoločenskom tlaku – „čo si o nás pomyslia?“, „nevyzerám vedľa neho/nej smiešne?“
Tieto otázky nie sú povrchné. Sú ľudské. A hoci heslo „vek je len číslo“ znie lákavo, skutočný vzťah je viac než len inšpiratívny citát.
Oklamčákov príklad: Vernosť napriek pokušeniam
Zvlášť zaujímavá je jeho osobná poznámka: aj keď bol celý život obklopený krásnymi, mladými ženami, zostal 50 rokov s jednou ženou. V dnešnom svete rýchlych výmen partnerov, to znie ako vzácnosť. A zároveň ako dôkaz, že hoci krása môže oslniť, vernosť, pokoj a dôvera majú trvalejšiu hodnotu.
Je spoločnosť pripravená akceptovať rozdiely?
Odpoveď je možno zložitejšia než by sme si priali. Áno, tolerancia rastie. Áno, viac párov „s rozdielom“ už nie je výnimkou. Ale stále žijeme v kultúre, ktorá má tendenciu hodnotiť – podľa vzhľadu, veku, statusu.
To, čo by nás mohlo posunúť ďalej, nie je slepé prijatie všetkého „inakého“, ale porozumenie. Zistiť, čo sa skrýva za vzťahom dvoch ľudí. Ak sú šťastní, milujú sa, rozumejú si – čo je potom dôležitejšie?
Číslo nie je problém. My áno.
Na otázku Jozefa Oklamčáka, „aký vekový rozdiel je ešte normálny?“, neexistuje univerzálna odpoveď. Pre niekoho je to 5 rokov, pre iného 25. Niektoré páry dokážu zvládnuť aj 40-ročný rozdiel, iné majú problém už po štyroch mesiacoch bez ohľadu na vek.
Možno je čas prestať sa pýtať, koľko rokov ich delí, a začať sa pýtať:
Sú k sebe úprimní? Majú spoločné hodnoty? Riešia konflikty s rešpektom? Smútia a radujú sa spolu?
Ak áno, potom nám nezostáva nič iné, len uznať – vek je naozaj len číslo. A láska… je stále láskou.
Zdroj: FB Jozef Oklamčák
redakcia PremiumNews
